Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Pc-28-2022.pdf
PDF · 74.07 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/28/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci navrhovateľky: W. R., K.. XX.XX.XXXX, O. U.. W. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpenej: AK JUDr. Miriam Podhorská, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892, proti osobe, ktorá je povinná platiť výživné (matka navrhovateľky): Z. R., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XXX, XXX XX D., Č. Y., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Povinná osoba (matka navrhovateľky) je povinná platiť plnoletej W. R., K.. XX.XX.XXXX zvýšené výživné vo výške 200,- eur mesačne od 01.12.2022, splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 19C/278/2017-33 zo dňa 22.01.2018 v časti týkajúcej sa výživného na navrhovateľku, v tom čase maloletú.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.11.2022 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného voči jej matke, t.j. osobe, ktorá je povinná platiť výživné v zmysle rozsudku č.k. 19P/278/2017-33, ktorým bola vyživovacia povinnosť pre v tom čase mal. navrhovateľku upravená na 110,00 eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2017. Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné na sumu 200,00 eur mesačne od 01.12.2022, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že došlo k podstatným zmenám. Je študentkou Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, od 01.09.2022 študuje v 2. ročníku. Býva na internáte, za ktorý platí 83,00 eur mesačne, mobilný telefón ju stojí 25,00 eur mesačne a musí si zabezpečovať náklady spojené so štúdiom na vysokej škole - stravu, dopravu atď., čím došlo k zvýšeniu jej výdavkov na zabezpečovanie bežných potrieb ako aj výdavkoch spojených so štúdiom. Býva v spoločnej domácnosti u otca, ktorý sa o navrhovateľku stará a finančne ju počas štúdia zabezpečuje, preto vo vzťahu k otcovi nie je dôvod na určenie vyživovacej povinnosti cestou súdu. Medzi účastníkmi konania bola dňa 10.11.2022 uzatvorená písomná Dohoda o zvýšení výživného, predmetom ktorej bola dohoda na zvýšení výživného na sumu 200,00 eur mesačne od 01.12.2022. Návrh podala z dôvodu úpravy vzájomných vzťahov týkajúcich sa zvýšenia výživného v zmysle už uzatvorenej dohody.
3. Súd vo veci vykonal dňa 20.02.2023 pojednávanie za prítomnosti zástupkyne navrhovateľky v neprítomnosti povinnej osoby, ktorá ospravedlnila svoju neúčasť zdravotnými dôvodmi e-mailovým podaním doručeným súdu dňa 15.02.2023. V rámci prednesu na pojednávaní navrhovateľka v zastúpení právnou zástupkyňou na podanom návrhu na zvýšenie výživného zotrvala, s odkazom na uzavretú
dohodu o zvýšení výživného. V zmysle tejto dohody povinná osoba si svoju povinnosť platiť výživné plní, nedoplatok na výživnom nie je.
4. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinami obsiahnutými v súdnom spise, a to s Dohodou o zvýšení výživného na plnoleté dieťa zo dňa 10.11.2022 (č.l. 4), predmetom ktorej bola dohoda účastníkov konania o zvýšení výživného na sumu 200,00 eur mesačne od 01.12.2022, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, prevodom na bankový účet navrhovateľky. Podľa potvrdenia o návšteve vysokej školy zo dňa 19.09.2022 (č.l. 8) navrhovateľka študuje 2. ročník denného štúdia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. Podaním doručeným súdu dňa 18.01.2023 (č.l. 22) povinná osoba vyslovila súhlas s podaným návrhom a žiadala, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti. Ďalej sa súd oboznámil s pripojeným súdnym spisom, kde rozsudkom č.k. 19P/278/2017- 33 zo dňa 22.01.2018 súd naposledy rozhodol o zvýšení výživného pre navrhovateľku, a to zo sumy 60,00 eur mesačne na sumu 110,00 eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2017.
5. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
8. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
9. Súd po zhodnotení dokazovania s prihliadnutím na obsah uzatvorenej dohody ohľadom zvýšenia výživného ako aj na súhlas matky navrhovateľky ako osoby povinnej platiť výživné so zvýšením výživného návrhu vyhovel.
10. Podľa § § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov