Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/771/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners a.s., IČO: 35944471, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., IČO: 36866733, so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, advokátka a konateľka, proti odporcovi: E. E., bytom D., B. č. X, o zaplatenie 3,32 €, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -14 zo dňa 25.11.2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ o súdnych poplatkoch“) po zistení, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 08.10.2013 a súdny poplatok v sume 16,50 € v určenej lehote desiatich dní od doručenia výzvy navrhovateľ nezaplatil napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v podobe zastavenia konania; okresný súd uviedol, že návrh na začatie konania mu bol zo strany navrhovateľa doručený dňa 20.03.2013.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie zo dňa 06.12.2013 (č.l. 15-17 spisu), v ktorom navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa (ďalej len „“). V odvolaní uviedol, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Návrhom na začatie doručeným dňa 19.10.2006 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom. Podanie v tejto veci urobil navrhovateľ elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s podaniami vrátil navrhovateľovi späť. O prípustnosti tohto konania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp. zn. vyslovil záver, že okresný súd porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom; okresnému súdu prikázal konať vo veci podania navrhovateľa urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení s tým, že bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním navrhovateľa ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení , keď právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nebude môcť okresný súd podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia, i tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že

okresnému súdu opätovne doručil podania, o ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným nálezom. Navrhovateľ mal a má za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t.j. s účinnosťou ku dňu 19.10.2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na začatie konania v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval až v roku 2013, bol podaný dňa 19.10.2006. O tejto skutočnosti je okresný súd dostatočne informovaný, nakoľko predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky smeruje priamo voči tomuto súdu a ukladá mu priamo povinnosť. Navrhovateľ preto považuje za neprípustné, aby sa od neho požadovalo preukazovanie tejto skutočnosti, t.j. existencie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď tento nález bol doručený okresnému súdu priamo ústavným súdom. Okresný súd sa evidentne nestotožnil s tvrdením, že ide o opätovné doručenie návrhom na začatie konania pôvodne podaných v roku 2006; navrhovateľ však trval na tom, že návrhu doručenému okresnému súdu v roku 2013 sa pripíšu účinky k pôvodnému dátumu podania v roku 2006. Navrhovateľ zdôraznil, že nemá zákonnú povinnosť uniesť akési dôkazné bremeno, podľa ktorého by bol povinný preukázať (bez uvedenia zákonného ustanovenia, podľa ktorého má mať takúto povinnosť), že ide skutočne o návrh podaný na súd pôvodne v roku 2006; poukázal aj na to, že to bol práve okresný súd, ktorý v roku 2006 porušil svoju povinnosť prijať jeho návrhy na začatie konania, vystupuje tu teda v pozícii škodcu a navrhovateľ v pozícii poškodeného, preto nie je množné spravodlivo od neho požadovať, aby si splnil povinnosť (preukázať, že ide o totožný návrh, ktorý doručoval v roku 2006), ktorú by nemal v prípade, ak by si okresný súd riadne splnil svoju povinnosť a návrh v roku 2006 prijal, t.j. dôsledkom porušenia svojej povinnosti okresným súdom ako škodcom, nemôže byť vznik novej povinnosti pre navrhovateľa ako poškodeného (nemožno od neho vyžadovať splnenie povinností, ktoré by nemal, keby okresný súd neporušil jeho práva). Navrhovateľ zdôraznil, že nikto v konaní nedokazuje, kedy a ako doručil návrh na začatie konania na súd. Ak okresný súd v roku 2006 odmietol zapísať jeho návrh, mal urobiť potrebné opatrenia, aby v prípade potreby (nález ústavného súdu), vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol. Navrhovateľ poukázal aj na to, že okresný súd postupuje účelovo, keď koná s jeho právnym zástupcom, ktorému udelil plnomocenstvo na zastupovanie v roku 2010, hoci na návrhu je uvedený iný zástupca splnomocnený v roku 2006. V zmysle o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa o súdnych poplatkoch vzniká podaním návrhu; podľa o súdnych poplatkoch poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Vzhľadom k uvedeným skutkovým okolnostiam, citovaným zákonným ustanoveniam a ustálenej judikatúre (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.1993) má za to, že okresný súd odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko v čase, kedy ho vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho nebolo podľa o súdnych poplatkoch možné vyrubiť. Nebol zákonný dôvod na takýto postup a následne nebol zákonný dôvod ani na zastavenie konania. Súdny poplatok sa stal splatný dňa 19.10.2006, preto okresnému súdu uplynula lehota na jeho vyrubenie dňa 31.12.2009 (t.j. tri roky od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením , bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie okresného súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

Z predloženého spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 23.03.2006 (č.l. 2 spisu) sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 3,32 € (100,- Sk) a náhrady trov konania z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov; podľa podacej pečiatky okresného súdu bol návrh doručený na súd dňa 20.03.2013. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 3632/B (č.l. 8-9 spisu) vyplýva, že v návrhu označený navrhovateľ „BSP Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Benediktiho č. 5“ zmenil s účinnosťou od 12.05.2007 obchodné meno na Lawyer Partners a.s. a s účinnosťou od 12.06.2009 sídlo na Bratislava, Prievozská č. 37. Písomnou výzvou zo dňa 01.10.2013 (č.l. 12 spisu) vyzval okresný súd navrhovateľa, aby v lehote do 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu v sume 16,50 € podľa položky č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, okresný súd konanie zastaví podľa o súdnych poplatkoch; písomnú výzvu doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 08.10.2013 (č.l. 11 spisu). Na výzvu okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku navrhovateľ žiadnym spôsobom nereagoval

a súdny poplatok za podanie návrhu nezaplatil (č.l. 13 spisu). Následne napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na súd. Podľa úradného záznamu zo dňa 19.05.2014 (č.l. 18a spisu) vykonal okresný súd lustráciu v zoznamoch účastníkov konania a predmetu sporov, na základe ktorej nebolo možné ustáliť, že sa v prejednávanej veci jedná o rovnopis niektorého z návrhov doručených navrhovateľom v roku 2006, o ktorých rozhodoval aj ústavný súd alebo ide o nový návrh na začatie konania; svoje tvrdenie, že ide opätovné doručenie pôvodného návrhu na začatie konania, navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal; lustráciou vo veciach napadnutých okresnému súdu nebolo zistené, že by na okresnom súde prebiehalo konanie, v ktorom by totožný navrhovateľ podal návrh proti totožnému odporcovi ako je tomu v prejednávanej veci.

Podľa , konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa prvá a druhá veta o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný súd mu zastavením konania odňal možnosť konať pred súdom, pretože mu nezákonne vyrubil súdny poplatok za podanie návrhu na súd napriek tomu, že lehota na vyrubenie súdneho poplatku už uplynula, bolo potrebné sa v odvolacom konaní prednostne zaoberať otázkou okamihu začatia konania v prejednávanej veci a teda vznikom poplatkovej povinnosti navrhovateľa za podanie návrhu. Sporové občianske súdne konanie začína doručením návrhu na začatie konania na súd ( ). Navrhovateľ tvrdil, že návrh na začatie konania doručený okresnému súdu dňa 20.03.2013 je návrhom na začatie konania, ktorý pôvodne doručil okresnému súdu v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom a ktorý okresný súd nezákonne odmietol prijať, čím podľa vyššie citovaných rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto svoje tvrdenie ohľadne totožnosti návrhov na začatie konania však navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II.ÚS/151/2008-105 zo dňa 24.06.2008 vyplýva, že okresný súd porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania zo dňa 19.06.2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom (ako vyplýva z odôvodnenia nálezu zo skutkového hľadiska okresný súd neprijal podanie navrhovateľa tým, že doručený DVD nosič s návrhmi vrátil navrhovateľovi späť); ústavný súd okresnému súdu prikázal konať vo veci uvedeného podania podľa príslušných ustanovení , pričom v odôvodnení nálezu zdôraznil, že právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania a na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia; i tak bude povinnosťou okresného

súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia; z odôvodnenia nálezu súčasne vyplýva, že jedným z dotknutých podaní bol aj návrh navrhovateľa na začatie konania voči odporcovi.

Podľa názoru odvolacieho súdu na splnenie príkazu ústavného súdu okresnému súdu, aby tento o podaní navrhovateľa konal podľa príslušných ustanovení a pripísal mu účinky ako keby bolo podané v roku 2006, je navrhovateľ povinný preukázať, že návrhy na začatie konania doručené okresnému súdu v roku 2013 sú totožné s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2006 (napríklad predložením originálneho nosiča DVD s pôvodnými elektronickými podaniami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom alebo iným spôsobom s porovnateľnou výpovednou hodnotou). Túto svoju povinnosť si navrhovateľ nesplnil.

Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci sťažnosti č. 50645/2008 navrhovateľa a 23 ďalších sťažností proti Slovenskej republike vyplýva, že európsky súd jednomyseľne spojil všetkých 24 sťažností navrhovateľa na spoločné konanie a všetky sťažnosti odmietol ako neprijateľné; navrhovateľ sa sťažnosťami domáhal vyslovenia porušenia jeho práva na prístup k súdu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že v konaniach pred ústavným súdom nedosiahol primeranú nápravu. Jedným z argumentov navrhovateľa bolo aj tvrdenie, že po rozhodnutí ústavného súdu o porušení jeho práva na súdnu ochranu, nemohol predložiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006 jednotlivým všeobecným súdom, pretože boli priložené k jeho ústavným sťažnostiam a následne boli zaslané európskemu súdu v súvislosti s preskúmavanými sťažnosťami a súčasne podľa znaleckého posudku bolo prakticky a právne nemožné vyhotoviť identické kópie originálnych DVD nosičov s ich originálnou časovou stopou (bod 32 odôvodnenia rozhodnutia); na tento argument európsky súd uviedol, že vo formulári sťažnosti ako aj v iných dokumentoch súdu je výslovne uvedené, že sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťažnosti; navrhovateľ napriek tejto inštrukcii k svojmu podaniu priložil originálne DVD nosiče; navrhovateľ o ich vrátenie nepožiadal; jeho argument o nemožnosti predložiť tieto DVD nosiče všeobecným súdom je preto neudržateľný (bod 38 odôvodnenia rozhodnutia).

Podanie návrhu na začatie konania na súd má významné procesnoprávne a hmotnoprávne účinky. Navrhovateľ žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti predmetného návrhu na začatie konania doručeného okresnému súdu dňa 20.03.2013 s pôvodným návrhom na začatie konania doručeným okresnému súdu v roku 2006 (hoci aj podľa citovaného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva mu v tom nebránila neprekonateľná prekážka). Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno postup okresného súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania podmienok a dôvodnosti výnimočného postupu vo vzťahu k zachovaniu účinkov pôvodného elektronického podania z roku 2006 po ich tvrdenom opätovnom doručení v roku 2013 (podľa záverov citovaného nálezu ústavného súdu), doručené návrhy zo strany navrhovateľa zapísal ako nové návrhy na začatie konania, považovať za svojvoľný a nezákonný (uvedené závery sú v súlade aj s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, porovnaj napríklad uznesenia sp. zn. zo dňa 04.11.2013, sp. zn. zo dňa 20.01.2014, sp. zn. zo dňa 12.02.2014, sp. zn. zo dňa 25.11.2013 alebo sp. zn. zo dňa 17.02.2014, pod vplyvom ktorých odvolací súd vzhľadom na ďalšie odvolacie námietky navrhovateľa dodáva, že pokiaľ navrhovateľ namietal, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal okresnému súdu, že mal prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť týchto návrhov, je potrebné uviesť, že v súlade so zásadou právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“ - bolo práve na navrhovateľovi, aby sa týchto nosičov nezbavil a nevystavil riziku, že v súčasnosti nevie preukázať, aký návrh na začatie konania podal v roku 2006; k námietke, že okresný súd v roku 2013 akceptuje plnomocenstvo právneho zástupcu navrhovateľa udelené v roku 2010, odvolací súd poukazuje na to, že o existencii a obsahu tohto plnomocenstva, na rozdiel od totožnosti návrhov na začatie konania z roku 2006 a 2013, nie sú žiadne pochybnosti).

Odvolací súd podotýka, že aj v prípade, keby navrhovateľ preukázal, že návrh na začatie konania doručený okresnému súdu v roku 2013, je totožný s návrhom doručeným okresnému súdu v roku 2006, ktorý okresný súd nezákonne odmietol prijať, opätovné doručenie návrhu okresnému súdu až po uplynutí relatívne dlhej doby piatich rokov od rozhodnutia ústavného súdu, resp. európskeho súdu pre ľudské práva (tak, že uplynula lehota na vyrubenie súdneho poplatku), by bolo možné (bez existencie

výnimočných okolností ospravedlňujúcich túto dlhú dobu) vyhodnotiť ako šikanózny výkon práva a nepriznať mu ochranu.

Okresný súd správne vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania na súd, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil navrhovateľa aj o možnosti zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho poplatku navrhovateľovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. V dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku navrhovateľom v stanovenej lehote okresný súd dôvodne konanie o návrhu navrhovateľa zastavil. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v zmysle ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd analogicky podľa nerozhodoval, pretože o trovách konania nerozhodol ani okresný súd. Navyše navrhovateľ návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania nepodal ( v spojení s prvá veta ).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.