Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4C/510/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci navrhovateľky: R.. G. W., trvalý pobyt: B., O. XXXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Štefan Bugala, advokát, sídlo: Trnava, Fándlyho č. 32, proti odporcovi: R.. R. W., trvalý pobyt: B., O. XXXX/XX, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., sídlo: Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v širšom zmysle čiastočným rozsudkom takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k nehnuteľnostiam vedených na Liste vlastníctva č. XXX Úradu geodézie, kartografie a katastra SR - Okresný úrad Piešťany, katastrálny obor, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Piešťany, parcely reg. „C“: parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria - výmera 387 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria - výmera 21 m2, parc. č. XXXX - záhrady - výmera 345 m2 a rodinný dom - s. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX, a tieto p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva odporcu .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na vyporiadanie uvedených nehnuteľností sumu 23 900,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom z 01.04.2005 navrhol, aby súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušil, nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, ktorého by súd zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu jej spoluvlastníckeho podielu - sumu zodpovedajúcu hodnote 1 nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že spolu s odporcom sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, katastrálne územie Piešťany, parcely reg. „C“: parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria - výmera 387 m2, parc. č. XXXX

- zastavané plochy a nádvoria - výmera 21 m2, parc. č. XXXX - záhrady - výmera 345 m2 a rodinného domu - s. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“). Uvedené nehnuteľnosti spolu s odporcom nadobudli do podielového spoluvlastníctva na základe Darovacej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene z 20.07.1999. Na základe tejto zmluvy bolo zriadené vecné bremeno doživotného bývania v dome, súp. č. XXXX a užívania ostatných popísaných nehnuteľnosti v prospech matky odporcu

- F. W.. Nehnuteľnosti účastníci riadne užívali a spoločne rozhodovali až do polovice roku 2003, kedy sa medzi nimi začali vzájomné nedorozumenia a nezhody. Situácia sa vyhrotila v septembri 2004, kedy sa navrhovateľka opätovne pokúšala o dohodu s odporcom, ktorý to riešil tak, že jej pohrozil, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v dome so súp. č. XXXX vyprace. Keďže odporca navrhovateľku odmieta vpustiť

do nehnuteľnosti, bráni jej v ich užívaní, ako podielovej spoluvlastníčke, pričom vymenil bez jej vedomia zámky, zasahuje tým neoprávnene do jej práv vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva.

Odporca vo Vyjadrení zo 07.12.2006 uviedol, že nie je pravdou, že podielové spoluvlastníctvo účastníci nadobudli Darovacou a Zmluvou o vecnom bremene, pričom odporca nadobudol podielové spoluvlastníctvo v podiele 1 osvedčením o dedičstve, sp. zn. z 05.03.1998 po svojom otcovi. V Darovacej zmluve a Zmluve o bremene z 23.11.1999 sú darcami v podiele 1 R.. B. W. (brat odporcu) a v podiele 2/4 F. W., a obdarovaným odporca, ktorý daroval svoj podiel vo výške 1 navrhovateľke. Odporca tiež poprel, že by spolu užívali a spoločne rozhodovali o hospodárení s nehnuteľnosťami s navrhovateľkou, keďže nevyhnutné opravy a úpravy realizoval výlučne odporca z prostriedkov stavebného sporenia detí, na ktoré sám výhradne prispieval a následných stavebných úverov, vrátane bezúročnej pôžičky od zamestnávateľa, ktoré výhradne splácal z prostriedkov dedičského konania po svojom otcovi. Odporca tiež realizoval údržbu nehnuteľnosti z prostriedkov poskytnutých jeho matkou.

Navrhovateľka pred súdom 18.12.2006 zotrvala na písomne podanom návrhu. Odporca pred súdom uviedol, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žiada, aby súd prihliadol aj na okolnosti, za ktorých navrhovateľka nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel. Pôvodne celá nehnuteľnosť patrila do BSM rodičov odporcu, pričom ju po poručiteľovi dedili manželka - F. W., deti R. a B. W.. Odporca spoločne s navrhovateľkou boli členmi Bytového družstva Piešťany a užívali 3-izbový družstevný byt v Piešťanoch. Predmetný byt previedli na B. W. Zmluvou o prevode členských práv a povinností a následne Darovacou zmluvou a Zmluvou o zriadení vecného bremena. B. W. daroval iba odporcovi podiel na predmetnej nehnuteľnosti v 1, ktorý následne odporca daroval navrhovateľke.

Na základe návrhu účastníkov konania súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností.

Navrhovateľka vo Vyjadrení k znaleckému posudku z 11.09.2009 navrhla súdu, aby súd o výške náhrady pre navrhovateľku rozhodol tak, že zaviaže odporcu na zaplatenie hodnoty 1 z nehnuteľnosti v čiastke 41 750,- eur vychádzajúc zo sumy 167 000,- eur. Navrhovateľka tiež uviedla, že nesúhlasí so stanovením všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti so zohľadnením vecného bremena, pretože znalec pri úprave všeobecnej hodnoty vykonštruoval hospodársku ujmu, ktorá má údajne predstavovať ušlý zisk z nájomného, ktoré by „kupujúci“ získal prenajímaním nehnuteľnosti po znížení o nevyhnutné náklady spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a zabezpečením trvalého nájomného.

Odporca v Stanovisku k Znaleckému posudku č. 3/2009 znalca R.. O. vzniesol k podanému znaleckému posudku viacero námietok týkajúcich nezapočítania vecného bremena aj ostatných priestorov a plôch nehnuteľností užívaných matkou odporcu, výpočtu koeficientu polohovej diferenciácie, ako aj k určenej hodnote nehnuteľností, ktorú považoval za neprimerane vysokú.

Navrhovateľka pred súdom 09.11.2009 súhlasila s návrhom odporcu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu s tým, že vyplatí navrhovateľku. Odporca navrhol, aby bola zohľadnená skutočnosť, že počas uplynulého obdobia zhodnotil nehnuteľnosť investíciami, a tiež aby súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zobral do úvahy spôsob a formu nadobudnutia podielu do spoluvlastníctva navrhovateľky.

Následne na základe návrhu odporcu súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie.

Navrhovateľka vo Vyjadrení k znaleckému posudku z 20.03.2013 uviedla, že so znaleckým posudkom nesúhlasí z dôvodu, že po porovnaní s pôvodným znaleckým posudkom R.. Ľ. O., ktorý stanovil hodnotu nehnuteľnosti na 132 000,- eur (aj so zohľadnením existencie vecného bremena) znalec R.. Q. stanovil túto hodnotu na 94 500,- eur. Rozdiel teda predstavuje sumu 37 500,- eur.

Odporca vo Vyjadrení z 02.04.2013 súhlasil s vypracovaným Znaleckým posudkom č. 13/2013 R.. L. Q.. Zároveň navrhol, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v širšom zmysle, t.j. aby súd pri určení výšky vyrovnania za spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vo výške 1 z celku zohľadnil v zodpovedajúcom pomere náklady vynaložené odporcom na zhodnotenie nehnuteľnosti vo výške 21 119,86 eur, ako aj pomernú výšku ročných nákladov na údržbu a zachovanie nehnuteľnosti od roku 2002. S prihliadnutím na závery uvádzané v znaleckom posudku preto odporca za primeranú náhradu

za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky na predmetnej nehnuteľnosti považoval sumu 23 550,- eur, ako 1 zo sumy 94 200. Zároveň navrhol, aby odporcovi titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle určil, že odporcovi voči navrhovateľke patrí nárok na náhradu nákladov investovaných do nehnuteľnosti vo výške 8 744,45 eur, nakoľko 1 zo sumy 21 119,86 eur investovanej do nehnuteľnosti je 5 276,96 eur a 1 z nevyhnutných nákladov na údržbu a zachovanie nehnuteľnosti za obdobie od apríla 2002 do apríla 2013 (12 x 1 155,83 eur) je 3 467,49 eur.

Navrhovateľka pred súdom 28.10.2013 súhlasila s tým, že odporca má právo na vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom zmysle, avšak v predmetnom konaní nie sú dané predpoklady, keďže predložené doklady odporcom, ktorými preukázal, že vložil investície do nehnuteľnosti, nie je možné akceptovať, pretože nešlo o investície, ktoré boli účelne vynaložené. Je nutné rozlišovať, či ide o bežné investície, alebo bežnú údržbu, alebo ide o investíciu, ktorá bola nutná, alebo či ide o vyporiadanie vzájomných spoluvlastníckych vzťahov. Pritom ani jeden z týchto prípadov neprichádza do úvahy. Preto navrhol, aby súd návrhu odporcu na širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol. Odporca pred súdom uviedol, že z predložených dokladov a dôkazov vyplýva, že odporca zhodnotil nehnuteľnosť a staral sa o ňu, pričom zotrval na protinávrhu v plnom rozsahu.

