Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-109-2013.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/109/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. júla 2014 v Žiline, o odvolaní obžalovaného F. W. a poškodenej C. H. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/63/2011 zo dňa 18.2.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. z a m i e t a .
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodenej C. H. z a m i e t a ako podané oneskorene.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš uznal obžalovaného F. W. vinným v bode 1/ z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, a v bode 2/ z trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 208 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, na tom skutkovom základe, že:
1./ dňa 21.10.2005 v čase od 21.15 hod. do 21.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Seat Toledo, ev. č. BA-943HY, po ceste č. I/8 popri obci Važec smerom na Poprad a pred výjazdom na diaľnicu v km 580.900 sa riadne nevenoval vedeniu vozidla a neprispôsobil jazdu a rýchlosť vozidla situácii na ceste, v dôsledku čoho nezbadal dvoch chodcov idúcich po pravej strane cesty v smere jeho jazdy, do ktorých narazil pravou stranou vozidla a následkom nárazu chodec D. H., nar. XX.XX.XXXX, utrpel mnohopočetné poranenia dolných končatín a vnútro hrudných a vnútro brušných orgánov s únikom krvi mimo cievne riečište, ktoré viedli k traumatickohemoragickému šoku a následnej smrti poškodeného na mieste dopravnej nehody a chodec C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. H. č. XX, utrpel zlomeninu laterálneho konca pravej kľúčnej kosti, distorziu krčnej chrbtice, hlbokú tržnozmliaždenú ranu v dĺžke asi 20 cm s poškodením prístrednej hlavy štvorhlavého svalu pravého stehna, trieštivú dislokovanú zlomeninu kosti pravého predkolenia, ľahký otras mozgu, ľahké poranenie hrudníka a dve tržné rany na čele vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia najmenej 7 mesiacov a obmedzenie v obvyklom spôsobe života na dobu najmenej 3 mesiace,
2./ dňa 21.10.2005 v čase od 21.15 hod. do 21.50 hod. po tom, ako vozidlom zn. Seat Toledo, ev. č. BA-943HY, ktoré viedol ako vodič po ceste I/18 a v km 580.900 v smere od obce Važec na Poprad zrazil dvoch chodcov - D. H., nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. H. č. XX, pričom D. H. utrpel smrteľné poranenie, v dôsledku ktorého na mieste dopravnej nehody zomrel a C. D. utrpel ťažké poranenia, na ktoré sa liečil po dobu najmenej 7 mesiacov, z miesta nehody ušiel a zraneným chodcom neposkytol potrebnú pomoc, hoci tak bez ohrozenia seba mohol urobiť.
Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 208, § 35 ods. 3 (podľa zásad uvedených v § 35 ods. 2 veta prvá Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného do 1.1.2006, rešpektujúc článok
1 ods. 1 Ústavy SR) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného do 1.1.2006, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného do 1.1.2006, zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do I. NVS a súčasne podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 96 mesiacov.
Okresný súd vzhľadom na uloženie súhrnného trestu podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 0T/305/2012 zo dňa 15.1.2012, ktorým bol obžalovanému podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. l/) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky, a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej C. H. škodu vo výške 408,85 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného C. D. odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to po jeho vyhlásení a uviedol, že podáva odvolanie proti výroku o vine i treste. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne, pričom poukázal na to, že súd nedostatočným spôsobom vyhodnotil dôkazy a nezobral do úvahy všetky okolností dôležité pre rozhodnutie, najmä skutočnosť akou mierou sa poškodení podieľali na vzniku nehody. Poukázal na stupeň opilosti poškodených, ako aj na skutočnosť, že poškodení chodci mali v čase dopravnej nehody oblečené pracovné oblečenie, tmavé montérky so žltým pruhom umiestneným na pracovnom odeve z prednej a zadnej časti. Protiprávny spôsob pohybu oboch poškodených v čase nehody, prechod z ľavej strany vozovky na pravú bol dôvodom ich bočného natočenia voči vozidlu tak, že neumožňovalo obžalovanému zreteľne vidieť žltý pruh na pracovnom odeve. Poškodení tým, že prechádzali z ľavej strany vozovky na pravú, porušili zásadným spôsobom pravidlá pohybu na cestnej komunikácii, pričom mohli zabrániť vzniku dopravnej nehode, pokiaľ by sami neporušili právne predpisy a správali sa obozretne. Za existujúcich poveternostných okolností a pri zníženej viditeľnosti mohli nehode zabrániť, čo súd nevyhodnotil dostatočným spôsobom. Všetky vyššie uvedené okolnosti mali byť vyhodnotené a zohľadnené vo vzťahu k výške trestu. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok v časti, v ktorej mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody s tým, že rozhodne o treste kratšieho trvania, prípadne o podmienečnom treste.
Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného upresnil, že odvolanie smeruje len voči výroku o treste.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, pričom navrhla odvolanie obžalovaného v celom rozsahu zamietnuť.
Poškodená C. H. doručila dňa 6.11.2013 vyjadrenie k odvolaniu obžalovaného a súčasne uviedla, že sa odvoláva na časť citovaného rozsudku v oblasti nároku poškodenej na náhradu škody zo straty na manželovom zárobku v sume 33.450,62 Eur a navrhla opätovné prehodnotenie uplatnenia nároku na náhradu vyčíslenej škody v trestnom konaní.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie obžalovaného F. nie je čo do výroku o treste dôvodné a odvolanie poškodenej C. H. bolo podané oneskorene.
Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o konanie okresného súdu, tento v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného procesu v zmysle § 2 ods. 7, práva na obhajobu v zmysle § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12, rovnosti strán
(kontradiktórnosti) v zmysle § 2 ods. 14 Tr. por. Súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe, v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a správnom vyhodnotení dôkazov vo vzťahu k vine obžalovaného dospel k správnemu výroku o vine svojho rozsudku, pričom právna kvalifikácia súdeného skutku je aj podľa názoru krajského súdu správna a zákonná. Rovnako správny a zákonný je aj výrok o treste a výrok o náhrade škody.
Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd správne prihliadal na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného, keď zistil, že obžalovaný má podľa odpisu z registra trestov 4 záznamy, pričom naposledy bol odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 15.1.2012 a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 2 roky, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky. Na obecnom úrade obžalovaný nemá evidovaný žiadny priestupok a obec Važec ho hodnotí ako slušného občana. Pred spáchaním predmetného skutku mal obžalovaný 4 záznamy v evidenčnej karte vodiča pre priestupky na úseku cestnej premávky. Z rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Liptovský Mikuláš zo dňa 28.10.2005 vyplýva, že obžalovanému bol dňa 23.10.2005 zadržaný vodičský preukaz, tento stav v podstate trvá doposiaľ.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od spáchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie, teda snaží sa zabrániť trestnej činnosti a prvok individuálnej prevencie výchovy k riadnemu životu a jednak aj voči ďalším občanom, potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie, teda výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti.
