Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-589-2013.pdf
PDF · 111.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/589/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, v konaní zastúpenej Mgr. Miroslavom Rybánským, advokátom, so sídlom Bratislava, Grösslingová 10, proti odporkyni: Q. C., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom F., O. o zaplatenie 1.144,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. júna 2013, č. k. 15C/349/2012-58, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia 1.144,87 eur spolu s úrokom 12,5 % ročne zo sumy 829,16 eur od 16. 3. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 829,16 eur od 16. 3. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 112,37 eur od 16. 3. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 115 eur od 16. 3. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom základe, že odporkyňa uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Istrobanka, akciová spoločnosť zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA na základe ktorej navrhovateľ odporkyni zriadil a vedie bežný účet. Dňa 9. 11. 2006 bol medzi účastníkmi uzavretý dodatok číslo 1 k zmluve o bežnom účte, na základe, ktorého banka umožnila odporkyni prečerpať peňažné prostriedky na bežnom účte formou kontokorentného úveru do výšky 10.000,- Sk (331,94 eur) a účastníci si zároveň dojednali výšku úrokovej sadzby kontokorentného úveru na 12,5 % ročne. Dňa 26.3.2007 účastníci uzatvorili dodatok číslo 2 k zmluve o bežnom účte, ktorým jej bol zvýšený úverový rámec kontokorentného úveru na bežnom účte na 25.000,- Sk (829,85 eur). Odporkyňa kontokorentný úver riadne a včas nesplácala a preto ju navrhovateľ vyzval na úhradu jej záväzku, čo neurobila a preto navrhovateľ dňom 30. 11. 2011 kontokorentný úver vyhlásil za predčasne splatný. Pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni z tohto kontokorentného úveru predstavuje ku dňu 15.3.2012 sumu 1.144,87 eur, ktorá sa skladá z nezaplatenej istiny úveru 829,16 eur, riadneho úroku vo výške 112,37 eur, úroku z omeškania vo výške 88,34 eur a poplatkov vo výške 115,- eur. Istina kontokorentného úveru 829,16 euro sa naďalej úročí v zmysle dodatku číslo 2 k zmluve o bežnom ešte úrokom z úveru vo výške 12,5 % ročne a úrokom z omeškania 9 % ročne v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Úrok z kontokorentného úveru 112,37 eur je
vyčíslený ku dňu 15.3.2012 a je naďalej úročený zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne. Poplatky vo výške 115,- eur sú vyčíslené ku dňu 15.3.2012 a sú naďalej úročené zákonným úrokom z omeškania 9 % ročne. Úrok z omeškania vo výške 88,34 eur je vyčíslený ku dňu 15. 3. 2012 a naďalej sa neúročí. Na výzvu súdu, aby navrhovateľ uviedol konkrétne čerpanie kontokorentného úveru odporkyňou, teda deň a výšku čerpaných peňažných prostriedkov, aby uviedol z akých konkrétnych nárokov pozostáva požadovaná istina 829,16 eur a uviedol spôsob jej výpočtu, uviedol výšku úrokovej sadzby, obdobie úročenia a z akej sumy boli vypočítané žiadané úroky v sume 112,37 eur, uviedol z akej sumy za aké obdobie a pri úrokovej sadzbe boli vypočítané žiadané úroky z omeškania v sume 88,34 eur a ďalej, aby uviedol aké konkrétne poplatky predstavuje žiadaná suma 115,- eur, na základe čoho si ich uplatňuje a uviedol deň ich splatnosti, navrhovateľ odpovedal podaním, v ktorom uviedol len toľko, že suma poplatkov 115,- eur predstavuje poplatok 10,- eur za upomienku zo dňa 3. 