Odporca vo Vyjadrení z 09.12.2013 uviedol, že za primeranú náhradu za prikázanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky odporcovi podľa zásad stanovených v § 142 Obč. zákonníka považuje 20 000,- eur od pôvodne uvádzanej výšky 23 550,- eur. Rozporoval všeobecnú hodnotu štvrtinového spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky stanovenej v znaleckom posudku na 23 550,- eur. Pri zohľadnení spôsobu nadobudnutia podielu žalobkyňou a mierou, akou sa starala, resp. nestarala o spoločnú nehnuteľnosť a skutočnosť, že sa nepričinila o zveľaďovanie spoločnej veci, odporca považoval za spravodlivé, aby bola hodnota vyporiadania nižšia, než je všeobecná hodnota podielu navrhovateľky. Zároveň navrhol, aby súd zohľadnil, že navrhovateľka nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel od odporcu, teda nemusela vynaložiť žiadne ekonomické prostriedky na nadobudnutie jej podielu. Tiež sa navrhovateľka žiadny spôsobom nestarala o údržbu spoločnej veci, ani o bežnú starostlivosť o vec (kosenie, upratovanie a pod.). Súd by mal pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zohľadniť nielen ekonomické náklady vynakladané na údržbu a starostlivosť o spoločnú, ale aj fyzickú prácu a časť spoluvlastníkov nehnuteľnosti vynaloženú na starostlivosť. Odporca v roku 1997 obdržal darom od svojej matky sumu 500 000,-Sk, ktorú použil na rekonštrukciu spoločnej veci. Odporca už v podaní 02.04.2013 uviedol, že od prvého právneho úkonu voči súdu žiadal, aby podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané v širšom zmysle. Odporca v Podaní zo 07.12.2006 uvádza, že nevyhnutné opravy a úpravy realizoval výlučne z prostriedkov stavebného sporenia detí, na ktoré výhradne sám prispieval a následne stavebných úverov, vrátane bezúročnej pôžičky od zamestnávateľa, ktoré splácal a z prostriedkov dedičského konania po svojom otcovi. Odporca aj na pojednávaní 04.11.2009 do zápisnice uviedol, pričom skutočnosť, že navrhol, aby znalec doplnil svoj znalecký úkon o skutočnosť, že počas uplynulého obdobia zhodnotil nehnuteľnosť investíciami Tiež aby vzal súd do úvahy pri vypriadavaní podielového spoluvlastníctva spôsob a formu nadobudnutia. Odporca vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žiadal vyporiadať v širšom zmysle minimálne na pojednávaní 04.11.2009 formou kompenzačnej námietky, v dôsledku ktorej má právo, aby od súdom určenej sumy vyrovnania boli titulom započítania odpočítané pomerné náklady na údržbu a zhodnotenie nehnuteľnosti vynaložené odporcom od 04.11.2006. Vychádzajúc zo Znaleckého posudku č. 13/2013 si odporca v zmysle znaleckých štandardov v dôsledku vyššie uvedeného započítania od navrhovateľky uplatňuje voči jej nároku uplatneného v tomto súdnom konaní náklady na údržbu nehnuteľnosti vo výške 0,25% ročne z východiskovej hodnoty nehnuteľnosti, t.j. 288,96 eur za rok za obdobie od 04.11.2006 do dňa vynesenia rozsudku vo veci. Odporca zhodnotil nehnuteľnosť svojou prácou a nasledujúcimi investíciami: 1. elektroinštalačné práce v hodnote 528,15 eur, 2. iné 738,63 eur 3. kúrenie 1 456,82 eur, 4. maliarske a natieračské práce 533,88 eur, 5. okná 8 582,80 eur, 6. stavebné práce 182,18 eur, 7. vodoinštalatérske práce 1 333,81 eur, 8. zateplenie 337,28 eur, Ako vyplýva aj z predošlých vyjadrení odporcu, z prostriedkov stavebného úveru a medziúveru bola nehnuteľnosť zhodnotená stavebnými úpravami, pričom splátky úveru splácal výlučne odporca. Na

základe uvedeného si preto odporca uplatnil v rámci kompenzačnej námietky nárok na zaplatenie 1 z vynaložených prostriedkov, čo činí 1 555,03 eur ako 1 zo sumy 6 220,14 eur, ako aj 1 z výšky nesplateného úveru 2 040,15 eur v sume 510,04 eur.

Navrhovateľka pred súdom 22.01.2014 v plnom rozsahu neuznala predložené investície do bežnej údržby domu, ako aj sumu 500 000,-Sk, ktorá mala byť darom od matky odporcu. K okolnostiam, za ktorých navrhovateľka nadobudla 1 nehnuteľnosti uviedla, že túto nadobudla v čase, keď účastníci konania postúpili spoločný byt bratovi odporcu.

