Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/29/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Eriky Zajacovej, v právnej veci navrhovateľa W., k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu S. W., s.r.o., IČO: 36 814 148, zastúpeného JUDr. V. S., advokátom so sídlom v O. O., Z. XXA, proti odporcovi E. J., bytom Z. Q. XXX, občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 114,30 Eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti výroku o zamietnutí návrhu rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. novembra 2011, č. k. -62, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu p o t v r d z u j e s tým, že ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. novembra 2011, č. k. -62, bolo rozhodnuté tak, že návrh sa zamieta, odporcovi sa priznáva oslobodenie od platenia súdnych poplatkov celkom a odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby mu odporca zaplatil istinu 114,30 Eur a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 28,16 Eur od 24.04.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 Eur zo sumy 28,16 Eur od 18.06.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 28,16 Eur od 19.07.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 29,82 Eur od 18.05.2007 do zaplatenia a žiadal aj náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že jeho právny predchodca W. I., a.s. O. uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení podľa zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej mu poskytoval verejné telefónne služby /elektronické komunikačné služby, za ktoré bol odporca povinný platiť cenu. Odporca mu nezaplatil cenu za poskytnuté služby, vyúčtované faktúrami č. 3872465038 splatnou dňa 23.4.2007 vo výške 28,16 Eur, č. 5874720119 splatnou dňa 17.06.2007 vo výške 28,16 Eur, č. 5875845608 splatnou dňa 18.07.2007 vo výške 28,16 Eur a č. 2873594837 splatnou dňa 17.05.2007 vo výške 29,82 Eur. Podľa neho bol zmluvný vzťah uzatvorený na dobu neurčitú, pričom však odporca na základe zmluvy sa zaviazal dodržať dobu zmluvnej viazanosti v dĺžke najmenej 24 mesiacov. Na návrh navrhovateľa okresný súd vydal dňa 17.09.2010 platobný rozkaz pod č.k. -18, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu 114,30 Eur s prísl.. Proti platobnému rozkazu podal odporca riadne a včas odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie. Odporca uviedol, že v marci 2005 uzavrel s obchodnou spoločnosťou W. I. zmluvu na dodanie internetu s viazanosťou na 2 roky a počas tejto doby uhradil služby. V auguste 2006 sa presťahoval do Q., kde nie je signál. V Q. nemal pevnú telefónnu linku, ani internet, a preto nemohol prijať ani žiadne plnenie. V kancelárii W. I. mu povedali, že i napriek tomu, že nemá signál, musí úhrady počas 2 rokov viazanosti platiť a aj ich zaplatil. Nikto ho pri uzatváraní zmluvy neupozornil, že by zmluva mala byť uzavretá na dobu neurčitú. Žiadal návrh zamietnuť a priznať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Poberal

starobný dôchodok vo výške 500 Eur mesačne, mal zdravotné problémy a doplácal za lieky 30 Eur mesačne. Jeho manželka je tiež starobná dôchodkyňa a poberá dôchodok vo výške okolo 320 Eur mesačne.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že podľa Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 11.04.2005, ktorý mal formu tlačiva, poskytovateľom bol W. I. a.s. O. a účastníkom bol odporca, bytom K. P., V. sady XX/XX. V tomto dodatku boli krížikom označené varianty, a to zmena volacieho programu, označenie volacieho programu ako akcia "Jarný super balík" ST DSL. Označenie doby poskytovania služby z 2 variant, a to na dobu neurčitú alebo určitú chýbalo. Podľa Dodatku k Zmluve o pripojení na poskytovanie verejnej telefónnej služby zo dňa 11.04.2005, uzavretej medzi W. I. a.s. O. a odporcom, predmet zmluvy sa dopĺňa o zriadenie služby ST DSL, program: ST DSL doma s viazanosťou 24 mesiacov.

Okresný súd poukázal na znenie ustanovení § 78 ods. 9 zák., § 44 ods. 3, písm. f) zák. č. 351/2011 Z.z., § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 4 O.s.p.. V prejednávanej veci z predmetných dvoch dodatkov vyplýva, že doplnený predmet pôvodnej zmluvy sa dohodol na dobu 24 mesiacov, tak ako o tom bol odporca presvedčený a aj utvrdený pracovníkmi kancelárie W. I. a.s.. Odporca zaplatil stanovené poplatky počas doby viazanosti 24 mesiacov, preto okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie ďalšieho obdobia zamietol ako nedôvodný.