7. 2011, poplatok 35 eur za výzvu číslo 1 zo dňa 15. 7. 2011, poplatok 35 eur za výzvu číslo 2 zo dňa 2. 8. 2011 a poplatok 35 eur za poslednú výzvu zo dňa 22. 9. 2011, ktoré všetky poplatky boli vyúčtované v súlade s článkom IV. Obchodných podmienok pre Maxikonto a sadzobníkom poplatkov navrhovateľa platným od 1.4.2011. Odporkyňa sa k návrhu, ktorý je bol riadne doručený nevyjadrila.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb zo dňa 4.5.2006, dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 9.11.2006 a dodatkom č. 2 k tejto zmluve zo dňa 26.3.2007 a Obchodnými podmienkami ISTROBANKY, a.s. pre MAXIKONTO bolo preukázané, že odporkyňa ako majiteľ účtu a ISTROBANKA, a.s. ako banka uzatvorili dňa 4.5.2006 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb na základe, ktorej sa banka zaviazala otvoriť a viesť pre odporkyňu bežný účet a poskytovať jej produkty a služby MAXIKONTA STANDARD. Podľa obsahu zmluvy sú súčasťou zmluvy aj Všeobecné obchodné podmienky ISTROBANKY, a.s. a Obchodné podmienky pre poskytovanie MAXIKONTA. Dodatkom č. 1 zo dňa 9.11.2006 sa účastníci zmluvy dohodli, že banka umožní prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte odporkyni s maximálnym debetným rámcom do výšky 10.000,- Sk s úrokovou sadzbou 12,5 % ročne. Dodatkom č. 2 k predmetnej zmluve zo dňa 26.3.2007 sa strany dojednali na zvýšení debetného úverového rámca na 25.000,- Sk s rovnakou úrokovou sadzbou 12,5 % ročne. Podľa čl. IV obchodných podmienok ISTROBANKY, a.s. pre MAXIKONTO sú obchodné podmienky neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA, ISTROBANKA, a.s. si vyhradzuje právo na zmenu ich obsahu alebo zrušenie a o zmenách informuje klientov zverejnením výveskou umiestnenou v prevádzkových priestoroch obchodných miest banky a na internetovej stránke. V zmysle čl. II bod 2 a 4 účtuje ISTROBAKA, a.s. majiteľovi poplatky za zriadenie a vedenie MAXIKONTA podľa platného sadzobníka a majiteľ sa zaväzuje platiť poplatky za MAXIKONTO. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa vyplynulo, že rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti navrhovateľa zo dňa 23.4.2009 bolo rozhodnuté o zlúčení so spoločnosťou ISTROBANKA, a.s., ktorá bola zrušená bez likvidácie a spoločnosť navrhovateľa sa tak stala právnym nástupom nástupcom spoločnosti ISTROBANIKA, a.s. a prevzala všetky jej práva a záväzky. Listami zo dňa 4. 7. 2011, 15. 7. 2011, 1. 8. 2011 a 21. 9. 2011 navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie jej záväzku kontokorentného úveru, pričom v poslednej výzve uvádza, že dlh odporkyne z kontokorentného úveru je ku dňu výzvy 120,37 eur vrátane príslušenstva. Listom zo dňa 1. 12. 2011 navrhovateľ oznámil odporkyni, že vzhľadom na to, že nevyrovnala dlh na kontokorentnom úvere na jej bežnom účte, stal sa dňom 30. 11. 2011 splatným celý dlh na kontokorentnom úvere, ktorý jej bol poskytnutý na jej bežnom účte a ktorý ku dňu zosplatnenia predstavuje sumu 1.029,18 eur vrátane príslušenstva. Podľa troch interných dokladov navrhovateľa, ktoré boli vytvorené v počítačovom programe, bol dlh odporkyne voči navrhovateľovi ku dňu 15.3.2012 821,16 eur na istine, 112,37 eur na úrokoch, 88,34 eur na úrokoch z omeškania a 115,- eur na rôznych poplatkoch. Podľa sadzobníka pre fyzické osoby - občanov vydaného navrhovateľom platného od 1. 4. 2011 pri povolenom prečerpaní účtu je poplatok za upomienku 10,- eur a za výzvu 35,- eur.
