Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/20/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. T., nar. XX. N. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: Mgr. Y. T., nar. XX. T. XXXX, bytom U. XXX, zast. advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, Galanta, Clementisove Sady 1616 a otca: K. T., nar. XX. B. XXXX, bytom K., R. XXXX, zast. advokátkou: JUDr. Soňa Urbaničová, Bratislava, Sliezska 9, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 23. apríla 2014 č. k. -13 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva jej rodičov

- maloletú zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že otec i matka sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v týždňových intervaloch;

- ako prvá bude povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú matka, a to od prvého párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume právoplatnosti tohto rozhodnutia a následne vždy každý párny týždeň v kalendárnom roku;

- otec je povinný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú počas doby každého nepárneho kalendárneho týždňa;

- rodič, ktorý bude mať maloletú v osobnej starostlivosti bude povinný zakaždým v nedeľu v čase o 18:00 hod. v mieste svojho bydliska odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jej osobnými vecami a učebnými pomôckami a riadne ju na takéto odovzdanie pripraviť a druhý z rodičov bude povinný si maloletú v určenom čase a na určenom mieste prevziať.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým nariadil matke maloletej G., aby maloletú odovzdala do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorú je matka povinná zabezpečovať každý párny týždeň v kalendárnom roku od predchádzajúcej nedele toho ktorého týždňa od 18.00 hod. do nedele uvedeného týždňa do 18.00 hod. a otec každý nepárny týždeň v kalendárnom roku, a to od predchádzajúcej nedele toho ktorého týždňa od 18.00 hod. do nedele uvedeného týždňa do 18.00 hod. až do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. . Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , , a ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne tým že v danom

prípade je v záujme mal. dieťaťa, aby bolo v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, hoci otec sa domáhal, aby súd predbežným opatrením zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti, keďže ide o konanie, kde súd nie je viazaný návrhom. Pri zisťovaní skutkového stavu okresný súd zistil, že v konaní vedenom u neho pod sp. zn. bol dňa 4. marca 2014 vyhlásený rozsudok, ktorým bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené a maloletá bola na čas po rozvode manželstva zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Do času vydania napadnutého uznesenia tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pričom voči nemu nebolo podané ani odvolanie. Na súde prvého stupňa je zároveň vedené pod sp. zn. i konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, v ktorom bol vytýčený termín pojednávania na 27. marca 2014, na ktorý sa ale rodičia nedostavili. Vychádzajúc zo zistených skutočností potom dospel súd prvého stupňa k záveru, že predpokladom nariadenia predbežného opatrenia nie je len preukázanie naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo existencie bezprostredne hroziacej ujmy, ale najmä záujem mal. dieťaťa na nariadení predbežného opatrenia, pričom tomuto záujmu i vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu zodpovedalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tzv. rozvodovom konaní, v ktorom bolo mal. dieťa po vykonanom dokazovaní zverené na čas po rozvode manželstva rodičov rozhodnutím súdu do ich striedavej osobnej starostlivosti, voči ktorému rozhodnutiu otec nenamietal a z tohto dôvodu sa nedomáhal ani úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do rozvodu.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom predpísanej lehote odvolanie matka maloletej s návrhom na jeho zrušenie (keď tu šlo o zrejmý návrh na jeho zmenu spôsobom zamietajúcim návrh otca, keďže zrušenie uznesenia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvolacím súdom je možné iba v prípade súčasného zastavenia konania - viď ). Dôvodila predovšetkým očakávaním právoplatného zastavenia konania vo veci sp. zn. , ktorého predmetom je úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, keď tu tzv. rozvodový rozsudok vo veci sp. zn. v časti rozvodu nebol napadnutý odvolaním ani jedného z rodičov maloletej a odvolanie bolo podané len ňou voči výroku o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, s ktorým sa ona nestotožnila. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. otec vyjadril nesúhlas s vedením takéhoto konania a matka v podaní zo dňa 20. mája 2014 vyjadrila súhlas s jeho zastavením. Z uvedených dôvodov by preto mala účinnosť predbežného opatrenia v krátkom čase pominúť. Vecne sa potom k nariadeniu striedavej starostlivosti vyjadrila nesúhlasne s tým, že otec si maloletú dňa 15. mája 2014 spolu s jeho kamarátom vzali aj za použitia násilia pri neoprávnenom vstupe do jej bytu a od tej doby je dieťa u otca, pričom podľa odvolateľky koná otec neseriózne, pred súdom predstiera svoju dobrú finančnú i bytovú situáciu a zverenie maloletej požaduje iba z toho dôvodu, aby nemusel matke platiť výživné na maloletú.

Otec ani kolízny opatrovník odvolacie návrhy nepodali a k odvolaniu matky sa nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté uznesenie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že i pri nestotožnení sa odvolacím súdom s odvolacími dôvodmi matky nie je možné v súčasnom stave veci napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považovať za správne a je potrebné ho zmeniť ( a ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

Podľa ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáha zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom súdu prvého stupňa v rozvodovom konaní č. k. -105 zo dňa 4. marca 2014 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a maloleté dieťa bolo na čas po rozvode manželstva zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Toto rozhodnutie do času podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (predbežné opatrenie bolo okresnému súdu doručené dňa 17. apríla 2014 - pozn. odvolacieho súdu) nebolo právoplatné, pričom otec sa s ním podľa jeho vyjadrenia stotožňuje a preto ho nenapadol odvolaním. Podľa vyjadrenia otca však dňom vyhlásenia rozsudku nastala v správaní matky maloletého dieťaťa zmena a hoci sa striedavá osobná starostlivosť realizovala už deväť mesiacov pred vyhlásením rozsudku, matka mu bráni vo vykonávaní osobnej starostlivosti, ale aj v styku a odo dňa 27. marca 2014 nebol s maloletým dieťaťom v nijakom kontakte. Dôvodom podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bola preto obava otca, že zo strany matky dochádza k ovplyvňovaniu maloletej a tiež k jej psychickému týraniu a citovému vydieraniu. Matka o ňom rozširuje aj nepravdivé tvrdenia o jeho údajnom alkoholizme, násilníckych sklonoch a psychickom týraní maloletej, ktoré sa však nezakladajú na pravde. Keďže rozsudok v rozvodovom konaní nenadobudol právoplatnosť a otec očakáva jeho napadnutie v časti úpravy práv a povinností k maloletej odvolaním matky, dočasnú úpravy styku považuje otec maloletej za nevyhnutnú.

Podľa pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa o rodine v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

K veci je potrebné vzhľadom na odvolacie námietky v prvom rade zdôrazniť to, na čo už inak poukázal aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia a teda, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia jeho navrhovateľ nenadobúda práva,

o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

Pri vychádzaní z týchto skutočností, ako aj z už súdom prvého stupňa citovaných ustanovení a tiež obsahu spisu v prejednávanej veci a tiež i spisu vedeného na okresnom súde pod sp. zn. , potom za osvedčené treba považovať tak nedostatok spolužitia rodičov dieťaťa (čo bolo potvrdené prakticky všetkými doterajšími podaniami v spise preukazujúcimi odchylnosť ich adries), ako aj ich neochota sa dohodnúť na tom, kto bude vykonávať starostlivosť o maloletú, pričom tu od vyhlásenia rozvodového rozsudku malo dôjsť i k odmietaniu dieťa odovzdať tým rodičom, u ktorého sa dieťa nachádza, druhému rodičovi. Potrebnou tak vystala otázka úpravy rodičovských práv a povinností spolu nežijúcich rodičov maloletého dieťaťa podľa ust. ).

Už na tomto mieste treba odmietnuť argumentáciu snažiacu sa presvedčiť o krajnosti (výnimočnosti) súdneho rozhodnutia predstavovaného predbežným opatrením o styku, nakoľko tu naopak každý prípad prerušenia spolužitia rodičov maloletého dieťaťa spojený s jeho vymanením z osobnej starostlivosti jedného z rodičov je dôvodom prakticky bezodkladnej potreby upravenia rodičovských práv a povinností k takémuto dieťaťu. Na takúto úpravu s prihliadnutím k možnosti začatia konania vo veci starostlivosti o maloleté deti súdom aj bez návrhu ( ), a to okamžite po zistení príslušnej skutočnosti dokonca, nie je potrebný ani návrh (čo na druhej strane ale nebráni uplatneniu práva na dočasnú úpravu pomerov návrhom). Úprava predbežným opatrením musí mať samozrejme opodstatnenie najmä v čase pred vydaním konečného rozhodnutia preto, že dokazovanie smerujúce k podstate problému, teda sporu medzi rodičmi, je obvykle prácnejším a časovo náročnejším a očakávateľný čas rozhodnutia vo veci takto pomerne vzdialeným. Je to tak i preto, aby tu zverenie alebo ponechanie maloletého dieťaťa v starostlivosti jedného z rodičov nebolo založené na svojvôli a aby nedochádzalo ani k faktickému zneužívaniu nedostatku úpravy práve tým rodičom, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti a ktorý, nebyť i len dočasnej úpravy výkonu práv a povinností, by mohol svoju ochotu umožniť druhému rodičovi podiel na výchove dieťaťa podmieňovať či už splnením celkom nesplniteľných, alebo pre druhého rodiča z určitého dôvodu neakceptovateľných podmienok.

Pre rozhodovanie súdu o predbežnej úprave rodičovských práv a povinností (v časti zabezpečenia stabilného výchovného prostredia maloletého dieťaťa aspoň do tej miery, do akej to umožňuje povaha konania o predbežnom opatrení) najvýznamnejším bolo, že tu aj napriek opačnému názoru odvolateľky neexistovali žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali výchovnú spôsobilosť otca. Určujúcim pri zvolení úpravy aj vo forme striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov ( v znení ) je totiž v prvom rade záujem dieťaťa a na zodpovedanie otázky existencie takéhoto záujmu nemôže poslúžiť len konanie o predbežnom opatrení - v ktorom sa i pre krátkosť času vymedzeného pre súd na rozhodnutie o návrhu účastníka vyžaduje iba osvedčenie významných skutočností a nie aj ich preukázanie. Takto potom rozhodnutie súdu prvého stupňa opierajúce sa prevažne o jeho zistenia v konaní vedenom u neho pod sp. zn. a praktické prevzatie ním do predbežného opatrenia i výroku v bode 2/ rozvodového rozsudku boli správne, keďže povaha konania o predbežnom opatrení neumožňovala vykonať dokazovanie v miere prevyšujúcej dokazovanie vykonané v tzv. rozvodovom konaní, nakoľko i jeho prieskum a možné popretie záverov rozvodového rozsudku by spôsobovalo, že súd prvého stupňa by sa v konaní o predbežnom opatrení staval do pozície odvolacieho súdu vo vzťahu ku konaniu vo veci samej (kde už rozhodnutie, hoc neprávoplatné, vydané bolo).

Hoci potom otec maloletej v návrhu časovo neohraničil dobu trvania ním požadovanej dočasnej úpravy, s prihliadnutím na ním prezentované dôvody podania tohto návrhu ako i skutočnosť, že tzv. rozvodový rozsudok nebol právoplatný (ani v časti rozvodu rodičov maloletej) nielen v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ale ani v čase rozhodovania súdu o ňom, správnym bolo obmedzenie trvania okresným súdom nariadeného predbežného opatrenia do právoplatného skončenia konania

vedeného u neho pod sp. zn. (ktoré je konaním o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva).

V priebehu odvolacieho konania však bolo zistené, že (odvolaním nenapadnutý) výrok rozvodového rozsudku v časti rozvodu nadobudol právoplatnosť dňom 29. apríla 2014 a v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode ešte právoplatnosť nenadobudol z dôvodu napadnutia tohto výroku odvolaním matky (skutočnosť odvolacím súdom zistená priamo zo spisu sp. zn. ), a konanie vo veci vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn. doposiaľ právoplatne skončené nebolo (skutočnosť zistená dopytom na Okresný súd Galanta dňa 22. júla 2014). Právoplatnosť rozvodu rodičov maloletej preto spôsobila, že nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva jej rodičov, (a teda aj do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , ktoré je konaním o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej práve na čas do rozvodu manželstva), stratilo opodstatnenie.

