Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-76-2014.pdf
PDF · 77.84 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3C/76/2014
Uznesenie
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, v právnej veci navrhovateľky D. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XX proti odporcovi F. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XX, o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa z a m i e t a .
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 22.07.2014 domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd odporcovi zakáže nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho územia O., a to parc. č. XXXX zpl. a nádvoria o výmere 123 m2, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 671 m2, parc. č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere 185 m2 a domom súp. č. XX postaveným na parc. č. XXXX, zakáže mu nakladať s právami k týmto nehnuteľnostiam, najmä previesť vlastnícke právo k nim na inú osobu kúpnou alebo inou zmluvou, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva účastníkov a následného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), prípadne do skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Uviedla, že odporca, s ktorým sú od roku 1988 manželia, nadobudol počas manželstva nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice spísanej dňa 23.08.1995, ktorou bolo osvedčené splnenie podmienok podľa § 2 a nasl. zák. č. 293/1992 Zb.. Z notárskej zápisnice vyplýva, že pozemky spolu s domom odporcovi darovali jeho rodičia, nedošlo však k spísaniu platnej darovacej zmluvy. Odporca ich teda nenadobudol darovaním, ani dedením. Odporca je vlastníkom aj pozemku parc. č. XXXX orná pôda o výmere 500 m2, zapísanej na tom istom liste vlastníctva, ktorý nadobudol zrejme dedením. Tento pozemok predáva, na liste vlastníctva je vyznačená plomba na základe návrhu na vklad. Zistila, že na všetky nehnuteľnosti je zriadené exekučné záložné právo. Poukázala na to, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti už sedem rokov, odporca rodinu opustil, nestará sa o ich tri spoločné deti, neprispieva na ich výživu, ani na domácnosť. Vo zvýšenej miere požíva alkohol, je dlhodobo nezamestnaný, zadlžuje sa. Rozhodla sa ukončiť manželstvo a podať návrh na jeho rozvod. Vyslovila obavy o spoločný majetok, obáva sa, že odporca predá nehnuteľnosti, ktoré sú vlastnícky vedené len na neho, aby získal peniaze na alkohol a splatenie dlhov, k čomu ju vedie aj ten fakt, že jeden pozemok už odpredal. Uviedla, že po rozvode manželstva sa bude domáhať toho, aby boli tieto nehnuteľnosti posudzované ako majetok patriaci do ich BSM, prípadne ak jej to súd uloží, bude sa v samostatnom súdnom konaní domáhať určenia, že nehnuteľnosti patria do BSM. K dôvodnosti svojho nároku, ktorému žiada poskytnúť predbežnú ochranu, uviedla, že dom aj pozemky za trvania manželstva zveľaďovali zo spoločných prostriedkov, odporca ich nenadobudol darovaním, ani dedením, takže podľa nej sú predmetom BSM. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodnila reálnou hrozbou, že odporca nehnuteľnosti prevedie na inú osobu, pretože vyhlasuje, že všetko predá. K predaju už pristúpil u jednej z týchto nehnuteľností, za predaj ktorej zinkasoval peniaze len sám a má preto obavu, že uskutoční prevod aj ostatných nehnuteľností. Odporca týmto spôsobom upiera jej nárok disponovať s nehnuteľnosťami a rozhodovať o nakladaní s nimi, upiera jej práva spoluvlastníka. Nariadením predbežného opatrenia sa
do rozhodnutia vo veci samej (rozvodu, vyporiadania BSM alebo určenia vlastníckeho práva) domáha ochrany svojho spoluvlastníckeho práva. Nariadením predbežného opatrenia bude odporcovi zabránené disponovať s nehnuteľnosťami ako s jeho výlučným vlastníctvom. K svojmu návrhu pripojila výpis z katastra nehnuteľností vytvorený cez katastrálny portál, a to výpis z listu vlastníctva č. XXX k.ú. O..
Podľa § 74 ods. l O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Predpokladom pre jeho nariadenie je predovšetkým: 1) osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana, 2) že právne vzťahy medzi účastníkmi vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná, 3) že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a 4) neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však aspoň osvedčený, teda musí byť osvedčené to, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo exekučnom konaní. Ak medzi účastníkmi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, chýba základný predpoklad na nariadenie predbežného opatrenia. Na druhej strane však samotná existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi alebo existencia nároku bez ďalšieho nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia, lebo až ohrozenie nároku dovoľuje súdu nariadiť predbežné opatrenie pred rozhodnutím vo veci samej.
Navrhovateľka sa domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi, jej manželovi, aby disponoval s nehnuteľnosťami, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako jeho výlučné vlastníctvo. Pravdivosť tohto zápisu spochybňuje a tvrdí, že nehnuteľnosti sú predmetom ich BSM, pretože boli nadobudnuté počas trvania manželstva, neboli odporcovi darované, ani ich nezdedil. Podľa jej tvrdenia nehnuteľnosti zo spoločných prostriedkov zveľaďovali, a preto tvoria predmet BSM. Navrhovateľka potrebu dočasnej úpravy pomerov odôvodňuje nebezpečenstvom hroziacej ujmy spočívajúcej v tom, že odporca má v úmysle disponovať s nehnuteľnosťami ako ich výlučný vlastník, chce ich previesť na iného tak, ako to urobil aj s pozemkom v jeho výlučnom vlastníctve. Návrh zdôvodňuje aj narušenými manželskými vzťahmi. Tvrdí, že s odporcom nežijú sedem rokov v spoločnej domácnosti, odporca sa nestará o ich spoločné deti, neprispieva na domácnosť. Požíva vo zvýšenej miere alkohol, je dlhodobo nezamestnaný a zadlžuje sa. Mieni preto podať návrh na rozvod manželstva a následne sa domáhať vyporiadania spoločného majetku, prípadne sa svojich práv k nehnuteľnostiam domáhať v súdnom konaní určením vlastníckeho práva. Do tejto doby navrhla pomery k predmetným nehnuteľnostiam dočasne upraviť predbežným opatrením.