Navrhovateľka pred súdom 21.05.2014 navrhla, aby pri určovaní ceny nehnuteľnosti a určovania náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd zohľadnil aj cenu bývalého skleníka, ktorý v čase ohodnocovania nehnuteľnosti R.. O. na pozemku existoval, avšak následne pri ohodnocovaní nehnuteľnosti R.. Q. existoval už iba ako parenisko. Tiež navrhla, aby súd zohľadnil aj trvanie vecného bremena, keďže z metodických postupov Výskumného ústavu v Žiline vyplýva, že čas zodpovedajúci vecnému bremenu je 20 rokov. Berúc do úvahy, že vecné bremeno vzniklo v roku 1999 na základe darovacej zmluvy a doba predpokladaného určenia vecného bremena je 20 rokov, je zrejmé, že v roku 2014 vecné bremeno trvalo už 15 rokov, a teda znalec nemal vychádzať zo stanovenia trvania vecného bremena 20 rokov, ale pri podaní dopĺňacích znaleckých posudkov mal už vychádzať iba z hodnoty vecného bremena zodpovedajúci 5 rokom, t.j. v číselnom vyjadrení 5 480,- eur, pričom na 1 rok pripadá 1 768,- eur. Poukázal na vyjadrenie R.. Q. na predchádzajúcom pojednávaní, počas ktorého konštatoval, že nikdy neurobil záver, že predtým podaný E. R.. O. je nesprávny, keďže vychádzali z rôznych postupov. Preto navrhol, aby súd zároveň zohľadnil aj prvky dlhodobej životnosti v časti podkrovia a ich hodnotu, ako ich ohodnotil R.. O., keďže R.. Q. konštatoval, že rozdiel medzi hodnotou, ktorú stanovil a tou, ktorú stanovil R.. O. predstavuje 7000-9000 eur. Odporca pred súdom nesúhlasil so zohľadnením hodnoty skleníka, ako ju určil R.. O., pretože skleník bol zničený váhou snehu, a preto správne R.. Q. tento „voľakedy“ skleník posudzoval ako torzo stavby, resp. oporný múr. Prvky dlhodobej životnosti boli R.. Q. boli zohľadnené správne, pretože sa jedná o „vostavbu,“ resp. vstavanú stavbu, takže v žiadnom prípade sa nejedná o novostavbu. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa zohľadnenia dĺžky vecného bremena uviedol, že vecné bremeno sa vyjadruje ako ujma za 20 rokov bez toho, aby sa zohľadňovali a odpočítavali už uplynuté roky, keďže sa jedná o doživotné právo, a preto považuje jeho výpočet znalcom za správny.

Navrhovateľka právom záverečnej reči uviedla, že navrhla, aby súd rozhodol podľa žaloby na základe vykonaného dokazovania, a aby zohľadnil okolnosti, za ktorých k tomuto sporu došlo a zaviazal odporcu na znášanie trov celého konania. Čo sa týka vložených investícii, navrhla, aby na tieto súd neprihliadal s poukazom na vyjadrenie R.. Q., že z priložených dokladov nie je možné vychádzať. Taktiež nie je možné zohľadniť ani nároky týkajúce sa údržby. Neboli naplnené ani formálno - právne predpoklady na uplatnenie si nákladov na investície a údržbu, keďže s navrhovateľkou ako s podielovou spoluvlastníčkou neboli tieto náklady a investície prerokovávané, nedala súhlas na investovanie, odporca ani nepreukázal nutnosť takýchto investícii. Zároveň vzniesla voči návrhu odporcu námietku premlčania.

Odporca právom záverečnej reči žiadal, aby súd zvážil všetky okolnosti nadobudnutia majetku darovaním zo strany odporcu, aby sa v plnej miere rešpektovalo vecné bremeno viaznuce na stavbách a pozemkoch. V časti náhrady súdnych trov zotrval na návrhu uvedenom 09.12.2013, lebo nikdy zo strany navrhovateľky nebol pokus o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdne, ale iba súdnou cestou. Čiastka, ktorá je predmetom vyrovnávania, je čiastkou, ktorú navrhoval na vyrovnanie. Odporca tiež uviedol, že znalec konštatoval, že to nie je jeho úlohou, ale úlohou súdu, pričom investície boli nutné z hľadiska ekonomicko-technického stavu stavby, ktorá má 50 rokov.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že vôbec nemá vedomosť o tom, že by odporca od svojej matky dostal darom 500 000,-Sk. Čo sa týka prác uvádzaných ako investície, vôbec o nich nevedela a ani o čase, kedy mali byť vykonané. Naopak, niektoré práce, ktoré sú uvádzané vo vyčíslené odporcom, boli vykonávané v dobe, keď tam ešte bývala a boli financované zo stavebného sporenia, resp. niekoľkých úverov, ktoré boli vzaté ešte za trvania manželstva. Namietala, že niektoré investície nepovažuje za investície, pretože sa jedná o bežnú údržbu, napríklad výmena okien. Tiež namietala, že všetky náklady, ktoré uvádza odporca nepovažuje za výdavky, ale za náklady na bežnú údržbu.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že drvivá väčšina nákladov, ktoré mali zhodnotiť nehnuteľnosti bola zohľadnená aj v znaleckom posudku oboch znalcov. Všetky položky, ktoré sú uvedené v Investíciách a nákladoch na údržbu - zhodnotenie nehnuteľnosti sú náklady nevyhnutné a nad rámec bežnej údržby. Elektroinštalačné práce bolo nutné vykonať, pretože existujúcu elektrická inštalácia mala viac ako 40 rokov. Taktiež sa pokazilo čerpadlo studne a bolo nutné nahradiť ho novým. Sporák bol tiež položkou, ktorá bola zohľadnená v posudku, pričom bol vymenený pôvodný sporák, ktorý sa pokazil. Taktiež bolo nutné vytvoriť aj nové digitálne rozvody televízie, pretože analógové vysielanie sa skončilo. Položka kúrenie zahŕňa položku na radiátory a montáž, čím sa riešil havarijný stav. Maliarske a natieračské práce boli vynútené z dôvodu výmeny okien, ktoré boli takmer 50 ročné, nedali sa zavrieť a boli tam obrovské úniky tepla. Stavebné práce nasledujúce po položke okná boli vynútené kvôli oknám, ale zahŕňali aj náklady na opravu kúpeľne. Tiež bolo potrebné sanovať aj záhradný objekt. Čo sa týka vodoinštalatérskych prác, jednalo sa o výmeny armatúr a vodovodných batérii, ale aj o riešenie havarijného stavu na vodoinštalácii - napr. vypadla vodáreň, pretože ju roztrhlo. Vodovodné batérie boli zahrnuté v znaleckom posudku. Zateplenie súviselo s výmenou okien, aj so zateplením špaliet pri oknách. R.. O. odmietal zohľadniť náklady na zateplenie verandy a sanovanie, ktorá bola odlúčená od stavby. Bola tam niekoľko centimetrová trhlina. Čo sa týka dokladu vypracovaného Stavebnou sporiteľňou, je z neho zrejmé, že úver bol zobratý a na aký účel bol použitý.

Z Darovacej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene z 20.07.1999 a Výpisu z LV č. XXX súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 224 Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor - parc. reg. „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria - výmera 387 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria - výmera 21 m2, parc. č. XXXX

- záhrady - výmera 345 m2 a rodinného domu - s. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX. Súd tiež zistil, že odporca je vlastníkom 3 predmetnej nehnuteľnosti a navrhovateľka 1 predmetnej nehnuteľnosti. Odporca svoj podiel dostal do daru od F. W. a R.. B. W., ktorí boli podielovými spoluvlastníkmi - F. W. v 1 a R.. B. W. pripadajúceho podielu k 1 vzhľadom k celku. Odporca následne celý svoj spoluvlastnícky podiel daroval svojej manželke - navrhovateľke. Zmluvou o darovaní bola zároveň uzatvorená aj zmluva o vecnom bremene, na základe ktorej účastníci konania zriadili F. W. vecné bremeno bývania v dome a užívania ostatných popísaných nehnuteľností v rozsahu, v ktorom bola oprávnená užívať 1 izbu na prízemí rodinného domu, taktiež izbu označenú ako detská izba na prízemí; spolu s vlastníkmi bola oprávnená užívať kuchyňu, obývaciu izbu, WC, kúpeľňu, predsieň, pivnicu a ostatné priestory a plochy nehnuteľnosti. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne.

Zo Znaleckého posudku znalca R.. O. č. 3/2009 v spojení s Doplnením č. 1 k Znaleckému posudku č. 3/2009 súd zistil, že posudok bol vypracovaný k 20.02.2009, pričom nehnuteľnosti boli ohodnocované k 09.04.2009. Znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností bez zohľadnenia vecného bremena na 164 000,- eur a všeobecnú hodnotu so zohľadnením vecného bremena vo výške 132 000,- eur.

