Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-40-2014.pdf
PDF · 100.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/40/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO 47 150 513, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 14.2.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 248,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,95 eur od 26.2.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., (právny predchodca navrhovateľa) uzavrela s odporcom zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej komunikácie a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb. Povinnosťou odporcu bolo zároveň v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku k zmluve o pripojení. V danom prípade bol teda odporca sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, a to povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby a povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Odporca nesplnil svoju povinnosť a cenu riadne poskytnutých služieb resp. ich pomernú časť nezaplatil. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Dlh odporcu voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe uvedených skutočností, predstavuje v čase postúpenia pohľadávky 248,95 eur.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.4.2014. V ňom uviedol, že zmluvu o pripojení uzavrel v roku 2008, avšak presný dátum nevie, pretože nie je uvedený ani na zmluve o pripojení, čím sa nedá určiť doba viazanosti a zmluva by mala byť neplatná. Napriek tomu si plnil všetky povinnosti voči T-Mobile Slovensko a nespôsobil žiadnu materiálnu či finančnú škodu. Niekedy koncom roku 2010 telefonicky kontaktoval zákaznícku linku T-Mobile Slovensko, kde ho operátorka oboznámila, že viazanosť skončila. Ďalej odporca uviedol, že má za to, že dlh, ktorý navrhovateľ vymáha, je premlčaný.
V písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.5.2014, navrhovateľ uviedol, že neuvedenie dátumu nemá bez všetkého za následok neplatnosť právneho úkonu. Dátum podpísania zmluvy o pripojení ako aj dátum podpísania dodatku k nej možno odvodiť od dňa, kedy bol odporcovi vydaný predmetný mobilný prístroj. Odporca mobilný prístroj prevzal na základe podpísaného dodacieho listu dňa 15.10.2008. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporca bol zmluvnou pokutou sankcionovaný nielen za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, a preto bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky, čím odporca porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu satisfakčnú (reparačnú), ale aj funkciu preventívnu. V prípade, ak by súd neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa v danom prípade poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenie SONY ERICSSON T280i za cenu 0,03 eur (1 Sk) s DPH, pričom štandardná cenníková cena v tom čase bola 122,49 eur (3690 Sk). Právny predchodca navrhovateľa fakticky financoval mobilné zariadenie, ktoré si odporca sám vybral a poskytol mu toto zariadenie za výhodnejšiu úvodnú sumu. Odporca mal predmetné mobilné zariadenie uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržal. Týmto právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby viazanosti. K odporcovej námietke premlčania navrhovateľ uviedol, že odporcovi bola suma na peňažné plnenie vo výške 248,95 eur vyfakturovaná faktúrou č. 7101149742 zo dňa 7.2.2011 so splatnosťou dňa 25.2.2011, pričom žaloba bola podaná dňa 14.2.2014, teda nedošlo k uplynutiu trojročnej premlčacej doby.
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä: faktúra č. 7101149742, listina „Overenie totožnosti účastníka“, faktúra č. 3307544118, listina „Výdaj na faktúru“ č. 3307544118, dodací list č. 343332, zmluva o pripojení Fix, dodatok k zmluve o pripojení Fix, zmluva o postúpení pohľadávok z 24.6.2013 s výpisom z prehľadu postúpených pohľadávok, prehľad o akciových cenách telekomunikačných zariadení („Post-Paid Offer“), a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli pravdepodobne dňa 15.10.2010 zmluvu o pripojení a v ten istý deň aj dodatok k zmluve o pripojení. Na základe zmluvy a dodatku poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi pripojenie k svojej verejnej telefónnej sieti. Odporca sa najmä zaviazal po dobu 24 mesiacov riadne a včas platiť cenu za služby. Súčasťou dodatku k zmluve o pripojení bolo aj ustanovenie (bod 3), podľa ktorého „v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.5 alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.“ V tabuľke č. 1 je uvedená výška zmluvnej pokuty 7500 Sk/248,95 eur. Právny predchodca navrhovateľa dňa 8.2.2011 vystavil faktúru č. 7101149742 na sumu 248,95 eur, označenú vo faktúre ako zmluvná pokuta. Právny predchodca navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok z 24.6.2013 postúpil svoju pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 15.10.2010, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili zmluvu o pripojení podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. a dodatok k tejto zmluve. Súd túto zmluvu s dodatkom k zmluve vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti s odporcom, ktorý nekonal na účely podnikania alebo zamestnania, na zmluve je uvedené jeho rodné číslo, nie IČO, a samotné záhlavie tabuľky na vypĺňanie údajov o zákazníkovi uvádza, že ide o fyzickú osobu nepodnikateľa, pričom navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil opak.
Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že neuvedenie dátumu uzavretia zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, pokiaľ je možné dátum uzavretia zmluvy zistiť inak. Zo zhodných vyjadrení navrhovateľa a odporcu, ako aj z listinných dôkazov predložených navrhovateľom (dodací list k mobilnému telefónu SONY ERICSSON T280i, faktúra č. 3307544118 na akciovú cenu tohto mobilného telefónu, listina „Výdaj na faktúru“ č. 3307544118), ktoré boli datované 15.10.2008, súd dospel k záveru, že zmluva o pripojení a dodatok k nej boli uzavreté dňa 15.10.2008.
Zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur však navrhovateľ fakturoval až faktúrou vystavenou dňa 8.2.2011 (teda po uplynutí dvojročnej doby viazanosti podľa dodatku k zmluve), pričom ani z podaní navrhovateľa ani z listín ním predložených nevyplýva, za porušenie akej konkrétnej povinnosť odporcom bola táto zmluvná pokuta uplatnená. Navrhovateľ vo svojich podaniach len veľmi všeobecne uvádzal, že odporca nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil cenu riadne poskytnutých služieb resp. ich pomernú časť. Navrhovateľ však neuviedol a ani listinnými dôkazmi (najmä neuhradenými faktúrami) nepreukázal, aké konkrétne sumy ceny za poskytnuté služby odporca neuhradil, resp. uhradil po lehote splatnosti, a kedy boli tieto sumy splatné. Okrem faktúry na zmluvnú pokutu navrhovateľ nepredložil žiadne neuhradené faktúry. Vzhľadom k tomu, že odporca vo svojom vyjadrení odmietol akékoľvek nesplnenie povinnosti vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľa a navrhovateľ takéto nesplnenie povinnosti nepreukázal, súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o ním tvrdené konkrétne porušenie povinnosti odporcom, za ktoré by mohol právny predchodca navrhovateľa v zmysle dodatku k zmluve o pripojení uplatniť zmluvnú pokutu.
Okrem toho súd vyhodnotil vyššie citované ustanovenie dodatku k zmluve o pripojení (bod 3), ktoré sa týka zmluvnej pokuty, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že táto podmienka
poškodzuje spotrebiteľa. Napriek tomu, že navrhovateľ v návrhu tvrdil, že odporca bol v danom prípade sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, opak je pravdou. Táto zmluvná podmienka veľmi široko formuluje okruh porušení povinností spotrebiteľom, ktoré sú sankcionované zmluvnou pokutou („v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti ...“), a tiež stanovuje vždy rovnakú sankciu bez ohľadu na závažnosť konkrétneho porušenia povinnosti spotrebiteľa (napr. aj v prípade, že spotrebiteľ nezaplatí faktúru len za posledný mesiac zmluvnej viazanosti). Súdna kontrola zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je abstraktná, preto na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky postačuje, že táto zmluvná podmienka je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že uvedená zmluvná podmienka bola koncipovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a nebola individuálne dojednaná, keďže je súčasťou formulára dodatku k zmluve o pripojení, s ktorým tvorí jeden súvislý text. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi alebo jeho právnemu predchodcovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť.
V podaní doručenom súdu dňa 28.5.2014 navrhovateľ ďalej uviedol, že pre prípad, že by súd neuznal jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa v danom prípade poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenie SONY ERICSSON T280i za cenu 0,03 eur (1 Sk) s DPH, pričom štandardná cenníková cena v tom čase bola 122,49 eur (3690 Sk). Právny predchodca navrhovateľa fakticky financoval mobilné zariadenie, ktoré si odporca sám vybral a poskytol mu toto zariadenie za výhodnejšiu úvodnú sumu. Odporca mal predmetné mobilné zariadenie uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržal, čím vznikla právnemu predchodcovi navrhovateľa skutočná škoda. Podľa názoru súdu nie sú splnené podmienky na priznanie náhrady škody. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ nepreukázal žiadne konkrétne porušenie niektorej zmluvnej povinnosti odporcom, najmä nepreukázal neuhradenie niektorej faktúry za poskytované služby počas doby viazanosti. Preto aj v prípade, ak by sa súd stotožnil s tým, že prípadným predčasným ukončením zmluvného vzťahu v dôsledku neuhradenia ceny za služby vznikla právnemu predchodcovi navrhovateľa škoda (s čím sa však súd nestotožňuje - viď nižšie), v danom prípade navrhovateľ nepreukázal ani neuhradenie faktúr(y) za služby odporcom, ani predčasné ukončenie zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti dohodnutej v dodatku k zmluve o pripojení, teda nepreukázal ani vznik škody tým, že odporca postupnými mesačnými splátkami neuhradil hodnotu dotácie do poskytnutého mobilného telefónu.
Súd však ďalej uvádza, že listina predložená navrhovateľom, obsahujúca prehľad o cenách telekomunikačných zariadení právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá mala pravdepodobne preukazovať cenu, za ktorú mal právny predchodca navrhovateľa dané telekomunikačné zariadenie predávať v akcii a mimo akcie, nemôže súd považovať za dostatočný dôkaz. Jednak ide (pravdepodobne, keďže navrhovateľ nevysvetlil pôvod listiny) o výpis z vnútornej evidencie právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý teda v podstate obsahuje len jeho vyhlásenie o akciovej cene a o predajnej cene bez akýchkoľvek dôkazov, a jednak vôbec nejde o dôkaz o tom, že navrhovateľovi resp. jeho právnemu predchodcovi skutočne vznikla konkrétna škoda. Rozdiel medzi akciovou cenou a tzv. „štandardnou“ cenou, ako ju označil navrhovateľ, nemožno v žiadnom prípade považovať za škodu. Škodou by teoreticky (za splnenia ďalších predpokladov) mohol byť rozdiel medzi cenou daného zariadenia, ktorú preukázateľne zaplatil právny predchodca navrhovateľa a sumou, ktorú mu zaplatil odporca (so započítaním časti úhrad za služby - paušálu, do ktorého výšky sa cena telekomunikačného zariadenia premietla). Okrem toho však znížená cena telekomunikačného zariadenia vôbec nebola dôsledkom protiprávneho úkonu odporcu, ale bola výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi konania. Dodatok k zmluve o pripojení, ktorý sa týkal odkúpenia telekomunikačného zariadenia, je preto možné v tejto časti považovať za kúpnu zmluvu. Účastníci sa dohodli na kúpnej cene telekomunikačného zariadenia, ktorú síce je možné označiť ako tzv. akciovú cenu, ale podľa názoru súdu to bola dojednaná kúpna cena, čiže navrhovateľovi resp. jeho právnemu predchodcovi v dôsledku dojednania tejto ceny nemohla vzniknúť škoda. Podľa názoru súdu nemožno považovať za škodu spôsobenú odporcom to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľ predával telekomunikačné zariadenia za nižšiu ako „štandardnú“ cenu. To, že navrhovateľ predpokladal, že počas 24-mesačnej doby viazanosti si „zhojí“ rozdiel medzi „štandardnou“ cenou a akciovou cenou predmetného telekomunikačného zariadenia, bolo takisto súčasťou jeho obchodnej politiky. Vzhľadom na uvedené neboli splnené základné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu, teda porušenie povinnosti odporcom, vznik konkrétnej škody, ani priama súvislosť medzi konaním odporcu a vznikom škody.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh v obidvoch alternatívach uplatňovaných navrhovateľom, teda aj ako zmluvnú pokutu, aj ako náhradu škody.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže však odporca, ktorý mal vo veci plný úspech, nežiadal o náhradu trov konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.