Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/176/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľky: D. R., H.. XX.X.XXXX, C. S. XXX/X, H., v konaní zastúpenej Mgr. Máriou Špacírovou, advokátkou so sídlom Rákócziho 12, Nové Zámky, proti odporkyni: K. C., H.. XX.X.XXXX, C. S. XXX/X, H., o vrátenie daru, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Dňa 5.12.2013 navrhovateľka súdu doručila návrh, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti odporkyni vydať jej dar - nehnuteľnosť vedenú na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, okres Komárno, obec H., k.ú. H. vedenú na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X o výmere 696 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X v spoluvlastníckom podiele 1 k celku. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 25.2.1998 darovala odporkyni ako svojej dcére svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorej vrátenie je predmetom konania. Ďalej uviedla, že je starobná dôchodkyňa, pričom žije v rodinnom dome, ktorý obýva aj odporkyňa spolu s jej bývalým manželom a synom. Spoločnú domácnosť nevedú. Odporkyňa o ňu nejaví záujem, neposkytuje jej starostlivosť, čo pretrváva už približne 5 rokov. Správanie sa odporkyne jej spôsobuje psychické trápenie. Odporkyňa a jej bývalý manžel ju fyzicky napádajú, čo zanecháva na jej tele a duši stopy, preto pri poslednom napadnutí dňa 4.11.2013 vyhľadala aj lekársku pomoc a konanie odporkyne a jej bývalého manžela oznámila na polícii. Odporkyňa, napriek tomu, že je zdravotnou sestrou, jej neposkytuje starostlivosť. Dokonca zakazuje svojmu synom rozprávať sa s ňou. Správanie sa odporkyne a jej bývalého manžela robí jej spolužitie s nimi v jednom rodinnom dome neznesiteľným. Už v minulosti, v roku 2010 podala na Okresný súd Komárno žalobu o vrátenie daru proti odporkyni, túto však vzala späť a konanie vo veci bolo zastavené. Podaný návrh odôvodňovala hrubou nevďačnosťou odporkyne voči nej, dlhodobým nezáujmom odporkyne o ňu, hoci ona sa v minulosti starala o celú domácnosť odporkyne, varila pre nich, pomáhala s výchovou a starostlivosťou o jej syna. Dňa 25.11.2013 napísala odporkyni list, ktorým ju vyzvala na vrátenie daru, avšak odporkyňa na túto výzvu nereagovala, preto sa vrátenia daru domáha súdnou cestou.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu listín založených v spise a to darovacej zmluvy zo dňa 23.2.1998, výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. H., výzvy zo dňa 25.11.2013, vyjadrenia odporkyne, podania zo dňa 9.5.2012, podania zo dňa

10.5.2013, dohody zo dňa 16.5.2013, predvolania na prejednanie priestupku zo dňa 4.12.2013, obsahu pripojeného spisu sp. zn. D 536/83, najmä rozhodnutia č.k. D 536/83-8 zo dňa 17.5.1983, rozhodnutia č.k. D 303/72-9 zo dňa 20.4.1972, obsahu pripojeného spisu sp. zn. D 1453/79, najmä rozhodnutia č.k. D 1453/79-16 zo dňa 18.1.1980, fotokópie zápiskov odporkyne z diára pre rok 2013 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľka je matkou odporkyne. Darovacou zmluvou zo dňa 23.2.1998 navrhovateľka darovala odporkyni svoj podiel na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. H. vedenej na LV č. XXX ako parc. č. XXXX/1 - zastavané plochy o výmere 696 m2, rodinnom dome so súp. č. XXX nachádzajúcom sa na parc. č. XXXX/1 a pozemku parc. č. XXXX/2 - záhrady o výmere 517 m2 so spoluvlastníckym podielom navrhovateľky k stavbe vo veľkosti 1 k celku. Odporkyňa v čase uzavretia darovacej zmluvy bola podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a to 1 k celku pozemkov parc. č. XXXX/1 a XXXX/2 a 1 k celku rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/1. Predmetnou darovacou zmluvou daroval odporkyni svoj spoluvlastnícky podiel na uvedených nehnuteľnostiach vo veľkosti 1 k celku pozemkov parc. č. XXXX/1 a XXXX/2 a 1 k celku rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/1 aj Z. R. - brat odporkyne. Odporkyňa sa tak stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a tento stav trvá do súčasnosti. Písomným podaním zo dňa 25.11.2013 navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolala dar - podiel vo veľkosti 1 k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. H. vedených na LV č. XXX ako parc. č. XXXX/1 - zastavané plochy o výmere 696 m2, rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/1. Zároveň týmto podaním žiadala odporkyňu o vrátenie daru a to z dôvodu hrubej nevďačnosti a neposkytovaniu potrebnej pomoci v starobe, čo pretrváva už približne päť rokov.