Nemožnosť rozhodovania v súčasnosti o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva jej rodičov a napadnutie rozvodového rozsudku vydaného v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. odvolaním matky len v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tu potom spôsobujú „výpadok“ úpravy rodičovských práv a povinností odo dňa právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov maloletej do doby právoplatného rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode (v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. ).

Ak ale vzhľadom na vyššie uvedené možno považovať za opodstatnenú potrebu dočasnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej, pri priblíženej zmene procesnej situácie odvolací súd dospel k záveru, že najvhodnejším (tu opätovne s prihliadnutím na dočasný charakter predbežného opatrenia) je nariadenie striedavej starostlivosti, ako to vyslovil aj súd prvého stupňa v zatiaľ neprávoplatnom výroku v bode 2/ rozsudku zo dňa 4. marca 2014, č. k. -105, keďže rozsah dokazovania vykonaný v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. dáva určite viac odpovedí na opodstatnenosť takejto starostlivosti ako obsah spisu, v ktorom došlo k vydaniu napadnutého uznesenia.

Takýto spôsob úpravy možno považovať za primeraný potrebe dočasnej úpravy pomerov, nakoľko práve takáto úprava zabezpečí na jednej strane istú stabilizáciu výchovného prostredia maloletej až do času, kedy sa výsledkami dokazovania vo veci poskytnú podklady či už pre potvrdenie takéhoto spôsobu úpravy osobnej starostlivosti o dieťa, alebo naopak pre ústup od nej, na druhej strane potom aj potrebnú kultiváciu vzťahu oboch rodičov a dieťaťa v priebehu časových úsekov aspoň niekoľkých po sebe nasledujúcich dní (v rámci ktorých sa opäť predbežný záver o dostatočnej výchovnej spôsobilosti oboch rodičov buď môže potvrdiť alebo vyvrátiť).

Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, ako napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa zmeniť spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho rozhodnutia.

Odvolací súd svojím rozhodnutím napokon v súlade so svojou ustálenou rozhodovacou praxou (tu por. napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23. decembra 2011 vo veci sp. zn. ) reagoval aj na stav vzdialenia bydlísk rodičov a možné (i keď nie nevyhnutné) zmeny v tomto smere. Toto sa prejavilo v tom, že považoval (odvolací súd) za spravodlivé, aby sa riziko znášania zvýšených výdavkov spojených s realizáciou práva rodičov na styk (a to i výdavkov s možným ich vznikom až v budúcnosti) rozdelilo medzi oboch rodičov - a to tak, že sa za miesto odovzdania a prevzatia maloletej určí bydlisko toho rodiča, ktorý má dieťa odovzdať (čo takto prinúti nielen „prvého“ rodiča pre prípad záujmu na výkone príslušného práva vycestovať za „druhým“ rodičom, ktorý má dieťa v príslušnom týždni v osobnej starostlivosti, ale i opačne po skončení styku bude vyžadovať od „druhého“ rodiča, aby za účelom prevzatia si dieťaťa merala rovnakú cestu, hoc aj opačným smerom).

Odvolací súd tu pritom zdôrazňuje, že toto rozhodnutie odvolacieho súdu je len rozhodnutím dočasného charakteru a konečnú odpoveď na opodstatnenosť striedavej starostlivosti (s prihliadnutím najmä na záujem dieťaťa) dá až právoplatné rozhodnutie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. .

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval (rovnako ako súd prvého stupňa). Okrem zásadnej možnosti rozhodovania o trovách predbežného opatrenia až v rámci rozhodnutia o veci ( ) tu totiž šlo o konanie zahájiteľné aj bez návrhu, v ktorom právo na náhradu trov konania účastníkov nevzniká zo zákona (podľa bezvýnimočného pravidla zakotveného v ustanovení ) a z ktorého dôvodu rozhodnutie o trovách konania účastníkov v druhovo identických veciach nepatrí ani do rozhodnutia vo veci samej.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.