Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/22/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletého: O. D., nar. X. S. XXXX, bytom ako matka a zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, matky: T. D., nar. X. S. XXXX, bytom T., R. H. X a otca: Ing. C. D., nar. XX. K. XXXX, bytom T., W. XX, o predbežné opatrenie, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 20. júna 2014 č. k. -7 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa požiadaviek na predbežnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností m e n í tak, že nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

1. maloletého ponecháva v starostlivosti matky;

2. otcovi ukladá povinnosť platiť maloletému počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a

3. upravuje styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa maloletým stýkať za prítomnosti matky každý utorok a piatok v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod., matka je povinná maloletého na styk v určenom čase pripraviť a otcovi ho v mieste jej bydliska odovzdať a otec je povinný maloletého v určenom čase na rovnakom mieste matke vrátiť.

odôvodnenie:

Napádaným uznesením súd prvého stupňa predbežným opatrením zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť platiť na jeho výživu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa maloletým stýkať za prítomnosti matky každý utorok a piatok v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. a to až do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu vo veci samej. Toto rozhodnutie odôvodnil právne ust. a ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) a a Zák. o rodine ( v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom záverom o opodstatnenosti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keďže otec sa o maloletého nezaujíma a neplatí na maloletého od odchodu zo spoločnej domácnosti na jeho výživu žiadnu sumu, preto ho aj zaviazal nateraz platiť výživné v minimálnom rozsahu a zároveň, aby sa neprerušila citová väzba otca s maloletým upravil aj stretávanie sa otca s maloletým.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec a navrhol ho zmeniť a návrh na predbežné opatrenie zamietnuť. Poukázal na to, že zo spoločnej domácnosti odišiel 13.6.2014 a matka už 17.6.2014 podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému. Uviedol, že za maloletým synom chodieva preto, že má oňho obavu, keďže sa matka oňho nevedela nikdy postarať z dôvodu psychických problémov.

Matka ani opatrovník odvolacie návrhy nepodali.

Odvolací súd prejednal podľa a O. s. celú vec (predbežnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému) a to podľa bez pojednávania, pretože tu nešlo o rozhodnutie vo veci samej a zároveň ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Podľa predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, podľa písmena b) rovnakého ustanovenia tiež, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd a napokon podľa písm. f) tohto ustanovenia, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Pri vyjdení z obsahu zhora citovaných ustanovení a tiež časti odôvodnenia napádaného uznesenia, bolo treba aktuálnu úroveň vzťahov rodičov maloletého vyhodnotiť za takú, ktorá úpravu rodičovských práv a povinností odôvodňuje, súd prvého stupňa si preto základnú otázku potreby úpravy pomerov v tejto veci predbežným opatrením vyriešil správne, toto však už bez ďalšieho neplatilo u následných (súvisiacich) právnych otázok.

Ak pre rozhodovanie súdu o predbežnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností (v časti zabezpečenia stabilného výchovného prostredia maloletého aspoň do tej miery, do akej to umožňuje povaha konania o predbežnom opatrení) najvýznamnejším bolo, že tu nebolo nič podstatné spochybňujúce výchovnú spôsobilosť matky (tvrdeniam matky o nezáujme otca o maloletého otec oponoval de facto len odkrytím sporov rodičov, keď jeho tvrdenia o nedostatočnej starostlivosti matky o maloletého pre jej psychické problémy je potrebné v tomto štádiu opustenia spoločnej domácnosti zo strany otca brať ako jeho účelovú obranu voči predbežnému opatreniu).

Súd prvého stupňa však pri svojom rozhodovaní v tejto časti nie celkom dostatočne prispôsobil povahu svojho rozhodnutia konkrétnym okolnostiam prípadu (predovšetkým teda stavu v čase jeho rozhodovania, tu por. aj a ).

Ak tu totiž pred rozhodovaním o návrhu na predbežné opatrenie preukázateľne nedošlo k žiadnej dohode rodičov, vydaniu rozhodnutia súdu či k inej skutočnosti zakladajúcej celkom konkrétny spôsob úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, možnosť vydania predbežného opatrenia o povinnosti na výživné a rovnako požadovanej úprave styku v prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci závisela od celkom bezpečného ustálenia osoby toho rodiča, ktorý by mal mať dieťa (čo aj len pre čas do konečného rozhodnutia) vo svojej starostlivosti (keď inak za dnešného stavu tzv. hmotno-právnej úpravy konečné rozhodnutie môže vyznieť aj v prospech striedavej starostlivosti). Aj potreba celkom presného určenia platobného miesta na výživné si vyžaduje určenie prijímateľa platieb výživného celkom bezpečne (nielen ponechanie takejto otázky buď celkom na ľubovôli rodičov alebo iba na rešpektovaní vytvoreného faktického stavu súdom). Povaha rozhodnutia o takejto otázke (starostlivosti o maloleté deti) potom závisela od a/ faktického stavu v čase rozhodovania súdu a b/ akceptovateľnosti pretrvávania takéhoto faktického stavu.

Ak totiž kritériá zmienené už vyššie nasvedčovali opodstatnenosti predbežnej starostlivosti matky, vydanie predbežného opatrenia spôsobom predpokladaným v už vyššie citovanom ustanovení by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by sa predbežným opatrením malo zabezpečiť odňatie dieťaťa z dispozičnej sféry toho rodiča, ktorý by ho podľa zamýšľanej úpravy v starostlivosti nemal mať (tu matka) a jeho prenesenie do dispozičnej sféry druhého z rodičov (tu otec), resp. i inej osoby.

O taký prípad však v prejednávanej veci nešlo, pretože maloletý sa už v čase rozhodovania napádaným uznesením nachádzal (fakticky) v starostlivosti matky (čiže u toho rodiča, u ktorého by aj pri riadení sa vyššie podanými úvahami prinajmenšom do rozhodnutia vo veci samej s výhradou možnej zmeny pomerov aj v priebehu takéhoto konania mal ostať). Pretože k žiadnej zmene v tomto nedošlo ani v odvolacom konaní (kde otec uplatnil len tvrdenia o nedostatočnej starostlivosti matky o maloletého pre jej psychické problémy), predbežné opatrenie ukladajúce otcovi maloletého odovzdať matke ani naopak neprichádzalo do úvahy. To i v spojitosti s podaním návrhu na predbežnú úpravu pomerov matkou (rodičom hodlajúcim len právne legalizovať existujúci faktický stav) inak spôsobovalo tiež nemožnosť priameho podradenia rozhodovania v tejto veci pod ustanovenie .

Z už uvedených dôvodov a aj pre len dočasnú povahu rozhodovania predbežnými opatreniami tak na jednej strane bolo potrebným vytvorenie právneho podkladu pre ďalšie rozhodnutia požadované návrhmi oboch rodičov v ich súhrne (o predbežnej povinnosti na výživné aj predbežnej úprave styku s maloletým na strane toho rodiča, ktorý by ich až do rozhodnutia vo veci nemal mať v starostlivosti), na druhej strane ale nebola namieste úprava osobnej starostlivosti o maloletého spôsobom vlastným až rozhodovaniu vo veci samej.

Opodstatnenou i v tejto veci bola preto len právna konzervácia aktuálneho faktického stavu vyjadriteľná tak, že sa maloletý predbežne ponechá v starostlivosti matky a to bol dôvod, pre ktorý odvolací súd síce čo do osoby rodiča majúceho takúto starostlivosť vykonávať sa stotožnil so súdom prvého stupňa, právne však podľa napádané uznesenie v príslušnej časti zmenil (čiastkový výrok pod 1. tohto uznesenia odvolacieho súdu).

Fakticky i právne potom došlo k potvrdeniu uznesenia súdu prvého stupňa (podľa ) v časti predbežnej úpravy vyživovacej povinnosti otca maloletého, kde odvolací súd považoval za akceptovateľné stanovisko súdu prvého stupňa, podľa ktorého predbežnej úprave na výživné v nevyhnutnej miere zodpovedá určenie tzv. minimálneho výživného predpokladaného zákonom, ako aj úpravy styku a to preto, že i rodič nemajúci dieťa v starostlivosti zabezpečuje podiel na výchove dieťaťa, pričom na vylučovanie ho z takéhoto výchovného pôsobenia musia byť naozaj závažné dôvody a zverovať takéto rozhodnutie až konečnému rozhodnutiu môže zvlášť pri náležite eskalovanom konflikte rodičov spôsobiť nežiadúci následok v podobe odcudzenia dieťaťa a jedného z rodičov. V tomto prípade zahrnutie aj rozhodnutia o výživnom a úpravy styku do zmeňujúceho výroku uznesenia odvolacieho súdu (čiastkový výrok pod 2. a 3. tohto uznesenia) si vyžadovalo hľadisko prehľadnosti, t. j., aby rozhodnutie o starostlivosti nebolo pojaté do rozhodnutia odvolacieho súdu a rozhodnutia o výživnom a tiež o styku boli ponechané v rozhodnutí súdu prvého stupňa.

To boli dôvody, pre ktoré napokon došlo k vecnej i právnej zmene napádaného uznesenia (podľa ).

Odvolací súd zdôrazňuje, že ide iba o predbežnú úpravu, vo veci samej je potrebné urýchlene vykonať dokazovanie a aj v priebehu konania sledovať dôsledne vývoj vzťahov medzi rodičmi a maloletým.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.