Okresný sú ďalej uviedol, že podľa § 138 ods. 1 O.s.p. priznal odporcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov celkom, pretože to odôvodňujú jeho majetkové a rodinné pomery a podľa § 142 ods.1 O.s.p. nepriznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi, pretože žiadnu nežiadal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 205 ods. 1 písm. f) O.s.p. a z dôvodu, že v konaní došlo k vadám podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. V odvolaní dal do pozornosti, že odporca uzatvoril dňa 11.04.2005 podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK“) Dodatok k zmluve o pripojení, kde si so spoločnosťou W. I., a.s., so sídlom K. W., XXX XX O., IČO: 35 763 469, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka č. 2081/B (ďalej len „Poskytovateľ“) dohodol minimálnu dobu zmluvnej viazanosti (záväzok objednané služby využívať) v dĺžke 24 mesiacov (ďalej len „Dodatok“). Na základe tohto Dodatku sa teda odporca zaviazal využívať predmetné služby Poskytovateľa v dĺžke najmenej 24 mesiacov, čomu na druhej strane zodpovedala povinnosť Poskytovateľa poskytovať odporcovi dojednané služby spolu s príslušnými zľavami a benefitmi. Dávame do pozornosti, že odporca s Poskytovateľom uzatvoril len Dodatok k zmluve o pripojení (nadväzujúci na už existujúci záväzkový vzťah zo zmluvy o pripojení), predmetom ktorého bolo dočasné (na obdobie vymedzené dohodou) poskytnutie akciovej ponuky s názvom „Jarný super balík“. Práve na základe tohto Dodatku sa Poskytovateľ zaviazal poskytovať odporcovi zvýhodnenú cenu na užívateľský program po dobu 24 mesiacov, ktorému zodpovedala povinnosť odporcu dodržať minimálnu dobu zmluvne viazanosti. Možno teda konštatovať, že vo všeobecnosti Dodatok k Zmluve o pripojení len dočasne modifikoval práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo záväzkového vzťahu zo Zmluvy o pripojení, ku ktorej sa Dodatok uzatváral (v prejednávanom prípade sa Dodatkom upravovala cena poskytovania verejnej telekomunikačnej služby). Prvostupňový súd však nezobral do úvahy, že samotná Zmluva o pripojení, ku ktorej bol Dodatok uzatvorení spôsobovala právne účinky aj potom, keď uplynula zmluvná doba viazanosti dohodnutá v Dodatku. Existenciu samotnej zmluvy o pripojení, ku ktorej bol uzatvorený Dodatok odporca výslovne nenamietal. Treba konštatovať, že prvostupňový súd s prihliadnutím na § 43 ods. 2 ZEK (Zákona platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o pripojení a Dodatku) opomenul v prejednávanej veci dôležitú skutočnosť, a to že záväzkový vzťah založený Zmluvou o pripojení trval aj po uplynutí zmluvnej doby viazanosti dohodnutej v Dodatku, čo malo v konečnom dôsledku významný vplyv na jeho konečné rozhodnutie. Pre poriadok a v nadväznosti na argumentáciu prvostupňového súdu je potrebné zdôrazniť, že doba trvania zmluvy o pripojení a dojednaný záväzok minimálnej zmluvnej viazanosti na určité dojednané obdobie nie sú svojou povahou a obsahom totožné zmluvné dojednania, nakoľko doba trvania zmluvy je časovo ohraničený (doby určitá), resp.

neohraničený (doba neurčitá) časový úsek vymedzujúci trvanie právnych účinkov zmluvy, kde naproti tomu v rámci dojednania minimálnej doby zmluvnej viazanosti sa jeden alebo viacerí účastníci zmluvy zaväzujú plniť svoj záväzok (napr. využívať služby a platiť za ne dojednanú odplatu) počas dojednanej doby. Navrhovateľ poukázal na znenie § 42 ods. 2, 3 a časti III. čl. VI. a II. Všeobecných podmienok Poskytovateľa. Podľa názoru navrhovateľa tým, že prvostupňový súd aplikoval na záväzkový vzťah, ktorý vznikol Zmluvou o pripojení v roku 2005 ustanovenia právneho predpisu (zákona č. 351/2011 Z. z.) účinného od 01.112011, konkrétne § 44 ods. 3 písm. f/, porušil tým významnú zásadu platnú pre právny poriadok SR, a to zákaz retroaktivity, čo je v demokratickom právnom štáte neprípustné a je porušením zásady právnej istoty v právnych vzťahoch. Treba súhlasiť s tým, že v Dodatku nebolo výslovne dohodnuté, či sa Dodatok uzatvára na dobu určitú alebo neurčitú. Dodatok však nie je Zmluvou o pripojení, ale svojou povahou len právnym úkonom, ktorý upravuje práva a povinnosti zmluvných strán Zmluvy o pripojení za podmienok dohodnutých v Dodatku. Prvostupňový súd teda nesprávne poukazuje v súvislosti s dobou trvania Zmluvy o pripojení na tú skutočnosť, že Dodatok nemal výslovne dohodnutý čas trvania, nakoľko Dodatok, ako sme spomínali upravuje len niektoré zmeny hlavného a v tom čase už existujúceho záväzkového vzťahu zo Zmluvy o pripojení. Skutočnosť, kde odporca tvrdil, že mu pracovníci Poskytovateľa povedali, že faktúry má hradiť len po dobu 24 mesiacov, odporca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na to, že odporca ako účastník výslovne nenamietol existenciu hlavného záväzku, teda Zmluvy o pripojení, ku ktorému bol uzatvorený Dodatok a neuskutočnil žiadny právny úkon smerujúci k zániku zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o pripojení, možno konštatovať, že záväzkový vzťah zmluvných strán trval aj po uplynutí doby zmluvnej viazanosti dohodnutej v Dodatku, teda aj v období, za ktoré boli odporcovi ako účastníkovi vystavené žalované faktúry, tkroé tvoria predmet tohto konania.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej poukázal na znenie § 157 ods. 2 O. s. p., č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na právne závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.2.2009, sp. zn. . Podľa názoru navrhovateľa je povinnosťou súdu, aby rozhodnutie bolo dostatočne určité a presvedčivé, založené najmä na skutkových okolnostiach prípadu. Z odôvodnenia rozhodnutia musí zároveň rovnako vyplývať vzájomný vzťah medzi skutkovými zisteniami a jednotlivými úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Z dôvodu, že sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí absolútne nevysporiadal s argumentáciou, ktorú navrhovateľ predostrel súdu vo svojom vyjadrení, sme tohto názoru, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je nedostatočne odôvodnené, kedy ho tak možno súčasne považovať za nepreskúmateľné.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca. Vo vyjadrení uviedol, že ako osoba bez právnického vzdelania si myslí, že rozsudok okresného súdu je z ľudského a morálneho hľadiska správny a ide tu o to, ako sa telekomunikačný operátor správal ku svojim zákazníkom. Podľa názoru odporcu mobilnému operátorovi nebola z jeho strany spôsobená žiadna ujma, nakoľko odporca splatil 24 mesačných splátok, i keď 14 mesiacov nevyužíval dohodnutú službu. Pri uzatváraní zmluvy s telekomunikačným operátorom dňa 11.04.2005 odporca netušil, že v auguste 2006 bude musieť zmeniť trvalé bydlisko zo zdravotných dôvodov. V novom bydlisku nemal zavedenú pevnú linku a nebol tam signál na prístup k internetu. Preto odporca považuje za nepravdivé tvrdenie navrhovateľa, že odporca využíval služby. Keď odporca na pobočke W. I. zistil, že spoločnosť nie je ochotná napriek technickým dôvodom zmluvu zrušiť, odporca považoval za samozrejmé a čestné do vypršania zmluvy ešte 9 mesiacov platiť dohodnuté mesačné platby.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch. Odvolací súd sa preto stotožňuje s týmito skutkovými závermi v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne ustálil skutkové okolnosti prípadu, vrátane skutočnosti, že odporca po zmene bydliska navštívil zákaznícke miesto právneho predchodcu navrhovateľa (ďalej len dodávateľ, ak nie je uvedené inak) z dôvodu zmeny bydliska. Hoci navrhovateľ v odvolaní namietal, že odporca o svojom tvrdení, že navštívil zákaznícke miesto dodávateľa v I., neposkytol dôkaz, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri hodnotení dôkazov o tejto skutočnosti postupoval v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., keď pravdivosť tvrdení odporcu pri jeho výsluchu opieral o medzi účastníkmi nepochybnú skutočnosť, že dodávateľ v roku 2006 nebol objektívne schopný poskytovať službu v mieste nového bydliska odporcu, ktorú skutočnosť mohol odporca zistiť jedine od dodávateľa.

Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, odvolací súd považoval za správny názor okresného súdu, že na predmetný vzťah účastníkov je nevyhnutné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je však potrebné dať za pravdu navrhovateľovi, ktorý v odvolaní dôvodne vytýkal okresnému súdu, že na riešenie otázky, či bol zmluvný vzťah účastníkov uzavretý na dobu určitú alebo neurčitú, nie je možné aplikovať zákon č. 351/2011 Z. z. , ktorý nadobudol účinnosť až dňa 01.11.2011, teda len krátko pred vyhlásením napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu okresný súd zo skutočnosti, že zmluva medzi účastníkmi neobsahovala označenie, či je uzavretá na dobu určitú alebo neurčitú, nemohol vyvodiť s platným právom súladný záver o jej uzavretí na dobu určitú, ak v rozhodnom čase plantá právna úprava v § 43 ods. 2 druhá veta zákona č. 610/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vyvodzovala z absencie takého označenia konkrétnu zákonnú fikciu uzavretia zmluvy na dobu neurčitú. Tento nedostatok však podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na primárnu potrebu aplikácie ustanovení o ochrane spotrebiteľa nemá v prejednávom prípade vplyv na správnosť napadnutého výroku rozsudku.

Pre posúdenie prejednávanej veci je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnou skutočnosťou, že navrhovateľom uplatnený nárok sa týka obdobia po skončení dohodnutej doby viazanosti odporcu uzavretou zmluvou. Ako bolo už vyššie uvedené, odvolací súd považoval za správne okresným súdom ustálené skutkové okolnosti prípadu aj v tej časti, že odporca navštívil v roku 2006 zákaznícke miesto dodávateľa v I., kde oznámil, že by chcel mať internet v mieste bydliska, kam sa presťahoval, na čo mu bolo pracovníkmi dodávateľa oznámené, že v mieste nového bydliska odporcu dodávateľ nemôže z technických dôvodov poskytovať službu. Vychádzajúc z ustanovení o ochrane spotrebiteľa a ich účelu bol preto dodávateľ povinný v zmysle § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka posúdiť vyššie uvedené konanie odporcu ako prejav vôle neodoberať dohodnutú službu na pôvodne dohodnutom mieste a vzhľadom na technickú nemožnosť poskytovania služby v novom mieste bydliska odporcu bol dodávateľ povinný považovať tento prejav vôle odporcu za právny úkon, smerujúci k ukončeniu zmluvného vzťahu s dodávateľom. Tým, že odporca aj následným platením úhrad prejavil vôľu zotrvať v zmluvnom vzťahu, z ktorého už zrejme nemohol mať žiadny prospech, po dobu viazanosti, bol určený moment ukončenia zmluvného vzťahu účastníkov, a to uplynutím dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov od 11.04.2005. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý výrok rozsudku okresného súdu je vecne správny.

S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s názorom navrhovateľa, podľa ktorého nedošlo platnému skončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. V oblasti telekomunikačných služieb niet pochýb o tom, že telekomunikační operátori majú zriadené klientske centrá, ktoré navštevujú spotrebitelia, a v ktorých v problematike zrejme vyškolení pracovníci operátorov pripravujú vyhotovenie prejavov vôle zmluvných strán, vrátane prejavov vôle spotrebiteľov ukončiť zmluvný vzťah. Ak sa teda odporca v prejednávanom prípade dostavil do zákazníckeho centra dodávateľa a prejavil vôľu neodoberať ďalej dohodnutú službu na dohodnutom mieste pre objektívnu nemožnosť využívania služby, bolo povinnosťou dodávateľa v súlade s pravidlami poctivého obchodného styku a s dobrými mravmi v oblasti spotrebiteľských vzťahov vyvinúť potrebnú súčinnosť. Neposkytnutie potrebnej súčinnosti dodávateľa preto nemôže byť na ujmu spotrebiteľa v otázke posudzovania obsahu a trvania spotrebiteľského vzťahu ani v prejednávanom prípade. Aj keď predmetom sporu je obdobie po 11.04.2007, odvolací súd uznávajúc záujem dodávateľa dosiahnuť zisku, nemôže ponechať bez povšimnutia, že dodávateľ s vedomím, že odporca z dôvodu zmeny bydliska nemôže využívať služby dodávateľa, nepristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu dohodou už v dobe viazanosti a trval na úhrade za poskytovanie služieb počas celej doby viazanosti, ktoré konanie by mohlo byť posúdené aj ako nemorálne a v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z tohto hľadiska následne uplatňovanie práva

dodávateľa na úhradu za služby po uplynutí doby viazanosti s vedomím, že odporca reálne nemohol využívať služby dodávateľa, nemôže požívať súdnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. ods. 1 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na povinnosť súdov dbať na to, aby sa právo nezneužívalo v zmysle § 2 O.s.p..

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 O.s.p. pre úplný neúspech v odvolacom konaní nemohol navrhovateľovi vzniknúť nárok na náhradu trov odvolacieho konania a odporca si podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .