Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4Cb/114/2013

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci žalobkyne 2T Future, s. r. o., so sídlom Riečka, Za Tonkov 196/7 eur, IČO: 45 390 631, zastúpenej Advokátska kancelária Patajová Pataj, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, J. Chalupku 8, IČO: 36 867 519, proti žalovanej Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 3 554,19 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej na náhrade trov konania 6,70 eur a na náhrade trov právneho zastúpenia 333,46 eur na účet zástupkyne žalovanej Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

III. Vracia žalobkyni súdny poplatok 206,30 eur a na jeho vrátenie upravuje Daňový úrad Banská Bystrica.

IV. Vracia žalovanej súdny poplatok 206,30 eur a na jeho vrátenie upravuje Daňový úrad Prešov.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 25. 7. 2013 domáhala na žalovanej zaplatenia 3 554,19 eur spolu s úrokmi vyčíslenými k 7. 2. 2013 na sumu 945,65 eur, splatnej pokuty 10,01 eur, dohodnutých úrokov vo výške 8,60 % ročne zo sumy 3 554,19 eur od 8. 2. 2013 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 3 554,19 eur od 16. 8. 2013 do zaplatenia, a náhrady trov konania. Žiadala, aby súd rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu.

Žalobu odôvodnila tvrdeniami, že 1. 8. 2005 pán M. a N. (ďalej len „dlžníci“) a spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155 (ďalej len „spoločnosť VÚB“) podpísali Zmluvu o poskytnutí úveru „Quatro rekonštrukcie“ č. U 02829-05 (ďalej len „Zmluva o poskytnutí úveru“). Predmetom zmluvy bol záväzok spoločnosti VÚB poskytnúť dlžníkom peňažné prostriedky vo výške špecifikovanej v zmluve (ďalej len „úver“) a tomu zodpovedajúci záväzok dlžníkov poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ďalšie záväzky v zmysle Zmluvy o poskytnutí úveru. V článku 2. Zmluvy o poskytnutí úveru sa účastníci zmluvy dohodli na základných podmienkach poskytnutia peňažných prostriedkov, a to na výške úrokovej sadzby 8,60 % ročne, na lehote splatnosti 120 kalendárnych mesiacov od poskytnutia úveru a na ďalších podmienkach. V zmysle čl. 4.2 Zmluvy o poskytnutí úveru sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí úveru aj Obchodné podmienky VÚB, a. s. pre poskytovanie Úverov na bývanie. Zmluva o poskytnutí úveru obsahuje ručiteľské vyhlásenie spoločnosti Slovenské kreditné karty, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 36 493 783 (ďalej len „ručiteľ“), v zmysle ktorého sa ručiteľ zaviazal uhradiť pohľadávku VÚB vrátene príslušenstva v prípade, ak táto nebude uhradená riadne a včas dlžníkmi.

Žalovaná je univerzálnou právnou nástupkyňou ručiteľa, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra žalovaného. Spoločnosť VÚB vyzvala dlžníkov listom z 31. 7. 2008 na splatenie celého úveru s príslušenstvom, nakoľko nerešpektovaním splátkových termínov porušili Obchodné podmienky VÚB, a. s. pre poskytovanie Úverov na bývanie a Zmluvu o poskytnutí úveru. Spoločnosť VÚB určila lehotu splatnosti na úhradu celého dlžného záväzku najneskôr 15. 8. 2008. V čase doručenia výzvy predstavovala neuhradená istina úveru 4 259,86 eur. V tomto termíne dlžníci prenechané finančné prostriedky spolu s príslušenstvom spoločnosti VÚB nevrátili. Žalobkyňa ako postupník na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 6. 2. 2013 uzatvorenej medzi ňou a spoločnosťou VÚB ako postupcom (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávok“) získala pohľadávku spoločnosti VÚB evidovanú voči dlžníkom vrátane príslušenstva tejto pohľadávky a prípadných všetkých ďalších práv, ktoré sú s ňou spojené. Celková výška istiny postúpenej pohľadávky k 7. 2. 2013 predstavuje 3 554,19 eur. Postúpenie predmetnej pohľadávky v súlade s ustanovením dlžníkom preukázala predložením Zmluvy o poskytnutí úveru a Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré tvorili prílohu Výzvy z 18. 2. 2013. Postúpenie pohľadávky žalovanej ako ručiteľovi nepreukázala žiadnym osobitným spôsobom, nakoľko žalovaná je dcérskou spoločnosťou spoločnosti VÚB, zastupovala spoločnosť VÚB pri všetkých rokovaniach so žalovanou o obsahu a podpise zmluvy o postúpení pohľadávok a z tohto dôvodu mal nespochybniteľnú vedomosť o postúpení vymáhanej pohľadávky už od okamihu podpisu zmluvy o postúpení. Dlžníci ku dňu podania žaloby nevrátili spoločnosti VÚB ako veriteľovi ani žalobkyni ako postupníkovi prenechané peňažné prostriedky ani dohodnutý úrok a pokuty za porušenie zmluvných dojednaní. Dlžníci písomne uznali celý svoj záväzok vo výške 3 554,19 eur spolu s celým jeho príslušenstvom vyplývajúci im zo Zmluvy o poskytnutí úveru.