Na daný stav aplikoval okresný súd ust. § 708 ods. 1, § 710, § 497 Obchodného zákonníka, § 101 ods. 1 O.s.p. s odkazom na ktoré dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Uviedol, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili v súlade s § 708 Obchodného zákonníka zmluvu o bežnom účte, pričom neskôr uzatvorenými dvomi dodatkami k tejto zmluve sa právny predchodca navrhovateľa podľa § 710 Obchodného zákonníka zaviazal poskytnúť odporkyni na tomto účte tzv. kontokorentný úver, teda povolené prečerpanie, ktoré nebude kryté peňažnými prostriedkami na účte odporkyne. Takýto úver sa okrem zmluvy a obchodných podmienok navrhovateľa, ktoré sú súčasťou zmluvy spravuje ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o úvere. Povinnosťou odporkyne ako dlžníka z takéhoto úverového vzťahu je čerpané prostriedky úveru veriteľovi vrátiť a zaplatiť z nich aj dojednaný úrok. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa svoju povinnosť vrátiť čerpané prostriedky úveru nesplnila a že jej dlh na istine úveru je 829,16 eur. Na výzvu súdu, aby uviedol, čím je tvorená táto uplatňovaná istina úveru, však navrhovateľ súdu neodpovedal. Z jeho podaní a dokonca ani z listín, ktoré predložil na preukázanie svojho návrhu nie je možné zistiť akým spôsobom a kedy odporkyňa peňažné prostriedky takejto istiny kontokorentného úveru od navrhovateľa čerpala. Súdu je pritom z jeho úradnej činnosti známe, že tak navrhovateľ ako aj ostatné banky, si pod označením istina, uplatňujú nielen klientami skutočne čerpané peňažné prostriedky kontokorentného úveru, ale aj už zosplatnené úroky, úroky z omeškania, rôzne poplatky a podobne, teda príslušenstvo úveru /úroky, úroky z omeškania/ alebo pohľadávky, ktoré nemajú pôvod v čerpanom úvere /poplatky/. Navrhovateľ ďalej nešpecifikoval ani to, z čoho pozostávajú ním uplatňované úroky a úroky z omeškania, teda akým spôsobom uplatňované sumy vypočítal /akú úrokovú sadzbu použil, z akých súm a za aké obdobie úroky počítal/. Aj tu súd musí uviesť, že z úradnej činnosti je súdu známe, že banky bežne porušujú zákaz tzv. anatocizmu /teda zákaz úročenie úrokov úrokmi/. Na otázku, či aj v danej veci bol porušený zákaz anatocizmu však súd nedokáže odpovedať bez toho, aby navrhovateľ splnil svoju povinnosť tvrdenia a uviedol ako uplatňované úroky a úroky z omeškania z úveru odporkyne počítal. Podľa názoru súdu, špecifikácie požadovanej sumy istiny, úrokov a úrokov z omeškania nie je vecou súdu ale ako bremeno tvrdenia zaťažuje navrhovateľa, ktorý zaplatenie sumy od odporkyne požaduje a preto je jeho povinnosťou úplne a pravdivo opísať všetky rozhodné skutočnosti, teda z akých jednotlivých nárokov požadovaná suma pozostáva, akým spôsobom ich vypočítal a na základe akého dôvodu ich zaplatenie požaduje /§ 101 ods. 1 O.s.p./. Uvedené chýbajúce tvrdenie nemožno nahradiť predložením listín /napríklad výpisom z účtu, z ktorého vyúčtovanie sumy úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov vyplýva; pričom súd poukazuje na to, že v danej veci navrhovateľ ani výpis z účtu nepredložil/, pretože je povinnosťou súdu preskúmať, či je skutočne daný nárok navrhovateľa na zaplatenie takýchto súm, či si navrhovateľ neúčtoval úroky a úroky z omeškania zo sumy, ktorá nebola dlhom odporkyne, alebo v nesprávnej sadzbe, či za obdobie, za ktoré mu nepatrili a tiež, či si účtoval poplatky oprávnene, za služby, za ktoré mal poplatky s odporkyňou dojednané. Z tohto dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ svoje uplatnené právo na zaplatenie úrokov z omeškania v prvom rade odôvodnil vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami. Uvedené je tiež dôležité z hľadiska dodržania zásady rovnosti strán konania, keď súd nemôže na prospech navrhovateľa nahrádzať nedostatok jeho skutkových tvrdení tým, že bude vykonávať dokazovanie a z jeho výsledkov dovodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch navrhovateľa. Dokazovanie má slúžiť na preukazovanie skutkových tvrdení účastníkov a nie na to, aby tieto skutkové tvrdenia boli z dokazovania odvodzované. Pokiaľ ide o poplatky, ktoré navrhovateľ požaduje od odporkyne v sume 115,- eur, pri tomto jedinom z uplatnených nárokov navrhovateľ splnil svoju povinnosť tvrdenia a súdu uviedol, na základe čoho, z akého dôvodu a kedy mu právo na ich zaplatenie vzniklo. Napriek tomu musí súd konštatovať nedôvodnosť návrhu navrhovateľa aj v tejto časti. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si navrhovateľ alebo jeho právny predchodca dojednali s odporkyňou povinnosť odporkyne platiť poplatok za upomienky, či výzvy, ktoré jej budú v súvislosti so splácaním kontokorentného úveru zaslané. Navrhovateľ predložil súdu svoj sadzobník, ktorý však len stanovuje výšku takýchto poplatkov a nie je dojednaním o povinnosti odporkyne takéto poplatky platiť. Ďalej navrhovateľ doložil obchodné podmienky svojho právneho predchodcu pre MAXIKONTO, ktoré sú súčasťou zmluvy a ktoré sú podľa neho právnym titulom pre uplatňované poplatky. Tieto obchodné podmienky však len obsahujú dojednanie banky a jej klienta o povinnosti klienta platiť z zriadenie a vedenie MAXIKONTA poplatky /aj to nie v navrhovateľom uvádzanom čl. IV/. Poplatok za upomienku alebo výzvu na zaplatenie však celkom zjavne nie je poplatkom za zriadenie a vedenie MAXIKONTA. Právnym titulom na zaplatenie takýchto poplatkov musí byť niečo iné, pričom súd vyslovuje domnienku, že sú to Všeobecné obchodné podmienky ISTROBANKY, a.s., ktoré sú tiež súčasťou zmluvy o bežnom účte, ktoré však navrhovateľ nepredložil. Bez ohľadu na to, čo je právnym titulom pre vznik práva navrhovateľa na zaplatenie týchto poplatkov od odporkyne, navrhovateľ existenciu tohto právneho titulu súdu nepreukázal a preto aj v tejto časti súd návrh na začatie konania navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodný, na základe čoho tento v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa bola v konaní úspešná a preto by jej prináležala náhrada trov konania. Keďže si ich náhradu trov neuplatnila, pričom v tomto smere súd rozhoduje na návrh, náhradu trov konania tejto nepriznal.
Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ a žiadal odvolací súd o zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, a to tak, že jeho návrhu bude vyhovené a súčasne mu bude priznaná náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní namietal, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., čím uplatnil dôvod odvolania, uvedený v § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., ďalej z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnil dôvody odvolania, uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. S odkazom na dôvody napadnutého rozhodnutia, spočívajúce v tom, že nedostatočne špecifikoval uplatnený nárok, uviedol, citujúc ust. § 42 ods. 3, § 79 ods. 1 O.s.p., že návrh na začatie konania v danej veci podľa jeho názoru, všetky kritériá v zmysle týchto zákonných ustanovení spĺňa. Nespochybňoval, že ho súd prvého stupňa uznesením zo dňa 19.10.2012 vyzval na doplnenie podania tak, aby bolo zrejmé, kedy a v akej výške došlo zo strany odporkyne k výberu peňazí v rámci povoleného prečerpania bežného účtu, ktoré neboli doposiaľ zaplatené a zároveň ho žiadal o špecifikáciu jednotlivých uplatnených nárokov, avšak podľa jeho názoru on dostatočným spôsobom na túto výzvu reagoval podaním zo dňa 07.11.2012, kde presne rozpísal, z čoho pozostávajú jednotlivé nároky a ako došlo aj k zvyšovaniu riadneho úroku a úroku z omeškania z uplatnenej istiny. Rovnako špecifikoval aj výšku poplatkov a predložil súdu sadzobník, od ktorého opodstatnenosť tohto poplatku účtoval. Rovnako podľa jeho názoru vysvetlil súdu dôvod zosplatnenia úveru, keďže odporkyňa od posledného vyčerpania úverového limitu uhradila len sumu 0,49 eur, teda nevrátila vyčerpané finančné prostriedky vo výške 829,16 eur. Poukázal na to, že už pri podaní návrhu špecifikoval, z čoho pozostáva uplatnená suma, vyčíslená ku dňu 15.03.2012 na sumu 1.144,87 eur. Namietal záver súdu prvého stupňa, že neobjasnil, z čoho pozostáva uplatnená istina vo výške 829,16 eur, a preto nie je možné zistiť, či mohol byť v tejto veci porušený zákaz anatocizmu, teda zákaz úročenia úrokov úrokmi, pretože pod pojmom istina sa rozumie objem finančných prostriedkov, ktoré si odporca požičal, ide teda o poskytnutý úver, ktorý odporca vyčerpal a je to teda zostávajúca čiastka bez budúcich úrokov, ktorú odporca navrhovateľovi neuhradil, pričom mal za to, že ide o všeobecne známu informáciu, teda nie je možné rozpísať, z čoho suma istiny pozostáva. Poukázal na to, že v obdobných právnych veciach za predloženia rovnakých listinných dôkazov vedených na totožnom súde prvého stupňa, boli vydávané v prospech navrhovateľa platobné rozkazy, ktorými mu bola priznaná celá uplatnená suma na základe rovnako podaného návrhu. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR č. III ÚS 192/06 z 03.11. 2006, v ktorom je uvedené, že ak súd rieši právnu otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odchýlnym spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V nadväznosti na uvedené mal za to, že jeho nárok je opodstatnený, keďže si odporkyňa nesplnila svoju povinnosť voči navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas vrátiť, nereagovala na výzvy navrhovateľa na zosplatnenie celkového úveru, nespolupracovala pri vymáhaní pohľadávky navrhovateľa, k návrhu sa nevyjadrovala, pričom navrhovateľ súčasne dostatočne špecifikoval výšku uplatnenej sumy, aj to, z čoho táto pozostáva.
Odporkyňa nevyužila zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
Rozsudok okresného súdu vychádza zo správnych skutkových zistení, na ktoré boli aplikované správne právne predpisy. Je odôvodnený v súlade s kritériami, uvedenými v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je správny a úplný, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s jeho odôvodnením stotožňuje.
Zároveň však považuje za potrebné k dôvodom odvolania navrhovateľa uviesť nasledovné:
Predovšetkým z hľadiska odvolacej námietky navrhovateľa, ktorý s odkazom na ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p. v odvolaní namieta nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa, v tom zmysle, že z
hľadiska uvedených ustanovení jeho návrh nespĺňa náležitosti, je potrebné si uvedomiť zásadný rozdiel medzi náležitosťami návrhu na začatie konania podľa § 42 ods. 3 , § 79 ods. 1 O.s.p., absencia ktorých vytvára procesnú prekážku vôbec ďalej konať vo veci a má za následok procesný postup súdu, vedúci k odmietnutiu takéhoto podania podľa § 43 ods. 2 O.s.p. a nedostatočné odôvodnenie petitu z hľadiska hmotného práva, čo je potrebné od procesnej nemožnosti konať dôsledne odlišovať, ktorý nedostatok nemôže viesť k odmietnutiu podania podľa § 43 ods. 2 O.s.p., ale len k zamietnutiu návrhu.