Ak ide o majetkové vzťahy manželov súvisiace s BSM, dočasná ochrana predbežným opatrením prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, ak ide o obsah vlastníckeho práva, teda najmä o právo užívania spoločnej veci do času, kým sa definitívne, aj s účinkami pre novovznikajúce vzťahy, nevyrieši vlastníctvo bezpodielových spoluvlastníkov. Pri BSM miera účasti manželov na právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM nie je vyjadrená podielmi a je teda pojmovo vylúčené, aby sa vyskytla potreba dočasne upraviť ich pomery ako vlastníkov. Právo manžela k spoločnému majetku nie je za trvania BSM obmedzené kvantitatívne pomerom podielov. Až do zániku BSM má každý z manželov právo k celej veci, ktoré je obmedzené len rovnakým právom druhého manžela. Spôsob správy spoločného majetku je upravený v § 144, § 145 Občianskeho zákonníka tak, aby obaja manželia mali rovnakú možnosť
spravovať spoločný majetok a aby takto bola zaistená ich rovnoprávnosť. Správa majetku patriaceho do BSM predstavuje nepochybne hospodárenie so spoločným majetkom, pričom toto hospodárenie zahrňuje v sebe tiež nakladanie so spoločným majetkom.
Navrhovateľka, ktorá sa v predmetnej veci domáha nariadenia predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., bola povinná osvedčiť, že obmedzenie odporcu v právnych úkonoch sa týka majetku v BSM, že tieto úkony sa už vykonali alebo sa pripravuje ich urobenie v rozpore s hypotézou § 145 O.s.p. a za tým účelom, aby sa zmenšila masa majetku patriaceho do BSM. Intenzita požadovaného osvedčenia musí zodpovedať tomu, že v prípade navrhovaného predbežného opatrenia ide o obmedzenie základného práva vlastniť a nakladať s predmetom vlastníckeho práva, ktoré je zaručené článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Navrhovateľka v danom prípade neosvedčila ani samotný nárok, nakoľko súdu nedoložila dôkaz o existencii manželstva s odporcom a ani žiadne dôkazy o existencii ich spoločného majetku. Z dôkazu, ktorý predložila, vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve odporcu. Aj keď navrhovateľka túto skutočnosť popiera, nepredložila žiaden dôkaz, resp. neosvedčila, že nehnuteľnosti sú predmetom BSM. Tvrdí, že ich odporca nenadobudol darom, ani dedením, neuvádza však, akým spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 Občianskeho zákonníka, sa uvedené nehnuteľnosti stali predmetom BSM. Rovnako navrhovateľka neosvedčila ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Tvrdí síce, že odporca mieni s nehnuteľnosťami bez jej súhlasu nakladať, teda ich predať, žiadnym spôsobom však neosvedčila také konanie odporcu, ktorým by sa zbavoval týchto nehnuteľností. Navrhovateľka tento jeho úmysel vyvodzuje z toho, že odporca predal už jednu nehnuteľnosť, táto je však nepochybne jeho výlučným vlastníctvom, pretože ako vyplýva z výpisu z listu vlastníctva, nadobudol ju dedením (podľa § 143 Občianskeho zákonníka veci nadobudnuté dedením za trvania manželstva nie sú predmetom BSM). Navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila ani len narušenie vzťahov s odporcom. Neosvedčila, že s odporcom nežijú po dobu 7 rokov, ani to že sa odporca správa nezodpovedne, ľahkomyseľne a že porušuje povinnosti vyplývajúce z manželstva a rodičovstva tým, že sa nestará o uspokojovanie potrieb rodiny, nezabezpečuje starostlivosť o deti, ich výživu, zadlžuje sa, požíva alkohol, dlhodobo nepracuje. Ani v súčasnej dobe, ani v minulosti, neriešila nezhody v manželstve podaním návrhu na jeho rozvod. Súd tiež zistil, že napriek tvrdeniu, že jej odporca neprispieva na výživu detí a po dobu siedmich rokov nežijú v spoločnej domácnosti, nepodala ani v minulosti návrh na určenie výživného na deti. Zo zistení súdu tiež vyplýva, že voči odporcovi sa vedie len jedna exekúcia, a to tá, na základe ktorej je zriadené exekučné záložné právo na tieto nehnuteľnosti. Jej predmetom je vymoženie sumy 1.507,26 eura. Ak odporca odpredal nehnuteľnosť, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve, zrejme tak urobil z dôvodu uspokojenia vymáhanej pohľadávky. Nič nenasvedčuje tomu, a navrhovateľka to žiadnym spôsobom neosvedčila, že by mal v úmysle nakladať aj s ďalšími nehnuteľnosťami, ktoré podľa neosvedčeného tvrdenia navrhovateľky tvoria predmet ich BSM.
Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľka predmetným návrhom neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov nariadením predbežného opatrenia. Nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a preto súd jej návrh zamietol.
Aj keď bol odporca v konaní úspešný a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má nárok na náhradu trov konania, náhrada mu nebola priznaná, keďže mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).