3. 10. 2013 súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. - 29, ktorým uložil žalovanej povinnosti v súlade so žalobnou žiadosťou. Žalovaná podala v zákonnej lehote proti tomuto platobnému rozkazu odpor. V odôvodnení odporu vzniesla námietku premlčania nárokov veriteľa na plnenie z úverovej zmluvy voči dlžníkom, ako aj námietku premlčania nárokov veriteľa na plnenie z úverovej zmluvy voči nej ako ručiteľovi.

V rámci prípravy pojednávania súd v súlade s ust. 5. 12. 2013 doručil žalobkyni rovnopis odporu žalovanej na vyjadrenie. Žalobkyňa v písomnom podaní doručenom súdu 13. 12. 2013 k odporu uviedla, že námietky premlčania nárokov veriteľa na plnenie z úverovej zmluvy ako voči dlžníkom tak aj voči ručiteľovi nepovažuje za dôvodné.

Na výzvu súdu žalovaná na vyjadrenie žalobkyne k jej odporu reagovala podaním doručeným súdu 26. 2. 2014 tak, že na námietkach premlčania nárokov zotrvala. Na svoju obranu v tomto podaní naviac uviedla, že nárok veriteľa na plnenie z úverovej zmluvy voči nej ako ručiteľovi zanikol na základe dohody, ktorú uzavrela s pôvodným veriteľom VÚB, a. s., obsiahnutej v Dodatku č. 1 k Zmluve o sprostredkovaní úverov na bývanie č. 2/2004 z 10. 1. 2006. Právnym základom jej ručiteľského záväzku bola dohoda o ručení uzavretá medzi pôvodným veriteľom VÚB, a. s. a jej právnym predchodcom Slovenskými kreditnými kartami ,a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 36 493 783, 12. 7. 2004 obsiahnutá v Prílohe č. 2 k Zmluve o sprostredkovaní úverov na bývanie č. 2/2004 z 12.7.2004. Dodatkom č.1 k Zmluve o sprostredkovaní úverov na bývanie č. 2/2004 sa 10. 1. 2006 sa dohodla s pôvodným veriteľom VÚB, a. s. na doplnení čl. 10 zmluvy tak, že povinnosť plniť ručiteľský záväzok podľa ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v dohode o ručení trvá iba do 31.decembra 2009. Spolu podaním súdu predložila listinné dôkazy, a to „Zmluvu o sprostredkovaní Úverov na bývanie č. 2/2004“, „Prílohu č. 2 Dohoda o ručení“ a „Dodatok č. 1 k Zmluve o sprostredkovaní úverov na bývanie č. 2/2004“.

Následne písomným podaním doručeným súdu pred prvým pojednávaním 7. 7. 2014 žalobkyňa súdu oznámila, že žalobu berie v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. Späťvzatie odôvodnila tým, že v iných obdobných súdnych konaniach žalovaná niektorým súdom predložila Zmluvu o sprostredkovaní úverov na bývanie č. 2/2004 z 12. 7. 2004 v znení jej Dodatku č.1 z 10. 1. 2006. Z obsahu tohto dodatku vyplýva, že ručiteľský záväzok žalovanej zanikol 31. 12. 2009.

