Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12P-30-2014.pdf
PDF · 84.06 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/30/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté deti: H. H. A., nar. XX.XX.XXXX a O. A. A., nar. XX.X.XXXX v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: H.J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H., L. XX/XX a O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H., S. XX o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. H. H. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 25,38 eur mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc od 29.1.2014 .
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. O. A. A., nar. XX.X.XXXX zo sumy 25,38 eur mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc od 29.1.2014 .
Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí.
Zaostalé zročné výživné na mal. H. H. za obdobie od 29.1.2014 do 31.7.2014 vo výške 10,5- eur je otec mal. dieťaťa povinný zaplatiť spolu s bežným výživným za mesiac august 2014.
Zaostalé zročné výživné na mal. O. A. za obdobie od 29.1.2014 do 31.7.2014 vo výške 10,5- eur je otec mal. dieťaťa povinný zaplatiť spolu s bežným výživným za mesiac august 2014.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu 6C/34/2011 zo dňa 19.7.2011 v časti o výživnom na maloleté deti.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Matka mal. detí sa svojím písomne podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca a to zo sumy 25,38,- eur na každé dieťa na sumu po 100,- eur odo dňa podania návrhu. Poukázala na to, že naposledy súd rozhodol rozsudkom 6C/34/2011 dňa 19.7.2011. K zmene pomerov v zmysle vyjadrenia matky došlo na jej strane a to tým, že od 10.1.2014 platí nájomné vo výške 150,- eur a to spolu s réžiou bytu.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a to z dôvodu, že nemá z čoho platiť viac fin. prostriedkov. Poukázal na to, že je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky. Žije veľmi skromne a len vďaka svojim rodičom je schopný uhrádzať výživné na mal. deti.
Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa , nakoľko doterajšia výška výživného nedosahuje terajšiu zák. úpravu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania , oboznámením sa s opisom mzdového listu za rok 2013 a 2014, potvrdením o prac. príjme pracovníka, potvrdením o dôchodku I. a X. A. , správa zo šetrenia pomerov zo dňa 25.6.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 6C/34/2011 zo dňa 19.7.2011 bola určená vyživovacia povinnosť otca na mal. deti vo výške 25,38 eur. V čase rozhodovania bol otec mal. detí vo výkone trestu odňatia slobody a matka nezamestnaná a za obdobie od 1.1.2009 do 28.2.2011 mala vyplatenú dávku v nezamestnanosti spolu vo výške 1.186,60 eur. V súčasnej dobe otec mal. detí je vedený ako nezamestnaný a na dohodu pracuje u Š. G., kde jeho čistý mesačný príjem dosahuje 39,58 eur. Sociálne dávky nepoberá. Žije vo víkendovom domčeku na brehu I. - unimobunka. Mesačne platí za elektriku 10,- eur. Stravovanie si zabezpečuje u svojho zamestnávateľa. Rodičia, ktorí sú dôchodcovia mu fin. pomáhajú. Súd z potvrdenia o výplate dôchodkových dávok zistil, že A. X. je poberateľom starobného dôchodku vo výške 401,80 eur a A. I. vo výške 379,30 eur. Otec mal. detí uviedol, že doposiaľ sa mu nepodarilo zabezpečiť riadnu prácu. Matka je t. č. nezamestnaná a nepoberá žiadne dávky. Je vyučená kaderníčka , hľadá si prácu. Poberá PND 2x 23,10 eur a výživné na dve mal. deti po 25,38 eur. Uviedla, že fin. jej pomáhajú jej plnoleté deti, ktoré pracujú. Mal. O. A. navštevuje 8. ročník ZŠ. Mimoriadne výdavky s ním matka nemá. Dieťa je zdravé a vo voľnom čase hrá futbal. Mal. H. H. navštevuje 4. ročník ZŠ. Mimoriadne výdavky s ňou matka nemá. Je zdravá. Navštevuje gymnastiku v rámci neplateného krúžku. Vo voľnom čase sa hrá loptové hry, schovávačky. Matka uviedla, že otec platí výživné riadne a včas a z času na čas sa s deťmi stretáva. Matka namietala v konaní výšku príjmu otca a domnievala sa, že jeho príjem je určite vyšší. Tiež uviedla, že otec žije s družkou K. A. v spol. domácnosti. Zamestnávateľ otca oznámil súdu, že otec je zamestnaný u neho od 20.5.2013 ako mäsiar , vykosťovač a to na dohodu o vykonaní práce a doručil súdu opis mzdového listu z ktorého vyplýva čistý mesačný príjem 38,48 eur za rok 2013 a za rok 2014 vo výške 34,64 eur.
Súd vypočul v konaní svedkyňu K. A., ktorá uviedla, že nemá žiadny bližší vzťah k účastníkom konania. Tiež uviedla, že žije v spol. domácnosti so svojim manželom, ktorý je chorý a ona je jeho opatrovateľka a celodenne sa o neho stará. Svedkyňa uviedla, že otec mal. detí niekedy chodí k nim na návštevu , lebo bol kolegom jeho manžela a ona mu operie prádlo u nej doma. Otec mal. detí jej za to pomôže s nákupmi , nakoľko ona sa pohybuje len za pomoci barlí.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, avšak nie v plnom rozsahu. Súd bol toho názoru, že na strane mal. detí nedošlo k závažnej zmene pomerov a taktiež ani na strane rodičov mal. detí nedošlo k takej závažnej zmene pomerov , ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného nad rámec min. výšky výživného. Otec mal. detí pracuje na dohodu , ale dosahuje len veľmi nízky príjem . V konaní potvrdeniami o výške dôchodkov svojich rodičov bolo preukázané, že rodičia otca sú schopní fin. mu poskytovať pomoc. Správou zo šetrenia pomerov , ktorú vykonal Úrad práce, soc. vecí a rodiny Komárno bolo zistené, že bytové podmienky otca sú na nízkej soc. úrovni . V čase šetrenia pomerov boli potravinové zložky zabezpečené len v min. množstve pre potreby otca. Uvedenými skutočnosťami mal súd za preukázané, že otec sa zdržiava v záhradnej chatke - unimobunka a tvrdenie matky o tom, že žije v spol. domácnosti so svedkyňou považoval za účelové. V priebehu konania neboli produkované žiadne dôkazy , ktoré by preukazovali vyšší príjem otca ako bol preukázaný mzdovým listom. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd dospel k záveru, že v danom prípade je možné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca len na takú výšku výživného, ktorá predstavuje minimum v zmysle zákona o rodine, preto súd zvýšil výživné na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka za zmenu pomerov považovala predovšetkým za zvýšenie jej výdavkov za nájomné a réžiu bytu, avšak v konaní nepreukázala konkrétnu zmenu pomerov na strane mal. detí s ktorými nemá mimoriadne výdavky . Súd s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a vyživovaciu povinnosť otca zvýšil odo dňa podania návrhu matkou od 29.1.2014 a preto určil aj zaostalé zročné výživné a to na obe mal. deti po 10,5 eur, ktoré je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným za mesiac august 2014.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.