Ako vyplynulo z pripojených spisov Okresného súdu Komárno sp. zn. D 1453/79 a D 536/83, tieto sa týkali prejednania dedičstva po Z. R., H.. XX.X.XXXX, T.. XX.XX.XXXX, ktorý bol otcom odporkyne a manželom navrhovateľky. Na základe rozhodnutia č.k. D 1453/79-16 zo dňa 18.1.1980 odporkyňa sa titulom dedičstva stala podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. H. vedených na LV č. XXX ako parc. č. XXXX/1 - zastavané plochy o výmere 696 m2, rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/1 a parc. č. XXXX/2 - záhrady o výmere 517 m2 so spoluvlastníckym podielom navrhovateľky k stavbe vo veľkosti 1/4 k celku a k pozemkom (parc. č. XXXX/1 a XXXX/2) vo veľkosti 1/2 k celku. Vlastníkom zvyšnej časti uvedených nehnuteľností a to parc. č. XXXX/1 - zastavané plochy o výmere 696 m2, rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/1 a parc. č. XXXX/2 - záhrady o výmere 517 m2 so spoluvlastníckym podielom k stavbe vo veľkosti 1/4 k celku a k pozemkom (parc. č. XXXX/1 a XXXX/2) vo veľkosti 1/2 k celku sa stal brat odporkyne Z. R.. Vlastníkom podielu vo veľkosti 1 k celku rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/1 bola titulom vyporiadania BSM navrhovateľka. Ako vyplynulo z rozhodnutia č.k. D 536/83-8 zo dňa 17.5.1983 týmto bolo vyporiadné dedičstvo k novoobjavenému majetku a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. H. vedenej na LV č. XXX, parc. č. XXXX, XXXX, dom súp. č. XXX s dvorom a záhradou vo výmere 20 a 79 m2.

Ako vyplynulo z dohody zo dňa 16.5.2013 túto uzatvorili účastníčky konania spolu s Z. R. za účelom vyriešenia sporu navrhovateľky s odporkyňou. Dohoda bola uzavretá na dobu určitú od 18.5.2013 do 31.10.2013. Na základe dohody sa mala navrhovateľka vysťahovať z rodinného domu v H. (vrátenie podielu ku ktorému je predmetom tohto konania) a nasťahovať sa do chaty nachádzajúcej sa v obci L. (chatová oblasť E.) a to za účelom zistenia, či jej bude vyhovovať samostatné bývanie. Odporkyňa ako aj jej brat Z. R. sa v tejto dohode zaviazali, že v prípade ak navrhovateľke bude vyhovovať samostatné bývanie, zakúpia jej jednoizbový byt v meste H. T. a to v lehote do 31.10.2013. Na základe tejto dohody odporkyňa v súlade s vôľou navrhovateľky darovala nehnuteľnosť v jej výlučnom vlastníctve nachádzajúcu sa v obci L. vedenú na LV č. XX (predmetnú chatu, ktorú mala navrhovateľka na základe dohody dočasne užívať) svojmu bratovi Z. R..

Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu na začatie konania. Uviedla, že na vrátení daru trvá z dôvodu, že ju odporkyňa a jej bývalý manžel oklamali, pričom s ňou hrubo zaobchádzajú. Konštatovala, že sa jej nepáči, že do ich domácnosti chodí priateľka odporkyne a jej

bývalého manžela. Ona s tým nesúhlasí a prekáža jej to. Uviedla, že je 36 rokov vdova, vychovala svoje deti i syna odporkyne. V roku 2012 i v roku 2013 však musela volať na políciu z dôvodu, že ju odporkyňa, resp. jej bývalý manžel fyzicky napadli. V roku 2013 bola i na lekárskom vyšetrení, dôkaz o tom však predložiť nevie. V čase, keď oslavovala 70-te narodeniny prišli jej gratulovať jej sesternice. Do domu ich vpustil bývalý manžel odporkyne a ona ich vpustila do svojej izby. Nepáčilo sa jej však, že v čase návštevy sa odporkyňa a jej bývalý manžel k nim nepridali, neprišli sa ani len pozrieť. Na návštevu vtedy pripravená nebola. Odporkyni potom vytkla, že keď oni idú na návštevu k jej príbuzným, títo sú na nich vždy pripravení a pohostia ich. V minulosti sa tiež stalo, že jej odporkyňa pri hádke chytila ústa a potom si už pamätá len na to, že bola celá mokrá, vankúš i paplón mala mokrý. Uviedla, že s odporkyňou nechce viac žiť v spoločnej domácnosti. Uviedla, že od odporkyne žiada len to, čo jej patrí. Pokiaľ ide o spolužitie s odporkyňou doplnila, že ona obýva prízemie domu, pričom na poschodie, kde býva odporkyňa s rodinou, ísť nemôže. Podľa jej vyjadrenia sa k nej odporkyňa správa nevďačne, neposkytuje jej starostlivosť. Na náklady spojené s bývaním nič neprispieva. Avšak s ohľadom na skutočnosť, že v minulosti poskytovala odporkyni ubytovanie a stravu, má na bezodplatné bývanie v dome nárok. V rodinnom dome bývajú oddelene, ona si sama varí a zabezpečuje si i ostatné bežné potreby. Odporkyňa ju nenavštevuje, neposkytuje jej starostlivosť, avšak ani to od nej neočakáva. Ďalej doplnila, že odporkyňa a jej bývalý manžel o nej vyhlasujú, že nie je normálna. Ona má však lekárske potvrdenie o tom, že je psychicky v poriadku. Už v minulosti podala na súd návrh na vrátenie daru. Po súdnom pojednávaní sa však bála ísť domov. Po príchode domov sa snažila zbaliť si veci a odísť na chatu v L.. Vtedy za ňou prišla odporkyňa, chytila ju za blúzku v oblasti hrudníka tak, že jej roztrhla blúzku i podprsenku a vyčítala jej celú situáciu. Fyzický zákrok odporkyne bol vtedy taký silný, že musela navštíviť lekáreň, pretože mala na hrudníku modriny. K lekárovi nešla, pretože odporkyňa je zdravotná sestra a lekár ju pozná. Taktiež doplnila, že v roku 2008 odporkyňa opustila spoločnú domácnosť kvôli staršiemu mužovi a odišla do E.. Vtedy nechala v dome i syna. Ona chodila za ňou do E. a približne po pol roku sa odporkyňa vrátila domov. Z uvedeného konania odporkyne podľa jej názoru nemožno vylúčiť, že sa niečo podobné stane aj v budúcnosti, pričom sa obávala, že by odporkyňa mohla opustiť aj ju. Pokiaľ ide o jej domácnosť potvrdila, že odporkyňa jej do vedenia domácnosti nijako nezasahuje. Istý čas dokonca bývala v chate v chatovej oblasti E., avšak kvôli zdravotnému stavu sa odtiaľ musela vrátiť späť do H..