Súčasne so zastavením konania žalobkyňa požiadala o priznanie náhrady trov konania podľa , a to náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 555,99 eur a

náhrady časti súdneho poplatku vo výške 6,70 eur, o ktorú súd kráti súdny poplatok pri jeho vrátení v dôsledku zastavenia konania. Návrh na aplikáciu ust. okrem už uvedených skutočností dôvodila aj tým, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s. bola pri rokovaniach o podmienkach uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupcom na jednej strane a žalobkyňou ma strane druhej zastúpená žalovanou. To je dané tým, že jediným akcionárom žalovanej je spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s., pre ktorú žalovaná okrem iných činností vykonáva aj inkaso a správu pohľadávok. Žalobkyňa pri rokovaní o podmienkach zmluvy o postúpení pohľadávok rokovala len a výlučne so zamestnancami žalovanej. Samotná zmluva o postúpení bola žalobkyňou podpisovaná v sídle žalovanej a dokumenty týkajúce sa postupovaných pohľadávok boli žalobkyni odovzdávané v sídle žalovanej zamestnancami žalovanej až po tom, čo žalobkyňa zaplatila spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s. odplatu za postupované pohľadávky. Žalobkyňa vychádzajúc z obsahu dokladov predložených jej žalovanou z titulu predpokladaného ručiteľského záväzku v niektorých prípadoch vyzývala žalovanú na splnenie jej ručiteľského záväzku. V odpovediach na tieto výzvy žalovaná nikdy neargumentovala existenciou Zmluvy o sprostredkovaní úverov na bývanie z 12. 7. 2004 v znení jej Dodatku č. 1 z 10. 1. 2006. Následne si žalobkyňa uplatnila svoje nároky voči žalovanej vo viacerých samostatných konaniach vedených rôznymi okresnými súdmi. Priebežne, ako boli žalobkyni doručované jednotlivé odpory žalovanej v týchto konaniach, bolo možné zaznamenať celkom jednoznačný posun v argumentácii žalovanej. Žalovaná sa spočiatku bránila len vznášaním námietok premlčania voči jednotlivým nárokom uplatňovaným žalobkyňou. Až následne začala konajúcim súdom za účelom preukázania zániku jej ručiteľského záväzku predkladať Zmluvu o sprostredkovaní Úverov na bývanie z 21. 7. 2004 v znení jej Dodatku č. 1 z 10. 1. 2006. Do tohto okamihu žalobkyňa o jej existencii nemala žiadnu vedomosť. V prípade, ak by žalovaná jej bola spolu s dokumentáciou týkajúcou sa postupovaných pohľadávok predložila aj Zmluvu o sprostredkovaní Úverov na bývanie z 21. 7. 2004 v znení jej Dodatku č. 1 z 10. 1. 2006, nikdy by nie len že neuplatnila svoje nároky v jednotlivých konaniach aj voči žalovanej ako ručiteľovi, ale o postupované pohľadávky by ani nemala reálny záujem. Zastáva preto názor, že o stave pohľadávky vymáhanej v predmetnom súdnom konaní bola žalovanou uvedená do omylu a žalovaná takýmto konaním v rozpore s poctivým obchodným stykom spôsobila, že v presvedčení o existencii jej ručiteľského záväzku si nárok v súdnom konaní voči nej uplatnila, a zároveň spôsobila, že na základe ňou novo oznámených skutočností následne bola nútená návrh zobrať späť.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa nesúhlas odporcu zo späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr než sa začalo pojednávanie.

V prejednávanej veci žalobkyňa zobrala žalobu späť v celom rozsahu pred začatím prvého pojednávania. Súd preto rešpektoval tento jej dispozitívny úkon so žalobou a konanie v súlade s citovanou právnou úpravou v celom rozsahu zastavil.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa v znení neskorších predpisov ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trov konania odporca.

Ak dôjde k zastaveniu konania, nemá zásadne žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania. Len výnimočne je možné uložiť niektorému z účastníkov povinnosť hradiť druhému účastníkovi náklady zastaveného konania, a to podľa vety prvej citovaného ust. § 146 ods. 2 tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho chovanie vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V prípade, že má byť rozhodnuté podľa , je nutné mať vždy na pamäti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach práva procesného, a nie práva hmotného. Preto o otázke, či účastník zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je možné uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ju podľa procesného výsledku. Preto aj pri posudzovaní dôvodnosti podania návrhu nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, ale to, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a len preto žalobca zoberie žalobu späť.

Podľa ustálenej súdnej praxe späťvzatie žaloby žalobcom je typickým príkladom naplnenia hypotézy právnej normy ust. veta prvá . Preto ak žalobca zoberie žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa ust. veta druhá (žalobu podanú dôvodne vezme späť pre správanie žalovaného) z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (R49/1993).

V danej veci žalobkyňa nezobrala žalobu späť pre následné správanie žalovanej tak, ako to má na mysli ust. veta druhá . Preto súd v danej veci prijal záver, že žalobkyňa späťvzatím žaloby procesne zavinila, že konanie bolo zastavené a je povinná nahradiť žalovanej trovy konania, ktoré účelne vynaložila na bránenie práva. Úvahy žalobkyne o tom, že si nebola vedomá bezdôvodnosti podania žaloby pre konanie žalovanej v rozpore s poctivým obchodným stykom spočívajúce v tom, že ju uviedla do omylu ohľadne stavu pohľadávky pri uzatváraní zmluvy o jej postúpení, súd z hľadiska použitia ust. považoval za bezpredmetné.

Žalobkyňa v danej veci navrhovala, aby súd o náhrade trov zastaveného konania rozhodol tak, že žalovanej uloží povinnosť nahradiť jej trovy konania, a to s poukazom na ust. .

Podľa účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobil svojim zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.

Podľa cit. ust. § 147 súd rozhoduje o náhrade trov konania, ktoré vznikli výlučne zavinením alebo náhodou bez ohľadu na výsledok konania. Takto vzniknuté náklady nemôžu byť s ohľadom na dôvod ich vzniku účelne vynaložené, a preto o nich nie je možné ani rozhodnúť v režime ust. § 142 až 146 podľa výsledku konania. Pri rozhodovaní ich preto treba oddeliť od ostatných nákladov konania. Ide tu o tzv. separovanú náhradu trov konania. Zavinením sa z hľadiska § 147 rozumie porušenie procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo v súlade so zákonom uložených súdom, ku ktorému došlo aspoň z nedbanlivosti, napr. ak sa účastník nedostaví na pojednávanie aj napriek tomu, že bol riadne predvolaný a vedel, že tým bude zmarený účel pojednávania a pod. Náhodou je treba rozumieť nezavinenú objektívnu udalosť ako chorobu, úraz, neodkladnú služobnú cestu a pod. Zavinenie a náhoda sú dôvodom k separátnej náhrade trov konania iba vtedy, ak mali za následok náklady, ktoré boli vynaložené zbytočne.

V danej veci žalobkyňa návrh na separátnu náhradu trov konania dôvodí zavineným konaním žalovanej spočívajúcim v tom, že ako zástupca pôvodného veriteľa VÚB, a. s., ju pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávok z 6. 2. 2013 uviedla do omylu ohľadne stavu pohľadávok, (vrátane predmetnej pohľadávky, a tak konala v rozpore so zásadami poctivého obchodu. Tak žalovaná mala zaviniť, že žalobu podala a následne ju musela vziať spať. Takáto argumentácia z hľadiska aplikácie ust. § 147 ods. 1 nemôže obstáť a je bezpredmetná.

Ako už súd vyššie uviedol, zavinením sa rozumie konanie (resp. nekonanie) spočívajúce v porušení procesných povinností. V danej veci sa žalovaná nedopustila porušenia procesných povinnosti, ktoré by malo za následok vznik zbytočných nákladov na strane žalobkyne. Pri svojom prvom úkone, ktorým bol odpor podaný proti platobnému rozkazu, sa žalovaná bránila síce iba námietkami premlčania nárokov. Tvrdenia týkajúce sa zániku ručiteľského záväzku k 31. 12. 2009 s poukazom na dohodu, ktorú uzavrela s pôvodným veriteľom VÚB, a. s., vo forme Dodatku č. 1 k Zmluve o sprostredkovaní úverov na bývanie č. 2/2004 10. 1. 2006, žalovaná uviedla až následne v podaní doručenom súdu 26. 2. 2004. Spolu s týmto podaním predložila súdu aj listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise, a to Zmluvu o sprostredkovaní úverov na bývanie č. 2/2004 z 12. 7. 2004 spolu s Dodatkom č. 1 z 10. 1. 2006. Žalobkyňa žalobu vzala späť po predložení tohto podania do spisu podaním z 7. 7. 2014. Za tejto procesnej situácie sa možno stotožniť so žalobkyňou, že žalovaná tvrdenia o zániku ručiteľského záväzku na svoju obranu neuviedla hneď v odpore doručenom súdu

