Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-1698-2012.pdf
PDF · 75.28 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/1698/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného mal. M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX E. pri I., zast. matkou Bc. O. L., M. XX, XXX XX E. pri I. proti povinnému M. P.. nar. XX.X.XXXX, bytom C. 8, XXX XX C. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora Mgr. Alexandra Šempergera, Žižkova 6, 040 01 Košice pod č. Ex 41/2012 o vymoženie výživného s prísl. takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 24.5.2012 domáhal u súdneho exekútora Mgr. Alexandra Šempergera vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške dlžného výživného a bežného výživného od 1.6.2012 s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II pod sp. zn. XXC XX/XXXX-XX zo dňa 21.2.2012..
Dňa 30.5.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/133410 zo dňa 31.5.2012.
Dňa 21.7.2014 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zrážkami zo mzdy a žiadosť o vydanie príkazu na vrátenie vodičského preukazu.
Vo svojom podaní povinný poukazuje na ust. § 80 a na ust. § 179a ods. 4 Exekučného poriadku vzhľadom na to, že v predmetnej exekučnej veci už uhradil samotné dlžné výživné a už dlhšiu dobu uhrádza len bežné výživné, kde je predpoklad, že túto povinnosť si bude dobrovoľne plniť aj naďalej. Týmto si povinný dovoľuje požiadať súd o bezodkladné vydanie príkazu na vrátenie vodičského preukazu a rovnako o zastavenie exekúcie zrážkami zo mzdy. Uvedená situácia povinnému spôsobuje značné problémy v osobnom a aj pracovnom živote, pričom vzhľadom na vyššie uvedené, že povinný si svoje povinnosti riadne plní aj dobrovoľne, nie je to ani v súlade s účelom občianskeho súdneho konania.
Podľa ust. § 80 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej „Exekučný poriadok“), na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Súčasne s postúpením podania povinného podal vo veci vyjadrenie aj súdny exekútor, a to tak, že zrážky zo mzdy sú vykonávané už len na bežné výživné vo výške 56,- Eur mesačne a prislúchajúcich trov exekúcie vo výške 11,50 Eur. Súdny exekútor uvádza, že povinný výživné neplní dobrovoľne a oprávnená do dnešného dňa sama nepožiadala o zastavenie exekúcie zrážkami zo mzdy. Vzhľadom na tieto skutočnosti a prihliadnúc na záujem maloletého a skutočnosť, že zrážky zo mzdy sú jedinou zárukou, že výživné na maloletého bude uhrádzané riadne a včas, súdny exekútor navrhuje, aby súd žiadosť povinného v celom rozsahu zamietol.
V zmysle ust. § 57 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným; b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným; c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie; d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b); e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55); f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané; g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať; h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie; j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Ust. § 57 ods. 1 taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Na rozdiel od toho, podľa § 57 ods. 2, ak sú iné dôvody ako sú uvedené v ods. 1, súd má iba možnosť exekúciu zastaviť. Treba rozlišovať aj to, či dochádza k zastaveniu exekúcie ako celku alebo iba čiastočne (§ 57 ods.3).
Vychádzajúc z podania povinného súd preštudovaním spisu, vyjadrenia povinného a súdneho exekútora dospel k záveru, že tento nebol podaný dôvodne. Totiž tvrdenie povinného o tom, že si dobrovoľne plní a aj naďalej bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť súd nepokladá za dostatočne podložené a odôvodňujúce rozhodnutie súdu o pripustení návrhu povinného na zastavenie exekúcie..
V zmysle ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
V zmysle ust. §62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V súlade s vyššie uvedeným teda súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu záujmov maloletého oprávneného a jeho práva na poskytnutie výživného riadne a včas zamietol. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade riadneho plnenia si vyživovacej povinnosti bude oprávnená na späťvzatie návrhu na začatie exekúcie matka oprávneného ako jeho zákonná zástupkyňa.
Pokiaľ ide o žiadosť povinného ohľadne vrátenia vodičského preukazu, tu súd poukazuje na ust. § 179a ods 4 Exekučného poriadku, ktoré hovorí, že ak pominú dôvody exekúcie, exekútor bezodkladne vydá príkaz na vrátenie vodičského preukazu. Príkaz doručí orgánu Policajného zboru, príslušnému podľa miesta pobytu povinného, a upovedomí o tom povinného.
Z vyššie citovaného je zrejmé, že na vydanie príkazu na vrátenie vodičského preukazu je oprávnený súdny exekútor, nie súd, a to potom, čo pominú dôvody exekúcie. Z tohto titulu sa súd žiadosťou na vydanie vodičského preukazu bližšie nezaoberal.
Z podania povinného nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov zastavenia uvedených v ust. § 57 Exekučného poriadku. Súd má teda za to, že súdny exekútor nepreukázal, že by bol exekučný titul po začatí exekučného konania zrušený alebo sa stal neúčinným, ani to, že by exekučný titul stratil svoju vykonateľnosť, resp. že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.