Odporkyňa v priebehu konania potvrdila vyjadrenia navrhovateľky v tom smere, že jej ako jej matka a stará matka jej syna v minulosti veľmi vypomáhala. Pomáhala jej so starostlivosťou o syna i o vedenie domácnosti. V roku 2007 sa rozviedla, jej bývalý manžel však stále býva s ňou v spoločnej domácnosti. Celý problém videla v tom, že ju i jej rodinu chce navrhovateľka stále ovládať. Uviedla, že necíti, že by sa na úkor navrhovateľky nejako obohacovala. K navrhovateľke sa snažila byť milá, ale navrhovateľka o to nemá záujem. Konštatovala, že ich vzájomné vzťahy nie sú dobré približne 10 až 15 rokov. Posledný rok sú však vzťahy extrémne narušené. K návštevám jej priateľky, ktoré jej navrhovateľka vyčíta, uviedla, že ide o jej bývalú kolegyňu. Vylúčila, že by táto osoba bývala v jej domácnosti a ani tam nechodí. S uvedenou osobou bola jedenkrát na chate v chatovej oblasti E.. S touto ženou sa pravidelne nestretáva, dokonca ju nepovažuje ani za svoju priateľku. Napriek tomu ju navrhovateľka upodozrieva, že táto osoba u nej prespáva. Dokonca sa stalo, že navrhovateľka v noci prišla skontrolovať do spálne odporkyne, kto tam spí. Toto navrhovateľka robila približne dva týždne. Podľa nej by navrhovateľka potrebovala lekársku pomoc. Čo sa týka chaty v chatovej oblasti E. ozrejmila, že chata bola pôvodne v jej výlučnom vlastníctve. Po dohode s jej bratom Z. R. však bolo vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti na neho prevedené. Poprela tvrdenie navrhovateľky, že by mala obmedzený pohyb po jej rodinnom dome. Navrhovateľka podľa jej vyjadrenia môže ísť v dome kam chce a zobrať si čo chce. Ona ju v dome berie ako hosťa. Od navrhovateľky by chcela len to, aby ju a jej rodinu nechala voľne žiť. Preto by súhlasila s tým, aby boli v dome vytvorené dve samostatné bytové jednotky a každý bude obývať vlastnú časť domu. V súčasnej dobe navrhovateľka obýva prízemie domu, kde má jednu izbu a kuchyňu. V dome je ešte jedna izba, ktorú by bolo možné zariadiť tak, aby ju mohla navrhovateľka užívať s tým, že zariadenie izby jej obstará. Doplnila, že v súčasnej dobe spláca úver, ktorý si brala vo výške 25.000,- € a za tento zakúpila v E. byt. V minulosti dokonca s bratom Z. R. riešili možnosť bývania navrhovateľky v tomto byte, avšak navrhovateľka na poslednú chvíľu uviedla, že do bytu nechce ísť. Za celú vzniknutú situáciu podľa jej názoru môže jej nevlastný brat R. D.. Poukázala i na to, že voči navrhovateľke nemá chladné srdce. V minulosti, keď navrhovateľka havarovala, bola prvá, kto za ňou išiel. Zabezpečila jej vtedy zdravotnú starostlivosť a uhradila náklady spojené s dopravnou nehodou. Odporkyňa v priebehu konania predložila

vlastnou rukou písané poznámky v diári na rok 2013 za obdobie od 17.5.2013 do 25.9.2013, ktoré obsahovali jej postrehy a poznámky k správaniu sa a konaniu navrhovateľky.

Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmom iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( ).

Ustanovenie umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Občiansky a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu však nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ale len také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie v značnej intenzite alebo ich sústavné porušovanie. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. Hrubým porušením dobrých mravov sa obvykle rozumie porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, naplňuje znaky ustanovenia . Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu, alebo členom jeho rodiny. V prípade, že právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je preto nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu, ako prejavu vôle, podľa ustanovenia a nasl. .

K samotnému uplatneniu práva na vrátenie daru súd uvádza, že toto prebieha v dvoch fázach. Darca na základe právom uznaného dôvodu jednostranným právnym úkonom odvoláva poskytnutý dar a žiada o jeho vrátenie. Odôvodnenie odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru a obdarovaný je povinný dar vrátiť podľa , resp. navrhovateľ následne môže žiadať o vypratanie nehnuteľnosti.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vrátenia daru - nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, okres Komárno, obec H., k.ú. H. vedených na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/1 o výmere 696 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/1 v spoluvlastníckom podiele 1 k celku, ktoré darovala odporkyni darovacou zmluvou zo dňa 25.2.1998 a to z dôvodu hrubej nevďačnosti odporkyne voči nej. V zmysle vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto svoje právo na vrátenie daru, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, kedy dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný právny vzťah a obdarovanému vznikne povinnosť

vydať predmet daru darcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé urážky a neposkytnutie potrebnej pomoci. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného (i keby bola taktiež nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania ako aj z uvedeného právneho posúdenia návrhu navrhovateľky na vrátenie daru, dospel súd k záveru, že jej návrh nie je dôvodný, pretože v konaní nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporkyne voči navrhovateľke, pričom v časti uplatneného nároku súd vzhliadol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky v konaní. Navrhovateľka sa domáhala vrátenia daru - nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, okres Komárno, obec H., k.ú. H. vedených na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/1 o výmere 696 m2

- zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/1 v spoluvlastníckom podiele 1 k celku, ktoré darovala navrhovateľka spolu s jej synom Z.Š. R. odporkyni na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.2.1998. Vrátenia daru od odporkyne sa navrhovateľka domáhala z dôvodu hrubej nevďačnosti odporkyne voči nej, nezáujmu, neposkytovaniu starostlivosti, fyzického násilia. Súd v prvom rade súd konštatuje, že nakoľko navrhovateľka nikdy nebola vlastníkom ani len časti pozemku - parcela č. XXXX/1 o výmere 696 m2 - zastavané plochy a nádvoria a túto nehnuteľnosť, ani spoluvlastnícky podiel k nej odporkyni nikdy nedarovala, podaný návrh v časti vrátenia podielu k tejto nehnuteľnosti je nedôvodný pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky v tejto časti uplatneného nároku. Vo zvyšnej časti o vrátenie podielu 1 k celku z nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/1 navrhovateľka tvrdila, že odporkyňa sa k nej správa nevďačne, nezaujíma sa o ňu, dokonca ju fyzicky napadla. Tieto svoje tvrdenia však navrhovateľka v konaní nepreukázala. Z vykonaného dokazovania, výpovedí účastníkov konania a nimi prezentovaného vzájomného postoja súd dospel k jednoznačnému záveru, že vzťahy účastníkov konania sú dlhodobo narušené, pričom správanie sa jedného z účastníkov konania je podmienené správaním sa toho druhého. Je zrejmé, že pre vzájomný postoj účastníkov konania ich spolužitie v jednej domácnosti nie je možné. V danom prípade, hoci účastníci konania bývajú v jednom dome, každý z nich si vedie samostatnú domácnosť a sám sa stará o zabezpečovanie svojich potrieb. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že sa voči nej odporkyňa, resp. jej bývalý manžel v minulosti dopustili fyzického násilia, tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázala. Čo sa týka správania sa odporkyne, jej reakcií a prejavov voči navrhovateľke, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že správanie sa odporkyne voči navrhovateľke ničím neprekročilo mieru zodpovedajúcu správaniu sa, ktoré ešte je v súlade s dobrými mravmi a tieto hrubo neporušuje. To, že sa odporkyňa nespráva presne podľa predstáv navrhovateľky a jej reakcie taktiež detailne nezodpovedajú jej predstavám, nemožno vyhodnotiť ako správanie sa, ktoré by bolo hrubým nevďakom odporkyne voči navrhovateľke. Odporkyňa je dcérou navrhovateľky. Po tom, ako sa stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu, v ktorom býva spolu so svojou rodinou a v ktorom býva i navrhovateľka, bolo navrhovateľke vecným bremenom zriadené právo doživotného bývania a užívania v predmetnej nehnuteľnosti, ktoré právo navrhovateľka i využíva. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a zhodného tvrdenia účastníkov konania, navrhovateľka má v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve odporkyne zabezpečené bývanie, pričom si vedie samostatnú domácnosť, do ktorej jej odporkyňa nijako nezasahuje a jej bývanie v rodinnom dome ničím neobmedzuje.

Nakoľko navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno a žiadnym dôkazom nepreukázala, že odporkyňa sa k nej správala resp. správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, na jej strane nevznikol dôvod pre vznik nároku na vrátenie daru. Práve naopak, podľa názoru súdu v tomto prípade bolo výpoveďami účastníkov konania jednoznačne preukázané, že vzťahy účastníkov konania sú narušené vzájomne, pričom správanie sa odporkyne voči navrhovateľke ale i správanie sa navrhovateľky voči odporkyni je podmienené tým, že ani jedna vo vzťahu k druhej sa nespráva tak, ako tá druhá očakáva. Navrhovateľka od odporkyne očakáva pravidelnú starostlivosť, návštevy a trávenie času s ňou, odporkyňa práve naopak od navrhovateľky očakáva správanie sa, ktorým jej nebude zasahovať do života nad mieru, ktorú považuje za primeranú (podľa vyjadrenia odporkyne, táto by si predstavovala, aby ju navrhovateľka nechala slobodne žiť, aby sa ju nesnažila stále ovládať a riadiť). Napriek tomu z výsledkov vykonaného dokazovania výsluchmi účastníkov konania bolo preukázané, že navrhovateľka má možnosť bývať v predmetom rodinnom dome, v ktorom má zriadené právo doživotného bývania a užívania, ktoré právo aj realizuje a odporkyňa jej do tohto práva nijako nezasahuje a neobmedzuje ho. Zachovávanie dobrých mravov je vecou vzájomnej tolerantnosti účastníkov. Ťažko považovať správanie jedného účastníka k druhému účastníkovi v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojim konaním priamo spôsobil alebo spôsobuje uvedený stav.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľke nevzniklo právo domáhať sa vrátenia daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov zo strany odporkyne a preto súd jej návrh v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o rukou písané poznámky odporkyne ohľadom správania sa navrhovateľky v období od 17.5.2013 do 25.9.2013, súd tieto nepovažoval za relevantný dôkaz o správaní sa navrhovateľky, nakoľko tieto vychádzali zo subjektívneho pohľadu odporkyne, pričom pravdivosť v poznámkach uvedených tvrdení v konaní ničím preukázaná nebola a navrhovateľka pravdivosť skutočností zaznamenaných v poznámkach odporkyne poprela. Preto sa súd v tomto rozhodnutí ani bližšie nevenoval obsahu týchto poznámok.

Súd v závere dopĺňa, že nakoľko účinky darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru nerušia od začiatku (ex tunc), keďže nejde o zrušenie zmluvy v zmysle , ale ex nunc, t. j. až od okamihu, keď prejav vôle darcu bol doručený do sféry vplyvu obdarovaného, týmto momentom sa obnovuje vlastnícke právo darcu. Obdarovaný sa týmto momentom teda stáva neoprávneným držiteľom veci ( ). Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru a sú naplnené zákonné podmienky pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona a to dňom, kedy bola výzva doručená obdarovanému. Darca svojim jednostranným právnym úkonom musí odvolávať poskytnutý dar a následne, prípadne súčasne, žiadať o vrátenie daru. Odôvodneniu odvolania daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru a obdarovaný je povinný vydať vec darcovi. V prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať v katastri nehnuteľností, darca sa podľa názoru súdu musí proti obdarovanému domáhať vrátenia daru na súde žalobou o určenie vlastníckeho práva k daru podľa , pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre zápis vlastníckeho práva darcu k daru do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, ale je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom podľa katastrálneho zákona. V prípade uplatnenia takéhoto nároku súd rieši ako predbežnú otázku, či boli splnené podmienky pre vrátenie daru podľa .

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Hoci odporkyňa mala v konaní plný úspech (pretože súd návrh navrhovateľky zamietol), náhradu trov konania si neuplatnila. Preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania napriek konštatácii plného úspechu v konaní nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.