Zo Znaleckého posudku č. 13/2013 znalca R. L. Q. súd zistil, že nehnuteľnosti boli ohodnotené k 16.02.2013. Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov bola stanovená na 147 000,- eur, pričom všeobecná hodnota po odrátaní závad (hodnoty vecného bremena viaznucom na rodinnom dome ) bola stanovená na 94 200,- eur. V časti určenia, aký vplyv na trhovú hodnotu nehnuteľnosti mali stavebné úpravy a opravy vykonané na nehnuteľnostiach od apríla 2002 do súčasnosti znalec uviedol, že odporca predložil podklady investícii na nehnuteľnosti v celkovej sume 21 119,86 eur, pričom však relevantnosť predložených dokladov nevedel posúdiť. Náklady pre údržbu pre porovnateľné nehnuteľnosti mohli byť stanovené odborným odhadom vo výške 1% z východiskovej hodnoty nehnuteľnosti, t.j. 1% z 115 582,96 eur = 1 155,83 eur ročne.

Z Prílohy č. 1 k Znaleckému posudku č. 13/2013 znalca R.. Q. súd zistil, že na základe zoznamu dokladov účelového použitia z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., odporca zdokladoval účelové použitie úveru vo výške 223 725,- Sk.

Zo Stanoviska k pojednávaniu z 24.10.2013 znalca R.. L. Q. súd zistil, že výpočet hodnoty so zohľadnením vecného bremena pri stavbách realizoval predošlý znalec znížením koeficientu polohovej diferenciácie z 0,7 na 0,5. Preto aby neopakoval ten istý spôsob pre výpočet vecného bremena, použil spôsob výpočtu závady kapitalizáciou hospodárskej ujmy (rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom) počas časovo obmedzeného obdobia. Výpočet znalca R.. Q. sa opiera o platnú metodiku Žilinskej univerzity a platnej legislatívny v zmysle aktuálneho znenia

vyhlášky MS SR č. 492/2004. Pri výpočte hodnoty vecného bremena znalec vychádzal zo skutočnosti porovnateľných prenájmov nehnuteľnosti v danom mieste a čase, na základe čoho bola výška hrubého príjmu z prenájmu - suma 6 000,- eur za rok daná do výpočtu priamym zadaním, čo metodika povoľuje. Aj keď bola spísaná zmluva o vecnom bremene, v ktorej sú špecifikované miestnosti, ktoré môže užívateľka užívať, právny stav je taký, ako je uvedený na liste vlastníctva č. XXX v časti Ťarchy - t.j. doživotné bývanie a užívanie rodinného domu, súp. č. XXXX a pozemkov pre F. W.Č. - t.j. užívanie celého rodinného domu aj s priľahlými pozemkami. Nakoľko aj dispozičné riešenie domu nespĺňa podmienky len čiastočného užívania domu, mali by byť do výpočtu uvažované všetky podlažia, t.j. suterén, prízemie a podkrovie. Pri celkovej ploche podlaží cca 219 m2 pri celkovom ročnom nájme 6 000,- eur za rok vychádzala cena len 2,28 eur na 1 m2 na mesiac. V súčasnosti sa publikované nájmy porovnateľných nehnuteľností pohybujú od 5 - 6 eur na 1 m2 na mesiac.

Z Vyjadrenia znalca R.. O. zo 17.03.2014 súd zistil, že vypracoval znalecký posudok č. 3/2009 s k 09.04.2009, pričom znalec R.. Q. podal znalecký posudok č. 13/2013 k 21.02.2013. V konaní však znalecké posudky boli účastníkmi konania porovnávané v absolútnych číslach, čo však nie je možné, nakoľko oba posudky boli vypracované v dvoch rozdielnych časových obdobiach s časovým odstupom od roku 2009 do 2013. Dôvod, pre ktoré vznikli rozdiely, a pre ktoré nie je možné ich zjednodušené porovnanie, je rozdielny dátum ohodnotenia, ktorý najviac ovplyvňuje stanovenie všeobecnej hodnoty, t.j. má vplyv na celý rad faktorov do ohodnotenia vstupujúcich, napr. vek stavieb, stav objektov, opotrebenie (amortizácia), koeficient stavebnej úrovne stavebných prác. Obdobie ohodnotenia má tiež dopad na priemerný koeficient polohovej diferenciácie, koeficient polohovej diferenciácie pozemkov. Iné sú nájomné sadzby, úroková miera, ktoré ovplyvňujú zohľadnenie vecného bremena.

