Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-6-2012.pdf
PDF · 113.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporcovi: M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D., štátny občan SR, zastúpeného opatrovníkom: E. T., zamestnankyňa Okresného súdu D., o zaplatenie pohľadávky vo výške 562,38 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 420,87 € s 9,5 % úrokom z omeškania od 21.9.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 15,15 € a náhradu trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. Jána Šoltésa v sume 52,38 € a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 27.10.2011 domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 511,26 eur, zmluvnú pokutu vo výške 51,12 eur, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 511,26 eur od 21.9.2011 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol odporcovi na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 25.11.2005 úver, ktorý sa odporca zaviazal uhradiť formou 70 pravidelných mesačných splátok vo výške 9,96 eur s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.9.2011. Odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi neplnil v čase určenom v zmluve, čím sa dostal do omeškania. Navrhovateľ tak požaduje od odporkyne zaplatenie dlžnej istiny podľa identifikácie postúpenej pohľadávky vo výške 511,26 eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu na základe ustanovení zmluvy, predovšetkým Všeobecných obchodných podmienok zmluvy. Po postúpení pohľadávky odporca svoj záväzok neuhradil ani čiastočne. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom bola dňa 13.12.2010 postúpená pohľadávka voči odporcovi na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Navrhovateľ si uplatnil tiež úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Navrhovateľ podaniami zo dňa 6.3.2012, 23.12.2011 a zo dňa 11.3.2014 doplnil návrh tak, že zmluvná pokuta bola odporcovi vyčíslená v zmysle ust. čl. VIII písm. b) ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok. Pohľadávka vo výške 511,26 eur je vypočítaná ako rozdiel medzi celkovou výškou pohľadávky vrátane pokút a poplatkov v sume 739,01 eur po odpočítaní pokút a poplatkov v sume 227,75 eur, ktorých zaplatenie nie je predmetom tohto súdneho konania. Istina v sume 511,26 eur tak predstavuje sumu predpísaných splátok na úverovú zmluvu o výške 620,80 eur a úhradami na úverovú zmluvu pred postúpením pohľadávky vo výške 109,54 eur. Navýšenie úveru o úroky má svoj základ v RPMN vo výške 4,79 %, ktorá je uvedená v úverovej zmluve s označením „predmet pôžičky“. V súlade s čl. IV písm. a) a b) VOP dátum splatnosti prvej splátky pripadol na 20.12.2005 a dátum poslednej splátky 20.9.2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru.
Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu.
Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavili, ich neúčasť ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa, ktorý navrhol, aby súd rozhodol bez ich účasti.
Opatrovník odporcu sa nezúčastnil pojednávania. Odporca ani opatrovník odporcu sa k návrhu nevyjadrili.
Súd preto s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. vec prejednal bez prítomnosti účastníkov s prihliadnutím na obsah spisu a listinné dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 25.11.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky poskytovanej spoločnosťou, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2010, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.1.2011, doplnením návrhu zo dňa 6.3.2012, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 23.12.2011 a zo dňa 11.3.2014, prehľadom úhrad odporcu a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2010 má súd preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila voči postupníkovi spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. pohľadávku voči odporcovi uplatňovanú v tomto konaní.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.1.2011 oznamoval pôvodný veriteľ odporcovi, že postúpil pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa.
Zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej v texte Zmluva o pôžičke) zo dňa 25.11.2005 súd zistil, že ide o formulárové tlačivo, v ktorom je uvedený ako predmet pôžičky financovanie televízora vo výške pôžičky 530,44 eur, v celkovej cene zmluvy 697,07 eur, v počte 70 mesačných splátok po 9,96 eur mesačne. V Zmluve je ďalej uvedená RPMN vo výške 4,79 %. Úroková sadzba ani poplatky v zmluve uvedené neboli.
Všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky poskytovanej spoločnosťou a platnými od 15.9.2005 súd zistil, že ide o formulárové tlačivo, na ktorom nie je podpis odporcu a kde v bode VIII. je uvedená zmluvná sankcia, ktorá v písm. b) v bode 1 hovorí o tom, že spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu okrem iných aj v prípade, ak sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný zaplatiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % ročne z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Úrok z omeškania je splatný na výzvu spoločnosti.
Prehľadom úhrad odporcu súd zistil, že odporca do dňa postúpenia pohľadávky splatil predchodcovi navrhovateľa sumu 109,56 eur. K neuhradeným splátkam boli odporcovi účtované sankčné pokuty.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 30.6.2006 na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 87/1995 Z.z. /účinné do 31.12.2008/ výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. / účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že návrh bol podaný dôvodne iba sčasti. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi. Súd má za to, že uvedená zmluva o pôžičke zo dňa 25.11.2005 má spotrebiteľský charakter zmluvy, zmluva spĺňa náležitosti zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a tiež v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je dodávateľom a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporca požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, alebo žeby naopak konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že písomne uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi dodávateľom vo forme spotrebiteľského úveru. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi pôžičku vo výške 530,44 eur v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, odporca túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. Keďže ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, je nevyhnutné použiť na daný vzťah ustanovenia § 53 až 54 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy a tiež ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Ustanovenie § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje náležitosti zmluvy. V konaní bolo preukázané, že Zmluva o pôžičke bola uzavretá písomne, aj po formálnej stránke ju súd vyhodnotil ako platnú. Vychádzajúc zo záveru, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá, účastníkmi nazvaná Zmluva o pôžičke, obsahujúca niektoré náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, zaoberal sa súd nárokom navrhovateľa uplatneným v konaní po odporcovi na zaplatenie (§ 80 písm. b) O.s.p.).
Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol odporcovi pôžičku vo výške 530,44 eur. Súd nemal pochybnosti o reálnom poskytnutí tejto sumy odporcovi. Z prehľadu úhrad odporcu súd zistil, že odporca do dňa postúpenia pohľadávky splatil právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu 109,56 eur. Navrhovateľ uviedol, že po postúpení pohľadávky nebolo zo strany odporcu uhradená už žiadna suma.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá nárok na úroky ani poplatky, nakoľko tieto nie sú uvedené v Zmluve o pôžičke a preto mu ich súd v súlade s § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nepriznal.
Navrhovateľ žiadal vrátane nesplatenej výšky poskytnutej pôžičky priznať ešte zmluvnú pokutu vo výške 51,12 eur a úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 511,26 eur od 21.9.2011 do zaplatenia.
Ako súd uviedol vyššie, úver Zo zmluvy o pôžičke sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy, tu v podobe zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta nebola uvedená ani dohodnutá v zmluve, bola iba súčasťou formulárových všeobecných obchodných podmienok pôžičky, ktoré neboli s odporcom individuálne dojednané, neboli odporcom podpísané a s ktorými sa odporca ani nemusel oboznámiť a preto súd
nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu uplatnenú v návrhu v sume 51,12 eur a tiež na zmluvnú pokutu, ktorá bola súčasťou uplatnenej istiny zamietol.
Navrhovateľ tvrdil, že si v konaní uplatňuje istinu vo výške 511,26 eur vypočítanú ako rozdiel medzi celkovou výškou pohľadávky vrátane pokút a poplatkov v sume 739,01 eur po odpočítaní pokút a poplatkov v sume 227,75 eur, ďalej tvrdil, že si neuplatňuje pokuty a poplatky v sume 227,75 eur, ktoré sú uvedené v prehľade úhrad odporcu. Z predložených listinných dôkazov, predovšetkým z prehľadu úhrad nevyplýva, prečo pôvodný veriteľ uviedol za mesiac október 2007 splátku vo výške 397,49 eur, keď predpísaná mesačná splátka bola vo výške 9,96 eur, pričom túto splátku prirátal k výške pohľadávky. V konaní potom navrhovateľ nepreukázal, čo tvorí žalovanú istinu, keďže odporcovi boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 530,44 eur, pričom splatil sumu 109,56, dlžná suma tak je vo výške 420,87 eur. Navrhovateľ nepreukázal, čo tvorí rozdiel medzi žalovanou istinou 511,26 eur a nesplatenou istinou 420,87 eur, t.j. z čoho pozostáva suma 90,39 eur.
Navrhovateľ ďalej nepreukázal z čoho sa skladala jednotlivá splátka.
Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Odporca ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) navrhovateľa nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Navrhovateľ si tak nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, keď riadne nepreukázal, čo tvorí zvyšok žiadanej istiny a preto mu ju súd nepriznal.
Odporca nenamietal, že by pôžičku (súd poznamenáva, že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ide o úver) od právneho predchodcu navrhovateľa nezískal, ani zo strany odporcu nebolo súdu preukázané, že by po postúpení pohľadávky navrhovateľovi niečo plnil. Nesplatená výška istiny je v sume 420,87 eur, na úhradu ktorej súd zaviazal odporcu a vo zvyšku súd návrh zamietol, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že má nárok na priznanie vyššej sumy než tej, ktorú mu súd priznal a súčasne nepriznal zmluvnú pokutu z dôvodov uvedených vyššie a tiež úrok z omeškania z nepriznanej výšky istiny. Vzhľadom k tomu, že odporca uvedenú sumu pôžičky 420,87 eur neplnil riadne a včas, súd zaviazal odporcu tiež na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadením vl. SR č. 586/2008 Z.z. z priznanej výšky istiny odo dňa 21.9.2011 do zaplatenia, tak, ako žiadal navrhovateľ, nakoľko týmto dňom sa odporca dostal s celým svojim záväzkom do omeškania.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporcovi a preto súd vypočítal jeho pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 562,38 eur (istina + zmluvná pokuta), z toho mu súd priznal sumu 420,87 eur a do zvyšku tejto sumy o 141,51 eur návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 74,84 % a u odporcu 25,16 %, čistá miera úspechu navrhovateľa predstavuje
49,68 %, čo znamená, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške 49,68 %. Nakoľko mal predmetnej veci navrhovateľ čistý úspech 49,68 %, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 15,15 eur (49,68 % z 30,5 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 52,38 eur, ktoré predstavujú dva úkony právnej služby 36,29 eur (49,68 % z 73,04 eur), režijný paušál za dva úkony v roku 2011 v sume 7,36 eur (49,68 % z 14,82 eur) a DPH vo výške 8,73 eur.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.