Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/28/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: G., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., N. X/XX a D. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., XX. K., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 02. 04. 2014 č.k. -36, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. E. K. W., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne od 01. 02. 2014, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 05. 03. 2012 č.k. -24 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Návrh matky vo zvyšku zamietol. Zročné výživné za obdobie od 01. 02. 2014 do 31. 03. 2014 v sume 60 eur zaviazal otca zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. , , , , , , , , , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na mal. E. sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. U maloletého zmenu pomerov vzhliadol v tom, že je žiakom 2. ročníka základnej školy, s čím sú preukázateľne spojené zvýšené výdavky. Na strane otca zmena pomerov nastala v náraste jeho príjmu, keď otec v súčasnosti okrem poberania výsluhového dôchodku vo výške 456,14 eura je zamestnaný i v spoločnosti E., kde dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 301,45 eura. Ďalej konštatoval, že otec sa stal majiteľom motorového vozidla, časť kúpnej ceny zaplatil z odchodného, ktoré dostal pri skončení zamestnaneckého pomeru ako policajt a na zvyšnú časť si zobral leasing, ktorý v súčasnosti platí vo výške 67 eur. V tejto súvislosti zdôraznil, že výdavky vynakladané otcom na leasing motorového vozidla, na pohonné hmoty a na ostatné výdavky s tým spojené nebol otec povinný nevyhnutne vynaložiť, ide o luxus, na úkor ktorého nie je ochotný prispievať na výživu maloletého vo väčšom rozsahu. Zmenu pomerov vzhliadol i na strane matky, ktorej sa taktiež od poslednej úpravy výživného zvýšil mesačný príjem. Pri svojom rozhodovaní prihliadol i na ďalšiu vyživovaciu povinnosť

otca vo výške 100 eur, ako i skutočnosť, že otec sa o maloletého žiadnym spôsobom nezaujíma. Vychádzajúc z týchto zistení mal za to, že otec je schopný bez ohrozenia svojej výživy maloletému platiť zvýšené výživné vo výške 130 eur mesačne, a preto jeho vyživovaciu povinnosť zvýšil v súlade s návrhom matky od 01. 02. 2014. Otcovi, ktorý si výživné plnil v doterajšom rozsahu takto za obdobie od 01. 02. 2014 do 31. 03. 2014 vznikol dlh na výživnom vo výške 60 eur, ktorý mu vzhľadom na jeho príjmy povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. , keďže išlo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia návrhu matky na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti. Dôvodil, že nie je schopný platiť súdom prvého stupňa zvýšené výživné a ani účty, z ktorého dôvodu mu je z jeho mesačného príjmu strhávaných 55 eur. Poukázal na nevyhnutnosť dochádzať motorovým vozidlom do zamestnania, keďže do miesta výkonu práce má zlé spojenie hromadnou dopravou. Tvrdenie matky o tom, že nevlastní žiadne motorové vozidlo označil za nepravdivé, keďže vozidlo matka prepísala na svojho druha K., s ktorým žije. Naviac maloletého vychovávajú proti nemu a bránia mu v styku s ním. Záverom uviedol, že má i ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. D. W., pochádzajúcemu z jeho predchádzajúceho manželstva, na ktorého výživu prispieva tiež sumou 100 eur mesačne, hoci je starší ako mal. Sebastian.

Matka a ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. , a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvého stupňa dňa 15. 01. 2014 na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému E. K. W., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne počnúc dňom 01. 02. 2014.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ako už uviedol súd prvého stupňa, vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako

tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, využijúc postup podľa ust. sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava výživného na mal. E. K. W., nar. XX. XX. XXXX bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 05. 03. 2012 č. k. -24, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, na dobu po rozvode bol maloletý zverený na základe dohody rodičov do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na mal. E. sumou 100 eur mesačne, vždy do 18. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s maloletým bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v mesiaci spred bytu matky o 9.00 hod., pričom je povinný vrátiť maloletého na to isté miesto v ten istý deň o 18.00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. 03. 2012. V tej dobe súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z mesačného príjmu otca, ktorý predstavoval výsluhový dôchodok vo výške 456,14 eura, pričom otec mal vyživovaciu povinnosť okrem mal. E. i k mal. D. W., nar. XX. XX. XXXX, ku ktorému bola jeho vyživovacia povinnosť určená rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. vo výške 100 eur mesačne. Matka pracovala ako opatrovateľka, kde dosahovala čistý mesačný zárobok vo výške 211,32 eura a vyživovaciu povinnosť mala len k mal. E.. V čase terajšieho rozhodovania o výživnom okruh vyživovacích povinností oboch rodičov zostal zachovaný, keď ani jednému z nich nová vyživovacia povinnosť nepribudla. Otec pracuje v spoločnosti E. Y. s.r.o., kde jeho čistý mesačný príjem činí 301,45 eura a naďalej poberá i výsluhový dôchodok vo výške 456,14 eura mesačne. Pokiaľ ide o matku, táto pracuje v spoločnosti N. spol. s.r.o., kde dosahuje priemerný mesačný netto zárobok vo výške 398,15 eura. Maloletý E. v čase posledného rozhodovania bol v predškolskom zariadení a v súčasnosti je žiakom 2. ročníka Základnej školy v L..

S ohľadom na uvedené zistenia v preskúmavanej veci preto niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť otca voči mal. E. naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na toto maloleté dieťa. Bezpochyby totiž od poslednej úpravy výživného došlo v súvislosti s uplynutím viac ako 2-ročného obdobia na strane maloletého k prirodzenému nárastu potrieb a životných nákladov dieťaťa nielen v dôsledku jeho fyzickej vyspelosti, ale i najmä v súvislosti s jeho zapojením sa do vzdelávacieho procesu na základnej škole. Životné náklady maloletého tak bezpochyby výrazne vzrástli, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Na strane otca tiež došlo k podstatnej zmene, ktorá sa prejavila v jeho zárobkových a majetkových pomeroch, keď od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu jeho príjmu o cca 300 eur mesačne, pričom odôvodnenie rozvodového rozsudku preukazuje,

že pri určení vyživovacej povinnosti otca sa vychádzalo len z výšky jeho výsluhového dôchodku. Námietka otca vznesená v tomto smere v jeho odvolaní je takto nedôvodná. Berúc do úvahy i zmenu pomerov na strane matky, ktorej sa taktiež zvýšil príjem o cca 180 eur mesačne a tiež skutočnosť, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu čiastočne vyvažuje i svojou osobnou starostlivosťou, že potreby dieťaťa sú čiastočne kryté i prídavkami na dieťa, ako i ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k mal. D. vo výške 100 eur mesačne, súdom prvého stupňa určené zvýšené výživné v plnom rozsahu zohľadňuje všetky právne významné kritéria v tomto smere. Odvolací súd na argumentáciu otca v jeho odvolaní považuje však tiež za potrebné zdôrazniť, že zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Majúc na pamäti i nevyhnutné výdavky otca v súvislosti s uspokojovaním jeho životných potrieb (vrátane potreby používať motorové vozidlo na cestu do zamestnania a späť, čo nepovažuje za daných podmienok na rozdiel od súdu prvého stupňa za luxus), odvolací súd zastáva názor, že platenie zvýšeného výživného pri zistených zárobkových pomeroch otca neohrozí jeho vlastnú výživu. Rovnako tak tvrdenie otca o tom, že matka spolu s druhom mu bránia v styku s mal. E. je vo vzťahu k prejednávanej veci bez právneho významu. Zvýšené výživné takto nielenže plne zodpovedá zákonnej úprave, ale i zásade rovnakej životnej úrovne detí a rodičov. Taktiež určenie počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti otca je plne súladné s ust. § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine keď k tomuto dňu bola preukázaná podstatná zmena pomerov, odôvodňujúca zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak správne súd prvého stupňa stanovil i výšku zročného výživného a podmienky jeho zročnosti postupujúc plne v intenciách .

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.