Z výsluchu znalca R.. O. súd zistil, že podané posudky oboch znalcov nie sú porovnateľné za žiadnych okolností už len z odstupu času. Vecné bremeno v danom čase, keď ho posudzoval R.. O., nebol stanovený metodický postup. Vzorec existoval, ale vyhláška ho nepripúšťala použiť a implementovať do posudku. Znalec ho však použil, pričom ho aj vypočítal, avšak vecné bremeno zohľadňovalo stav roku 2009, kedy nájom mohol byť iný ako je dnes. Tiež po podaní jeho posudku začala kríza, pričom ceny sa diametrálne menili.

Z výsluchu R.. Q. súd zistil, že v čase, keď podával posudok R.. O., kulminovali hodnoty nehnuteľnosti v rokoch 2009; v r. 2011 prišla kríza a ceny nehnuteľnosti išli rapídne dole. Znalec nenamietal správnosť posudku R.. O., ktorý vyčíslil všeobecnú hodnotu rodinného domu vo výške 72 457,- eur a pozemkov vo výške 63 469,- eur, čo je rozdiel 7000- 9000 eur.

Zo Znaleckého posudku č. 21/2014 ako Dodatku č. 1 k Znaleckému posudku č. 13/2013 časť A a zo Znaleckého posudku č. 22/2014 znalca R.. L. Q. ako Dodatku č. 1 k Znaleckému posudku č. 13/2013 v spojení s 158/2013 časť B znalca súd zistil, že všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovil na 145 000,- eur, všeobecnú hodnotu stavieb bez zohľadnenia vecného bremena na 74 021,95 eur - hodnota vecného bremena na 35 292,64 eur, z čoho všeobecná hodnota stavieb po odpočte vecného bremena činí 38 729,31 eur. Hodnotu pozemkov so zohľadnením vecného bremena znalec stanovil po zaokrúhlení na 56 900,- eur a hodnotu celej nehnuteľnosti so zohľadnením vecného bremena po zaokrúhlení na sumu 95 600,- eur. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, jeho vyporiadanie prikázaním podielu navrhovateľky do výlučného vlastníctva odporcu za súčasného uloženia povinnosti odporcovi vyplatiť navrhovateľke primeranú náhradu. Predmetom konania je tiež návrh odporcu na širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uložením povinnosti navrhovateľke na zaplatenie peňažnej náhrady za vynaložené investícii a na údržbu nehnuteľností. Podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. Odporca pred súdom 09.11.2009 navrhol, aby bola zohľadnená skutočnosť, že počas uplynulého obdobia zhodnotil nehnuteľnosť investíciami (bez konkretizovania ich výšky), ktorý návrh spresnil až podaniami 02.04.2013 a 09.12.2013. Týmito rozšíril predmet konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, t.j. o uloženie povinnosti navrhovateľke zaplatiť mu náklady za vynaložené investície, na údržbu nehnuteľností (znalec sa pritom v podanom znaleckom posudku vyjadril tak, že relevantnosť predložených podkladov odporcu nevie posúdiť). Preto je v tejto časti predmetu konania nutné vykonanie ďalšieho dokazovania, keďže uvedené náklady navrhovateľka v celom rozsahu spochybňuje a namieta ich premlčanie, na základe čoho súd dospel k záveru, že je účelné rozhodnúť

najskôr o časti návrhu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia (aj s prihliadnutím na už podaný znalecký posudok a nález Ústavného súdu SR) a rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom tak, ako vyplýva z výroku rozhodnutia (pozn. súdu: o vyporiadaní v širšom zmysle rozhoduje súd samostatným výrokom). Preto pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súd sa zameral výhradne len na túto časť žaloby. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným so spôsobom zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 Občianskeho zákonníka). Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojim autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Pretože rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov je ako spôsob vyporiadania uvedený na prvom mieste, musí sa súd vždy predovšetkým zaoberať posúdením otázky, či je reálne rozdelenie dobre možné. Je tomu tak preto, že návrhom na spôsob vyporiadania nie je súd viazaný a môže preto vec svojim rozhodnutím rozdeliť napriek tomu, že navrhovateľ sa domáhal vyporiadania iným spôsobom. Úvaha o tom, či vec je alebo nie je reálne deliteľná nie je len vecou odborného posúdenia prevedeného obvykle za súčinnosti znalca. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu autoritatívneho vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi súd jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Výnimočne, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom vecí a rozdelením výťažku. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania, Darovacej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene z 20.07.1999, LV č. XXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, mal súd za preukázané, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, katastrálne územie Piešťany, parcely reg. „C“: parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria - výmera 387 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria - výmera 21 m2, parc. č. XXXX - záhrady - výmera 345 m2 a rodinného domu - s. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX. Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, podala navrhovateľka návrh na zrušenie predmetného spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie prikázaním veci - podielu 1 na nehnuteľnosti do vlastníctva odporcu za primeranú náhradu. S prihliadnutím na spôsoby vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť uvedenými v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa súd zaoberal reálnou deliteľnosťou predmetnej nehnuteľnosti vychádzajúc z vypracovaného znaleckého posudku R.. L. Q., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností č. 13/2013 v spojení s dodatkami, z ktorého mal súd za preukázané, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, pričom súd zároveň prihliadal na skutočnosť, že účastníci konania zhodne súhlasili s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním veci odporcovi za primeranú náhradu. Na základe uvedeného zhodného návrhu preto súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti, podiel navrhovateľky 1 k nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Čo sa týka výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel súd vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti so zohľadnením vecného bremena stanovenej R.. L. Q., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie: oceňovanie nehnuteľnosti Znaleckým posudkom č. 22/2014 ako Dodatkom č. 1 k Znaleckému posudku č. 13/2013 v spojení so Znaleckým posudkom č. 158/2013 časť B vo výške 95 600,- eur, z ktorej Ľ ako hodnota podielu navrhovateľky na nehnuteľnosti (primeraná náhrada) činí sumu 23 950,- eur, na zaplatenie ktorej súd zaviazal odporcu.

K návrhu navrhovateľky, aby súd pri určovaní ceny nehnuteľnosti a určovaní výšky náhrady zohľadnil 1/ aj cenu bývalého skleníka, ktorý v čase ohodnocovania nehnuteľnosti R.. O. na pozemku existoval, avšak následne pri ohodnocovaní nehnuteľnosti R.. Q. existoval už iba ako parenisko, 2/ aj trvanie vecného bremena, pričom znalec nemal vychádzať z trvania 20 rokov, ale už iba z hodnoty vecného bremena zodpovedajúci 5 rokom, t.j. 5 480,- eur, 3/ zohľadnil aj prvky dlhodobej životnosti v časti podkrovia a ich hodnotu, ako ich ohodnotil R.. O., keďže znalec R.. Q. nikdy neurobil záver, že predtým podaný znalecký posudok R.. O. je nesprávny, súd uvádza, že odborné závery v znaleckom posudku nepodliehajú hodnoteniu súdom, ktorý hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi; hodnotenie dôkazu - znaleckého posudku spočíva v posúdení, či sú jeho závery náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či sa prihliadlo ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia - znalecký posudok súd hodnotí ako každý iný dôkaz, nemôže však preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. apríla 2002, sp. zn. / 2001), uverejnený v Súbore civilných rozhodnutí a stanovísk, CHBeck, pod poradovým č. C 1186). S prihliadnutím na citovaný judikát preto súd uvádza, že po oboznámení sa s podaným znaleckým posudkom R.. L. Q. (v znení jeho dodatkov) s prihliadnutím na skutočnosti uvedené znalcom aj počas jeho výsluchu, ako aj konfrontácie oboch znalcov nezistil akékoľvek skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné pochybovať o prijatých odborných záveroch, ku ktorým znalec dospel, a preto z uvedeného posudku pri stanovení výšky primeranej náhrady vychádzal. V závere súd dopĺňa, že na znalecký posudok znalca R.. O. neprihliadal z dôvodu, že pri vyporiadaní súd vychádza z hodnoty nehnuteľnosti ku dňu jej vyporiadania, keď hodnota nehnuteľnosti znaleckého posudku R.. O. bola určená ešte k 09.04.2009. K návrhu odporcu, aby súd pri určení výšky primeranej náhrady zohľadnil spôsob a formu nadobudnutia podielu navrhovateľkou do spoluvlastníctva, mieru, akou sa starala, resp. nestarala o spoločnú nehnuteľnosť, tiež skutočnosť, že sa nepričinila o zveľaďovanie spoločnej veci, žiadny spôsobom sa nestarala o údržbu spoločnej veci, ani o bežnú starostlivosť o vec (kosenie, upratovanie a pod.). t.j. žiadal znížiť hodnotu vyporiadavacieho podielu navrhovateľky, súd uvádza, že z dikcie vyššie citovaného zákonného ustanovenia súdu takéto „zohľadnenie“ neprináleží, a preto na tieto skutočnosti súd neprihliadal.

Súd v závere udáva, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Nakoľko súd rozhodoval čiastočným rozsudkom z dôvodu väčšieho počtu uplatňovaných nárokov vo výroku rozsudku zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Piešťany dvojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.