24. 10. 2013, ale až pri ďalšom úkone vo vyjadrení doručenom súdu 26. 2. 2014. Týmto si síce svoju procesnú povinnosť tvrdenia uloženú všetkým účastníkom v nesplnila včas, avšak toto konanie (resp. nečinnosť) žalovanej nemalo za následok žiadne zbytočné náklady na strane žalobkyne. Žalobkyňa ani netvrdí a z dôkazov v spise nevyplýva, že by jej vznikli nejaké náklady v časovom období medzi podaním odporu a následným späťvzatím žaloby práve v súvislosti s týmto oneskoreným splnením povinnosti tvrdenia žalovanou, a žiadne takéto náklady si v konaní ani neuplatňuje. Preto súd zastáva názor, že v danej veci nie je daný dôvod k rozhodovaniu o separátnej náhrade trov konania zavinených žalovanou podľa .

Súd zastáva názor, že argumentácia žalobkyne nie je dôvodná ani z pohľadu aplikácie výnimočného ustanovenia o náhrade trov konania, ktorým je ustanovenie , ktoré zakladá moderačné právo súdu zmierniť vo výnimočných prípadoch dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Na rozhodnutie podľa zákon vyžaduje dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Jeho použitie musí teda zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982). K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k charakteru súdneho konania alebo charakteru procesnej situácie, alebo sa môže týkať sociálnych aspektov.

V danej veci súd nezistil v konaní existenciu skutočnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné rozhodnutie súdu o náhrade trov konania, a to či už okolnosti spočívajúcich v charaktere sporu, procesnej situácii alebo sociálnych aspektoch, ktorými však žalobkyňa v danej veci ani neargumentoval. Súd zastáva názor, že situáciu spočívajúca v žalobkyňou tvrdenom nepoctivom obchodnom jednaní žalovanej v čase pred začatím súdneho sporu (ktoré naviac nevyplýva zo žiadnych listín), nemožno kvalifikovať ako procesnú situáciu v konaní a úvahy žalobkyne v tomto smere z hľadiska aj rozhodovania o prípadnom nepriznaní trov žalovanej podľa § 150 považoval za bezpredmetné.

Súd len dáva do pozornosti, že argumentácia žalobkyne sa týka obchodnoprávneho záväzkového vzťahu, kde neplatí zásada ochrany slabšej zmluvnej strany, ako aj na judikatúru ústavného súdu, ktorý opakovanie zdôraznil, že rozhodovaním o náhrade trov konania súd nemá dopĺňať alebo nahrádzať dokazovanie, ktoré nebolo potrebné vykonávať ani vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej, ktorá si nárok na náhradu trov konania riadne uplatnila a trovy konania vyčíslila, náhradu nasledujúcich trov konania:

a) náhrada nevrátenej časti súdneho poplatku za odpor 6,70 eur

b) odmena a náhrada trov právneho zastúpenia:

- prevzatie a príprava zastúpenia 131,13 eur

- podanie odporu 131,13 eur

- režijný paušál 2 x 7,81 eur 15,62 eur

Spolu trovy právneho zastúpenia + 20 % DPH 333,46 eur

Súd nepriznal žalovanej odmenu za požadovaný úkon - podanie písomného vyjadrenia. Z podania zástupcu žalovanej, ktorým si vyčíslil trovy konania nie je zrejmé, o aké písomné vyjadrenie sa má jednať. Pokiaľ zástupca žalovanej mal na mysli písomné vyjadrenie vo veci vyčíslenia trov konania z 17. 7. 2014, súd zastáva názor, že nejde o podanie vo veci samej ani o iný úkon právnej služby, za ktorý by žalovanej podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb advokátov vznikol nárok na odmenu. Písomne vyjadrenie žalovanej z 25. 2. 2014 označené ako „ Vyjadrenie v konaní...“ súd nepovažoval za úkon účelne vynaložený žalovanou v konaní, nakoľko ide o obranu, ktorú žalovaná už uviedla alebo mala možnosť uviesť už v odpore.

Podľa a o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak sa konanie zastavilo pred prvým pojednávaním. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa , sa poplatok vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura.

Podľa ak sa má vrátiť poplatok súd zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok vráti.

Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd súčasne so zastavením konania vo veci rozhodol aj o vrátení súdnych poplatkov, ktoré žalobkyňa zaplatila za žalobu vo výške 213 eur, a žalovaná za podanie odporu proti platobnému rozkazu vo výške 213 eur, po ich krátení o zákonom upravenú výšku 6,70 eur. Na vrátenie poplatkov súd upravil daňové úrady príslušné podľa sídiel účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.