Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-122-2022.pdf
PDF · 105.02 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/122/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou v spore žalobkyne: U. H., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX F., zast. JUDr. Bronislava Garajová, so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, proti žalovanému: Q. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/ XX, XXX XX F., zast.: JUDr. Andrej Staroň, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne O. H., rodenej O., narodenej XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, F., občianky Slovenskej republiky a žalovaného Q. O., rodeného O., narodeného XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, F., občana Slovenskej republiky k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Poltár, katastrálnym odborom, pre okres, obec a katastrálne územie Poltár na LV č. 1010 evidovaným ako parcely registra „C“ parcelné číslo 203 zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2; parcelné číslo 204/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 15m2; stavba rodinný dom súpisné číslo 647 stojaca na parcele registra „C“ parcelné číslo 203 a 204/2 - byt č. 1 na prízemí vo vchode 1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach 10199/20401 a na LV č. 1325 evidovaným ako parcely registra „C“ parcelné číslo 194/2 orná pôda o výmere 41m2; parcelné číslo 201/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2; parcelné číslo 202/10 záhrada o výmere 430 m2; parcelné číslo 202/11 orná pôda o výmere 177 m2; parcely registra „E“ parcelné číslo 388/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2 tak, že n a r i a ď u j e p r e d a j nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja nehnuteľností bude rozdelený medzi strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, žalobkyni v podiele 1 a žalovanému v podiele 1. II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2022 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Poltár vedeným Okresným úradom Poltár, katastrálnym odborom na LV č. 1010 evidovaným ako parcely registra „C“ parcelné číslo 203 zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2; parcelné číslo 204/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 15m2; stavba rodinný dom súpisné číslo 647 stojaca na parcele registra „C“ parcelné číslo 203 a 204/2 - byt č. 1 na prízemí vo vchode 1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach 10199/20401 a na LV č. 1325 evidovaným ako parcely registra „C“ parcelné číslo 194/2 orná pôda o výmere 41m2; parcelné číslo 201/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2; parcelné číslo 202/10 záhrada o výmere 430 m2; parcelné číslo 202/11 orná pôda o výmere 177 m2; parcely registra „E“ parcelné číslo 388/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“), pričom uviedla dva alternatívne žalobné návrhy. Prvým alternatívnym návrhom navrhla prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného a na vyrovnanie podielu zaniknutého podielového spoluvlastníctva žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 35.000,-Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým alternatívnym žalobným návrhom
sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nariadením predaja nehnuteľnosti a rozdelením výťažku z predaja nehnuteľností medzi strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, každému v podiele 1.
2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že sa jedná o stavbu rodinného domu súpisné číslo . F. na ulici F. v F.. Poschodie, ktoré je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, obýva žalovaný s rodinou. Prízemie - byt č. 1 je v podielovou spoluvlastníctve strán sporu a už dlhšiu dobu je neobývané. Žalobkyňa bola aj výlučnou vlastníčkou prístavby k rodinnému domu na C KN parc. č. 202/18, ktorú však kúpnou zmluvou V 1164/2022 odpredala. K rodinnému domu prináležia aj pozemky - pozemok zastavaný rodinným domom a časť záhrady v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Žalobkyňa sa približne pred 4 rokmi odsťahovala a býva vo vlastnom rodinnom dome na ul. A. v F., takže prízemie rodinného domu súpisné číslo XXX na ul. F. nepoužíva. N. uviedla, že dlhodobo nemá záujem o ďalšie zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve, preto sa obrátila na žalovaného s návrhom odkúpenie podielu na spoločných nehnuteľnostiach za sumu 35.000.- Eur, a to listom zo dňa 9.8.2022. Listom zo dňa 22.8.2022 žalovaný oznámil žalobkyni, že nemá záujem o kúpu podielu na spoločných nehnuteľnostiach. Predmetom vyporiadania je prízemie rodinného domu ( byt č. 1 ) , pričom poschodie je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Predmetom vyporiadania sú pozemky za rodinným domom. Žalobkyňa mala za to, že najvhodnejším riešením veci by bolo, aby sa výlučným vlastníkom bytu č. 1 na prízemí stal žalovaný. Na nehnuteľnostiach naviac viazne ťarcha - záložné právo OTP Banky Slovensko, a.s. - V 34/2014, ktoré zabezpečuje pohľadávku veriteľa zo zmluvy o úvere žalovaného. Žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že žalovaný napriek tomu nemá záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu 1 na byte č. 1 - na prízemí rodinného domu s.č. 647 spolu s podielom na prináležiacich pozemkoch, t. j. medzi účastníkmi k dohode nedošlo. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že je nesporný spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Byt nie je možné reálne rozdeliť. Pozemky vzhľadom na ich umiestnenie a plochu tak isto nie sú reálne deliteľné. Z charakteru podielového spoluvlastníctva vyplýva, že v prípade, že nedôjde k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Ak súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania, musí dodržať poradie a podmienky jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. Prvý spôsob vyporiadania nehnuteľnosti reálnym rozdelením nie je v tomto prípade možný. V prípade, že žalovaný nebude mať záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach a výplatu žalobkyne, alternatívne preto navrhla, aby súd pristúpil k nariadeniu predaja nehnuteľností a rozdeleniu výťažku. Zároveň žiadala zaviazať žalovaného na plnú náhradu trov konania žalobkyne.
3. Žalovaný doručil súdu dňa 20.12.2022 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, avšak nesúhlasí so žalobkyňou prvým navrhovaným spôsobom vyporiadania, a to, aby boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný uviedol, že nemá záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k nehnuteľnostiam, nakoľko ich podľa vlastného vyjadrenia žiadnym spôsobom neužíva a v budúcnosti ich ani nemá záujem využívať. Zároveň uviedol, že by z jeho strany nebolo možné uhradiť žalobkyňou požadovanú sumu za jej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam bez toho, aby to neohrozilo finančnú stabilitu žalovaného. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že ani žalobkyňa nemá záujem nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu, že reálne rozdelenie nehnuteľností nie je možné, žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam spôsobom nariadenia predaja nehnuteľností a rozdelenie výťažku medzi žalobkyňu a žalovaného podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Žalovaný vo vyjadrení ďalej poukázal na to, že od počiatku žalobkyni navrhoval predaj nehnuteľností z dôvodu, že žalovaný nemá záujem podiel žalobkyne nadobudnúť. Z dôvodu, že v rodinnom dome, v ktorom sa na prízemí nachádza byt č. 1 v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a v podkroví byt č. 2 vo výlučnom vlastníctve žalovaného, žalovaný navrhoval žalobkyni aj spoločný predaj celej nehnuteľnosti - rodinného domu, v ktorom sa obidva byty nachádzajú. Za týmto účelom žalovaný oslovil aj realitnú kanceláriu RE/MAX Slovakia, ktorá bola pripravené dať celý rodinný dom do ponuky na predaj, a teda aj byt č. 1 (v podielovom spoluvlastníctve strán sporu) a byt č. 2 (vo výlučnom vlastníctve žalovaného), avšak žalobkyňa, podľa vyjadrenia žalovaného, odmietla takúto formu predaja realizovať. Žalovaný poukázal aj na listinné dôkazy predložené žalobkyňou, z ktorých odvodil, že táto
napriek ochote žalovaného pristúpiť k spoločnému predaju nehnuteľností, poprípade k spoločnému predaju celého rodinného domu spolu s pozemkami, v ktorom sa nachádzajú oba byty, vyzvala žalovaného, resp. mu ponúkla na predaj svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam bez ochoty, či vôle spoločným postupom nehnuteľnosti predať. Žalovaný sa k ponuke žalobkyne vyjadril tak, ako jej to niekoľko krát deklaroval, že o podiel žalobkyne na nehnuteľnostiach nemá záujem. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa sa v podanej žalobe alternatívne domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností, pričom tento spôsob žalovanému nikdy nenavrhovala, a to ani listom zo dňa 09.08.2022. Žalovaný zdôraznil, že spoločný predaj nehnuteľností od počiatku navrhoval a žiadal on. Preto podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo strany žalobkyne považoval žalovaný za zbytočné a nehospodárne, keďže ani jedna zo strán sporu nemá záujem nehnuteľnosti nadobudnúť a v danom prípade prichádza do úvahy len nariadenie predaja nehnuteľností, a teda zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom, ktorý žalovaný podľa svojho vyjadrenia žalobkyni od počiatku navrhoval. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol súd, aby mu priznal plný nárok na náhradu trov konania a na ich zaplatenie zaviazal žalobkyňu.
4. Žalobkyňa reagovala na podanie žalovaného vyjadrením doručeným súdu dňa 07.02.2023, v ktorom uviedla, že čo sa týka spôsobu vyporiadania, je tento medzi stranami nesporný. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že od počiatku žalobkyni navrhoval spoločný predaj celej nehnuteľnosti ( byt č. 1 aj byt č. 2 ), toto tvrdenie podľa žalobkyne nie je celkom správne. Žalobkyňa so svojou rodinou opustila prístavbu rodinného domu, ktorá bola v jej výlučnom vlastníctve z dôvodu konfliktov s bratom - žalovaným. Prístavba rodinného domu patriaca žalobkyni, je napojená na prípojky inžinierskych sietí cez garáž spoločnej nehnuteľnosti. Posledným impulzom bolo odpojenie prístavby k rodinnému domu od elektriny, takže stavba žalobkyne sa stala neobývateľňou. Od roku 2018 už využíval dom, aj so spoločnou garážou, pivnicou, kotolňou a spoločnými pozemkami len žalovaný, a to bezodplatne. Nikdy sestre neponúkol odkúpenie jej podielu, ani predaj spoločného bytu č. 1 a pozemkov, pretože by tým stratil vlastne aj záhradu, prístupovú cestu, ktorú užíva výlučne on, a spoločnú garáž v suteréne domu, ktorú tak isto využíva výlučne žalovaný. Na nehnuteľnosti viazne záložné právo OTP banky a.s., ktoré zabezpečuje pohľadávku žalovaného z úveru, ktorý si zobral. V prípade predaja spoločnej časti nehnuteľnosti bude pohľadávka veriteľa uspokojená výlučne z podielu výťažku žalovaného. Žalobkyňa teda vyšla bratovi v ústrety a poskytla svoj spoluvlastnícky podiel na zabezpečenie pohľadávky, napokon musela z vlastného domu odísť a viac ako 4 roky užíva spoločné nehnuteľnosti bezodplatne jej brat. Ochota žalovaného predať spoločnú nehnuteľnosť, prípadne aj svoj vlastný byt, ktorý obýva, nebola nikdy deklarovaná. Z listu zo dňa 22.8.2022 podľa žalobkyne vyplýva len jeho neochota vyplatiť sestru, avšak žalovaný v predmetnom liste neuviedol, že je ochotný pristúpiť na predaj spoločnej nehnuteľnosti a dokonca aj celého domu, teda aj svojho bytu. Vzhľadom na zlé rodinného a súrodenecké vzťahy, žalobkyňa s bratom nekomunikuje ústne. Pokiaľ ide o spoluprácu s realitnou kanceláriou, táto nikdy či už spoločný byt, alebo celý rodinným dom nemala v ponuke. Akékoľvek dohody so žalovaným skončili vždy konfliktom, nedodržiavaním pravidiel. Za 4 roky mal žalovaný mnoho príležitostí osloviť sestru a ponúknuť jej možnosť predaja spoločného bytu a pozemkov. Takto by však stratil možnosť užívať bezodplatne sestrin podiel na pozemkoch, byte č. 1, pivnici, kotolni a garáži v suteréne domu. Pokiaľ však žalovaný mal záujem o predaj svojho podielu na spoločnom byte, žalobkyňa poukazuje na to, že tak mohol urobiť v odpovedi na ponuku v auguste 2022. Žalovaný však len odmietol sestru vyplatiť a jeho zámerom bolo podľa žalobkyne ďalej v dome bývať, užívať aj spoločné časti a pozemky, a to zadarmo, tak ako to robil od roku 2018. Akákoľvek dohoda so žalovaným podľa žalobkyne skrachuje na nedodržaní slova, preto žalobkyňa má záujem mať rozsudok, alebo súdny zmier, ktorým bude žalovaný zaviazaný na predaj spoločnej nehnuteľnosti, ktorý bude vymožiteľný. Žalobu o zrušenie spoluvlastníctva preto žalobkyňa nepovažujeme za zbytočnú, ale naopak za jedinú možnosť, ako získať právne záväzný titul na ukončenie spoluvlastníctva po 4 rokoch od odchodu zo spoločného dvora. V prípade vydania rozsudku, žalovaná môže pristúpiť k exekučnému predaju a nebude závislá od súhlasu, či nesúhlasu žalovaného. Cieľom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je ukončenie spoluvlastníckeho vzťahu vzhľadom na zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Nakoľko z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že súhlasí s druhým navrhovaným spôsobom zrušenia spoluvlastníctva, a súd nie viazaný návrhom na spôsob vyporiadania, navrhla, aby súd vyhovel žalobe tak ako to žalovaná navrhovala v alternatívnom petite a nakoľko bude žalobkyňa v spore úspešná, priznal jej náhradu trov konania.
5. Na pojednávaní dňa 20.02.2023 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených, ako aj na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení doručenom súdu. Poukázala predovšetkým na vzájomný vzťah medzi stranami sporu, ktorý je výrazne konfliktný, z ktorého dôvodu nebolo možné dospieť so žalovaným k dohode. Žalovaný tiež zotrval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k podanej žalobe. Zároveň potvrdil, že medzi stranami sporu nie je ideálna komunikácia, respektíve táto komunikácia nie je takmer žiadna.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a to: žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.11.2022, výpisu z LV č. XXX a LV č. XXX/Xevidovaných Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor pre okres, obec a katastrálne územie Poltár, ponuky na odpredaj nehnuteľnosti zo dňa 22.08.2022, Odpovede - Ponuka na odpredaj nehnuteľnosti zo dňa 09.08.2022, vyjadrenia žalovaného zo dňa 20.12.2022 s prílohou, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 07.03.2023 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Žalobkyňa O. H., rodená O., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, F. a žalovaný Q. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, F. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených Okresným úradom Poltár, katastrálnym odborom pre okres, obec a katastrálne územie Poltár na LV č. XXXX evidovaných ako parcely registra „C“ parcelné číslo 2XXXzastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2; parcelné číslo 204/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 15m2; stavba rodinný dom súpisné číslo XXX stojaca na parcele registra „C“ parcelné číslo 203 a 204/2 - byt č. 1 na prízemí vo vchode 1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach 10199/20401 a na LV č. XXXX evidovaným ako parcely registra „C“ parcelné číslo 194/2 orná pôda o výmere 41m2; parcelné číslo 201/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2; parcelné číslo 202/10 záhrada o výmere 430 m2; parcelné číslo 202/11 orná pôda o výmere 177 m2; parcely registra „E“ parcelné číslo 388/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2, každý v podiele 1/2 k celku.
8. Strany sporu z dôvodu pretrvávajúcich vzájomných konfliktov, ktoré vyústili k prerušeniu osobného kontaktu medzi nimi, sa nevedeli dohodnúť na zrušení podielového spoluvlstníctva k nehnuteľnostiam v ich podielovom spoluvlastníctve, ani na spôsobe jeho vyporiadania, a to napriek pokusu žalobkyne, ktorá listom zo dňa 09.08.2022 vyzvala žalovaného, aby sa vyjadril, či má záujem o odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 35.000,-Eur. Žalovaný v odpovedi zo dňa 22.08.2022 oznámil žalobkyni, že nemá záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k nehnuteľnostiam, avšak neponúkol žalobkyni protinávrh spočívajúci v odpredaji celej nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve a rozdelení výťažku z predaja. Listinný dôkaz predložený žalovaným
- formulár realitnej kancelárie RE/MAX s vyplnenými údajmi k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a vo výlučnom vlastníctve žalovaného - preukazuje, že žalovaný vykonal prvotné úkony za účelom predaja nehnuteľností, avšak z predmetného listinného dôkazu nevyplýva, že žalovaný pred tým, ako oslovil realitnú kanceláriu, tento zámer oznámil žalobkyni a dal jej možnosť vyjadriť súhlas, resp. nesúhlas s predajom nehnuteľností. Z uvedeného je preto zrejmé, že žalobkyňa, ktorá nechcela naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k nehnuteľnostiam spolu so žalovaným, dôvodne podala na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom v žalobnom návrhu žiadala buď prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného a na vyrovnanie podielu zaniknutého podielového spoluvlastníctva žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 35.000,-Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne zrušiť a vyporiadať podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nariadením predaja nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja nehnuteľností medzi strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, každému v podiele 1.
9. Žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak, že súd nariadi predaj nehnuteľností a výťažok z predaja nehnuteľnosti bude rozdelený medzi strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.
10. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
11. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
12. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nemožno nikoho nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, preto pripúšťa zrušenie podielového spoluvlastníctva jednak na základe dohody spoluvlastníkov (§ 141 Občianskeho zákonníka) a jednak na základe rozhodnutia súdu. Zákon dáva prednosť dohode ako základnému spôsobu zrušenia spoluvlastníctva a vzájomného vyporiadania. Dohodou o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva sa rieši vzťah všetkých spoluvlastníkov k veci ako celku (nie teda len k určitému podielu). Na jej základe vzniká nový vlastnícky vzťah či nové spoluvlastnícke vzťahy. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd bezpečne zistiť okruh spoluvlastníkov a rozsah ich podielov. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob vyporiadania, nie je súd viazaný podaným návrhom a môže teda rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctva bude vyporiadané aj iným spôsobom než je navrhovaný (tzv. iudicium duplex). Preto môže svojím rozhodnutím napr. vec rozdeliť napriek tomu, že sa navrhovateľ domáhal toho, aby mu bol predmet spoluvlastníctva prikázaný do výlučného vlastníctva (R 4/1966). Zákon dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vyporiadaní, ak ani na súde pokus o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov: a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.
15. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 uvádza pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva len dve kritériá, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak ich riadna aplikácia vyznieva pre strany sporu rovnocenne, záleží len od súdu, ktoré z iných relevantných okolností prípadu (najmä schopnosť a včasnosť zaplatenia primeranej náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia) vyhodnotí v prospech tej ktorej strany (Uz NS ČR z 21.03.2006, sp. zn. 22Cdo 1604/2005).
16. Súd pri posudzovaní žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zistil, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Na uvedenej skutočnosti sa zhodli obidve strany sporu, teda predmetná skutočnosť v spore nebola sporná.
17. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že neprichádza do úvahy ani spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním podielu jednému zo spoluvlastníkov do vlastníctva, nakoľko ani jedna zo strán sporu neprejavila záujem o nehnuteľnosť. Z týchto dôvodov súd prikročil k tretej možnosti, a to k zrušeniu a vyporiadaniu podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo a nariadi predaj nehnuteľností s tým, že výťažok z jeho predaja bude rozdelený medzi strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, na ktorom spôsobe vyporiadania sa obidve strany zhodli. Súd vzhľadom na zhodné tvrdenia strán sporu preto rozhodol vo veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
18. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Ako už bolo konštatované v odseku 8, žalobkyňa podala predmetnú žalobu dôvodne, nakoľko z dôvodu pretrvávajúcich vzájomných konfliktov medzi stranami sporu, ktoré vyústili k prerušeniu osobného kontaktu medzi nimi, k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
a o spôsobe jeho vyporiadania medzi stranami nedošlo. Strany sporu sa k priebehu konania dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva ako aj na spôsobe vyporiadania, a to nariadením predaja nehnuteľnosti a rozdelením výťažku podľa veľkosti podielov, čo bol jeden z alternatívne uvedených žalobných návrhom v žalobe. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že by žalovanému uvedenú alternatívu ponúkla aj v minulosti (pred podaním žaloby) a žalovaný tiež nepreukázal, že oboznámil žalobkyňu s jeho úmyslom predať nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, mal súd za to, že ani jedna zo strán sporu nemala v konaní plný úspech. Preto súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).