V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Niet pochybností o tom, že obžalovanému F. W. sa kladie za vinu spáchanie závažného trestného činu, aj keď nedbanlivostného, keď inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a smrť. Nemožno neprihliadnuť na tú skutočnosť, že obžalovaný svojim konaním spôsobil nezvrátiteľný následok, a to smrť poškodeného H. a ťažkú ujmu na zdraví druhému poškodenému. Aj keď je pravdou, že poškodení v čase, keď došlo k dopravnej nehode boli pod vplyvom alkoholu, nič nemôže ospravedlniť konanie obžalovaného, ktorý bez nejakého ohrozenia seba z miesta nehody ušiel a zraneným chodcom neposkytol potrebnú a adekvátnu pomoc. Toto konanie malo za následok nezvrátiteľný stav u poškodeného H. a skončilo stratou života. Aj keď možno prihliadať a je nutné prihliadať aj na tú skutočnosť, že k spáchaniu skutku došlo 21.10.2005, teda pred viac ako 8 a pol rokmi, je nutné uviesť, že tento odstup času má na svedomí predovšetkým samotný obžalovaný, ktorý v priebehu konania oddiaľoval rozhodnutie svojim vlastným konaním či už snahou o uzatvorenie dohody o vine a treste, k čomu napokon nedošlo, ale aj následným predlžovaním trestného konania z dôvodu jeho zdravotného stavu ako možno vidieť v rámci odvolacieho konania. Vina na tom, že vec doposiaľ nebola právoplatne skončená je z veľkej väčšiny práve na vine obžalovaného a aj keď na uvedený odstup času je možné prihliadať, nemožno zľahčovať konanie, ku ktorému došlo najmä z pohľadu nezvrátiteľného následku, ktorý v predmetnej veci nastal.
Skutočnosť, že poškodení boli v čase skutku pod vplyvom alkoholu možno pričítať k miernejšiemu trestu, ktorý sa obžalovanému ukladá. Napriek týmto všetkým skutočnostiam a predovšetkým z dôvodu, že obžalovaný aj keď si bol vedomý svojho trestného konania, ani táto skutočnosť mu nebránila pod vplyvom alkoholu znovu sadnúť do motorového vozidlá, kedy sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Na základe uvedených skutočností je potom jednoznačné, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody, a to nepodmienečným trestom odňatia slobody, predovšetkým z dôvodu či už individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Okresný súd správne ukladal obžalovanému trest súhrnný, keďže skutku, pre ktorý je v súčasnosti stíhaný, sa dopustil predtým ako bol Okresným
súdom Liptovský Mikuláš vo veci 0T/305/2012 zo dňa 15.1.2012 uznaný vinným z prečinu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 2 roky a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 2 roky. Krajský súd preto nemohol neprihliadať na to, že ukladá obžalovanému trest za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, trestný čin neposkytnutia pomoci podľa § 208 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., preto za túto trestnú činnosť trest, ktorý bol uložený okresným súdom vo výmere 20 mesiacov je plne v súlade s účelom trestu a všetkými zásadami pre ukladanie trestu. Vo veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, sp.zn. 0T/305/2012 nebolo doposiaľ rozhodnuté o tom, či sa obžalovaný osvedčil alebo neosvedčil, preto boli splnené všetky podmienky pre ukladanie súhrnného trestu, a to v zmysle zásad podľa § 35 ods. 3, § 35 ods. 2 Tr. zák., účinného do 1.1.2006. Okresný súd správne aplikoval aj príslušné zákonné ustanovenia a správny a zákonný je aj výrok o zrušení výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 0T/305/2012. Rovnako správny a zákonný je aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do I. NVS a rovnako správny a zákonný je aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.
Krajský súd v dôvodoch odvolania obžalovaného nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.
Pokiaľ ide o odvolanie poškodenej C. H., aj keď je zjavné, že poškodená podávala vyjadrenie k odvolaniu obžalovaného, súčasne podala odvolanie aj voči výroku o náhrade škody. Krajský súd však z pripojeného spisu zistil, že poškodenej C. bol doručený rozsudok okresného súdu dňa 25.4.2013, pričom odvolanie proti výroku o náhrade škody doručila okresnému súdu až dňa 6.11.2013, to znamená, že nesporne po zákonnej lehote na podanie odvolania. Poškodená bola v rozsudku riadne poučená o možnosti podať odvolanie, ako aj o lehote, v ktorej odvolanie možno podať. Keďže poškodená podala odvolanie po 15-dňovej lehote odo dňa oznámenia rozsudku, bolo potrebné vyhodnotiť toto odvolanie ako podané oneskorene, a preto bolo v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. zamietnuté.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.