V preskúmavanej veci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva záver súdu prvého stupňa, v tom zmysle, že návrh na začatie konania nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p., ktorý v odvolaní namieta navrhovateľ, čo v konečnom dôsledku korešponduje aj so samotným výrokom napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvého stupňa podanie neodmietol, ale vec meritórne prejednal a rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol, nie však z dôvodov, že návrh nespĺňa náležitosti z hľadiska ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p., ale z hľadiska nedostatočného odôvodnenia uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva, čo je zásadný rozdiel a ktoré zistenie nemôže mať za následok postup podľa § 43,ods.2 O.s.p., ktorý prichádza do úvahy pri zistení nedostatkov podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.. V tomto smere, je preto odvolacia námietka navrhovateľa v celom rozsahu nedôvodná.
Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva správnosť záveru súdu prvého stupňa, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili v súlade s § 708 Obchodného zákonníka zmluvu o bežnom účte, pričom neskôr uzatvorenými dodatkami k tejto zmluve sa právny predchodca navrhovateľa podľa § 710 Obchodného zákonníka zaviazal poskytnúť odporkyni na tomto účte tzv. kontokorentný úver, teda povolené prečerpanie, ktoré nebude kryté peňažnými prostriedkami odporkyne. Nepochybne je povinnosťou odporkyne ako dlžníčky z takéhoto úverového vzťahu, čerpané finančné prostriedky úveru veriteľovi vrátiť a zaplatiť z nich aj dojednaný úrok.
Navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporkyňa čerpala finančné prostriedky vo výške 829,65 eur, z ktorých vrátila len sumu 0,49 eur, teda v dôsledku čerpania kontokorentného úveru mu dlhuje na istine sumu 829,16 eur.
Z ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva procesná povinnosť účastníka konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje právo alebo povinnosť protistrany a procesná povinnosť označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti účastníka sporového konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia. Táto zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci samej aj v prípadoch nepreukázania určitej skutočnosti, ktorá bola významná pre rozhodnutie podľa hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti.
Navrhovateľ v konaní síce tvrdil, že odporkyňa čerpala finančné prostriedky z bežného účtu prostredníctvom ním poskytnutého tzv. kontokorentného úveru, z ktorých ku dňu uplatnenia jeho nároku nevrátila sumu 829,16 eur, toto svoje tvrdenie však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Samotná skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili zmluvu o bežnom účte v zmysle jej dodatkov, ktorá odporkyni umožňovala čerpať aj finančné prostriedky z tzv. kontokorentného úveru, totiž nepreukazuje, že táto skutočne aj tieto úverové prostriedky čerpala, a to vo výške tvrdenej navrhovateľom. Z obsahu spisového materiálu vyplýva a samotný navrhovateľ to vo svojom odvolaní ani nespochybňuje, že bol súdom prvého stupňa vyzvaný na doplnenie podania, z ktorého by bolo zrejmé, kedy a v akej výške došlo zo strany odporkyne k výberu peňazí v rámci povoleného prečerpania bežného účtu, čo tento preukázateľne nevykonal a skutočnosť, že odporkyňa objem ním tvrdených finančných prostriedkov vyčerpala, ani žiadnym iným hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázal. Za tejto situácie je správny záver súdu prvého stupňa, že z jeho podaní a ani z listín, ktoré predložil na preukázanie svojho návrhu nie je možné zistiť akým spôsobom, kedy a či vôbec odporkyňa peňažné prostriedky kontokorentného úveru od navrhovateľa čerpala a či skutočne
tvrdenie navrhovateľa v tom smere, že suma, ktorú uplatňuje ako istinu, tvorí len objem vyčerpaných a nevrátených finančných prostriedkov, má oporu v skutkovom stave, pričom faktom je, na čo poukazuje aj súd prvého stupňa, že z úradnej činnosti prvostupňového aj odvolacieho súdu je známe, že tak navrhovateľ ako aj ostatné banky, si pod označením istina, uplatňujú nielen klientami skutočne čerpané peňažné prostriedky kontokorentného úveru, ale aj už zosplatnené úroky, úroky z omeškania, rôzne poplatky a podobne, teda príslušenstvo úveru /úroky, úroky z omeškania/ alebo pohľadávky, ktoré nemajú pôvod v čerpanom úvere /poplatky/ a to bez ohľadu na to, čo je potrebné rozumieť pod pojmom istina, na obsah ktorého poukazuje v odvolaní navrhovateľ. Z jeho strany nebol predložený ani základný listinný dôkaz a to výpis z účtu odporkyne obsahujúci prehľad platobnej bilancie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, kedy a v akých čiastkach navrhovateľom tvrdené finančné prostriedky, resp. či vôbec aj odporkyňa čerpala a následne aj či ním uplatnená istina vo výške 829,16 eur predstavuje len čerpané finančné prostriedky, pretože za tohto stavu to je nepreskúmateľné. Správny je tiež záver súdu prvého stupňa, že nemožno zistiť z čoho pozostávajú ním uplatňované úroky a úroky z omeškania, teda akým spôsobom uplatňované sumy vypočítal /akú úrokovú sadzbu použil, z akých súm a za aké obdobie úroky počítal/ vo výške 112,37 eur a 88,34 eur, ktoré spolu s ním tvrdenou výškou vyčerpaných prostriedkov tvoria uplatňovaný nárok v celkovej výške 1.144,87 eur, rovnako, že nepreukázal existenciu právneho titulu pre dôvodnosť uplatnenia poplatkov v sume 115,- eur za upomienky a výzvy, ktoré odporkyni mohli byť v súvislosti so splácaním kontokorentného úveru zasielané. Špecifikácia nárokovanej sumy istiny, úrokov a úrokov z omeškania nie je vecou súdu, ale ako bremeno tvrdenia zaťažuje navrhovateľa.
Pokiaľ za tejto situácie súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa s poukazom na to, že tento si nesplnil jednak svoju povinnosť skutkových tvrdení vo vzťahu k uplatneným nárokom, ako aj povinnosť preukázania základnej skutočnosti spočívajúcej v jeho tvrdení, že odporkyňa finančné prostriedky z tzv. kontokorentného úveru v ním tvrdenej čiastke vôbec vyčerpala, považuje odvolací súd jeho záver za v celom rozsahu správny.
V konečnom dôsledku nedôvodne poukazuje navrhovateľ aj na rozhodovaciu činnosť súdu prvého stupňa v obdobných veciach, ktorými závermi súd prvého stupňa ani odvolací súd nie sú viazaní a s poukazom tiež na dôvody, pre ktoré bol návrh navrhovateľa zamietnutý, nemá opodstatnenie ani jeho poukaz na ním citovaný nález Ústavného súdu SR.
Keďže, ako už bolo vyššie uvedené, napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správnych skutkových zistení, na ktoré boli aplikované správne právne predpisy, pričom odvolací súd nezistil ani navrhovateľom tvrdenú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rovnako žiadnu z vád, taxatívne vymenovaných v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., rozsudok okresného súdu ako vecne správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia § 142 ods. 1, § 151, ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni ako úspešnej v odvolacom konaní ich náhradu nepriznal, pretože tejto trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .