Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Sa-2-2022.pdf
PDF · 154.51 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobkyne: M. T., trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX X., občianka Slovenskej republiky, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXXXXXXXX zo dňa 22. decembra 2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 26.07.2021 rozhodnutie č. XXX XXX XXX XX, ktorým podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodla, že žalobkyni M. T. dňa 16.09.2021 vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 186,00 Eur mesačne. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. súčasne rozhodla, že žalobkyni vznikol nárok aj na čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31.12.2003 v sume 126,00 Eur mesačne, t.j. v nižšej sume, preto jeho nárok zaniká (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) uviedla, že na základe vykonanej kontrolnej prehliadky bol dlhodobo nepriaznivý stav žalobkyne opätovne preskúmaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Nepriaznivý zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom a výsledok je uvedený v odbornom posudku o invalidite z 15.02.2021, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola uznaná za čiastočne invalidnú podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. Žalovaná súčasne skonštatovala, že žalobkyňa splnila podmienku potrebného počtu rokov doby zamestnania na vznik nároku na čiastočný invalidný dôchodok, nakoľko jej bola započítaná celková doba zamestnania 47 rokov a 312 dní. Nárok na invalidný dôchodok žalobkyne bol posúdený aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 6461/2003 Z.z. Za invalidnú bola žalobkyňa uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom a výsledok je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 15.02.2021, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia. Záverom žalovaná s oporou v § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. skonštatovala, že suma čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31.12.2003 je 126,00 Eur mesačne a suma invalidného
dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004 je 186,00 Eur mesačne, to znamená bude sa vyplácať dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zanikol.
2. Prílohou prvostupňového rozhodnutia je posudok posudkového lekára z 15.02.2021, ktorý bol urobený v neprítomnosti žalobkyne v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Ako podklad zobral lekárske správy z osteologickej ambulancie Národného ústavu reumatických chorôb Piešťany, neurologické vyšetrenie J.. S. X., prepúšťaciu správu z Ortopedickej kliniky Banská Bystrica, ortopedické vyšetrenie FNsP Banská Bystrica, algeziologické vyšetrenie v algeziologickej ambulancii FNsP Banská Bystrica, MR - Zdravomak Banská Bystrica, CT
- LS chrbtica Žiar nad Hronom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená Osteoporóza ťažkého stupňa so sériovou kompresiou stavcových tiel, kapitola XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel B-osteopatia a chondropatia, položka 1 - osteoporóza (bez ohľadu na etiológiu), osteomalácia, osteopatia, iné metabolické ochorenia chrbtice a kĺbov, písmeno b/ stredne ťažká forma osteoporózy a iné metabolické ochorenia kostí s prítomnosťou jedného alebo viacerých zlomených stavcov s následným obmedzením pohyblivosti, vplyvom na statiku chrbtice, občasnými prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu, s podstatným poklesom výkonnosti a značným ovplyvnením pohyblivosti, T- skóre nad - 2,5 - 45%. Za iné zdravotné postihnutie bolo považované Poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek z radikulopatiou, kapitola XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, - 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b/ s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. V časti celkový posudok je uvedené, že účastníčka konania - žalobkyňa je od roku 1992 v sledovaní pre bolesti chrbtice pre juvenilnú osteoporózu so zvýraznením po pôrode, pričom RTG dokumentovalo kompresie tela stavcov Th 7 - 12 a L1 - 3. Po komplexnej liečbe došlo k určitej úprave zdravotného stavu. Podľa osteologického vyšetrenia z 20.07.2020 a popisovanej denzitometrie je toho času T skóre v oblasti driekovej chrbtice a krčku stehennej kosti - 3,0 ( v roku 2013 bolo T skóre na chrbtici driekovej
- 3,8 až 4,0), čo jednoznačne dokazuje, že došlo k zlepšeniu a stav je popisovaný ako stabilizovaný. Nové zlomeniny neprítomné. Preto berúc v úvahu tieto skutočnosti, je pracovný potenciál znížený už na polovicu dňom posúdenia - 15.02.2021. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. pre osteoporózu ťažkého stupňa sa sériovou kompresiou tiel stavcov je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici rozpätia 45%. Klinický stav výrazne ovplyvňujú aj bolesti chrbta, hlavne v driekovej časti, s výrazným funkčným obmedzením, bolesti krčnej chrbtice, pre ktoré je nutnosť sledovania a terapie pacientky aj v algeziologickej ambulancii. Preto bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% na celkových 55%. Dátum vzniku invalidity bol stanovený dňom posúdenia
- 15.02.2021. V časti pracovná rekomandácia je uvedené obmedzenie schopnosti, nakoľko žalobkyňa môže vykonávať prácu len v prostredí bez zdvíhania ťažkých bremien, bez vynútených polôh, bez nároku na dlhodobé státie a môže vykonávať aj ľahšie práce s hore uvedenými úľavami. Vo výroku posudku je uvedené, že žalobkyňa už nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. Je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 55%.
3. Žalovaná dňa 26.07.2021 súčasne vydala rozhodnutie, ktorým podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. od 16.09.2021 odňala žalobkyni invalidný dôchodok, nakoľko podľa odborného posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalobkyňa už nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Z.z., ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona, preto nespĺňala podmienky na trvanie nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu. Zároveň žalobkyňa bola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
4. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia po opise priebehu prvostupňového konania a
citácii platnej právnej úpravy uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom dňa 09.09.2021, ktorý nevyhovoval odvolaniu a zotrval na svojom pôvodnom stanovisku a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej so sídlom v Banskej Bystrici. Tento posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti na základe spisovej dokumentácie dňa 28.10.2021 s nasledovným záverom. Účastníčka konania - žalobkyňa s ukončeným odborným vzdelaním, získaným na poľnohospodárskom učilišti, ktorá doteraz nikde nikdy nepracovala, je od roku 1992 liečená a dispenzarizovaná neurológom, ortopédom, endokrinológom a internistom pre juvenilnú, difúznu osteoporózu ťažkého stupňa so sériovou kompresiou stavcových tiel, ktorá vznikla pri pôrode a pri hyperprolaktinémii. V úvode mala bolesti chrbtice, pre ktoré mala urobené RTG vyšetrenie hrudnej a driekovej chrbtice s potvrdenými kompresiami tiel stavcov Th 7 až Th 12 a L1 až L3. Ihneď v úvode bola liečená s masívnou antiporotickou liečbou, po ktorej došlo k čiastočnému zlepšeniu osteoporózy, ako je to dokumentované pri vyšetrení v Národnom ústave reumatických chorôb, na osteologickej ambulancii dňa 09.10.2021, s popísaním denzitometrie, pri ktorom je aktuálne skóre v oblasti driekovej chrbtice hodnotené na - 3,0 a v oblasti krčku stehnovej kosti - 2,8 (v roku 2013 bolo T skóre nad driekovými stavcami - 3,8 až 4,0), čím je jednoznačne preukázané v dlhodobom horizonte zlepšenie osteoporózy, so stabilizáciou stavu. Ide o stredne ťažkú formu osteoporózy. Po preštudovaní predložených odborných lekárskych nálezov ortopéda a osteológa, posudkový lekár uviedol, že difúzna osteoporóza kombinovanej etiológie (popôrodná pri hyperprolaktinémii a postmenopauzálna) podmieňuje zníženie pracovného potenciálu na úroveň čiastočnej invalidity a nie invalidity podľa zákona č. 100/1988 Zb. Žalobkyňa je súčasne invalidná aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z., pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí - stredne ťažkej forme osteoporózy bola určená na hornej hranici percentuálneho rozpätia, čo je 45%. Ostatné pridružené ochorenia (bolesti hlavy, poškodenie pleca a primárna artróza kolenného kĺbu s ľahkým funkčným obmedzením) zvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jej zdravotnom stave je 55%. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené rovnako.
5. Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol lekárske správy, z ktorých posudkový lekár vychádzal. Doplnil, že žalobkyňa bola posudzovaná v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobkyňa je čiastočne invalidná podľa zákona č. 100/1988 Zb. a súčasne je invalidná aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z., nárok žalobkyne na invalidný dôchodok bol posúdený podľa obidvoch právnych predpisov. Pretože suma čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31.12.2003 je 126,00 Eur mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004 je 186,00 Eur mesačne, žalobkyni patrí podľa generálneho riaditeľa žalovanej dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zanikol, a to dňom 16.09.2021. Preto jej bol v súlade s § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odňatý.
Zhrnutie argumentov žalobkyne
6. Žalobkyňa podala správnemu súdu podanie s názvom „Žaloba na súd“, kde uviedla, že podala žalobu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne a opätovne predkladá lekársku správu z ortopédie z Banskej Bystrice, kde chodí na lekárske vyšetrenia, ktoré vyžadujú jej liečenie. Lieči sa na osteoporózu ťažkého stupňa a tak isto sa lieči aj vo Výskumnom ústave Piešťany. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne jej bol uznaný pokles z invalidnej na čiastočnú invalidnú. Doteraz jej bolo umožnené využívať výhody parkovania, ktoré bolo schválené. Lieči sa na osteoporózu ťažkého stupňa a má problémy s chôdzou odvápneného bedrového kĺbu artrózy a tiež má vyskočené platničky na chrbtici. Výhody bezplatného parkovania jej budú odobraté a bude jej to sťažovať možnosť dostať sa k lekárovi. Berie silné lieky od bolesti - Tramal Retard 200, Dion Draz a má migrénu. Teraz má existenčné problémy finančného charakteru pri poklese. Podstupuje chirurgický zákrok, lebo na nohe má myómy, ktoré jej budú odosielané na histológiu. Prosí krajský súd o prehodnotenie, nakoľko jej Sociálna poisťovňa sťažila, aby sa jej zdravotný stav zlepšil. Po výzve na doplnenie podania žalobkyňa spresnila, že žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ktoré priložila v prílohe a odôvodnila žalobu tým, že jej liečba je finančne nákladná na lieky, pomôcky a na prepravu autom, nakoľko si to vyžaduje jej zdravotný stav. Sociálna poisťovňa opisuje v rozhodnutí, že jej zdravotný stav sa zlepšil a že jej tak bola odobratá invalidita na čiastočnú invaliditu. Nakoľko stále pretrváva covidové opatrenie, tak Sociálna poisťovňa rozhodla bez jej prítomnosti. Možno sa zlepšuje jej zdravotný stav, ale sa pridružujú iné bolesti, ktoré súvisia s
osteoporózou ťažkého stupňa, a preto pre dlhé pretrvávajúce bolesti bedrového kĺbu doplňuje vyšetrenie od ortopéda z Banskej Bystrice, kde je potvrdená Coxartróza II. stupňa. Je dôležité, aby mala svoje lieky a aby jej pomáhali a tlmili bolesti. Denné bolesti obmedzujú jej možnosť plnohodnotne žiť.
Vyjadrenie žalovanej
7. Žalovaná vo vyjadrení k podanej správnej žalobe argumentovala obdobne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom doplnila, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdený nie je relevantné. Je vyvolané subjektívnym presvedčením žalobkyne, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia zdravotného stavu. Žalovaná mala za to, že odborný lekársky posudok o invalidite, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie je presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériom v zmysle zákona. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplne, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi. Ďalej žalovaná poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 22.12.2021 a lekárska správa z ortopedického vyšetrenia pripojená žalobkyni v správnej žalobe je z 22.02.2022, a preto ju s poukazom na § 135 SSP nebolo možné pri posúdení zdravotného stavu v odvolacom konaní zohľadniť. Na základe uvedeného žalovaná považovala svoje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, v súlade s právnymi predpismi. Taktiež považovala postup žalovanej pri posúdení nároku žalobkyne o invalidný dôchodok za správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe čoho bolo rozhodnuté o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok správne. Navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania (účastníci konania nežiadali o pojednávanie, pričom na jeho nariadenie nebol zistený iný zákonný dôvod) nezistil dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a preto správnu žalobu žalobkyne zamietol. Rozsudok bol dňa 21.02.2023 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 15.02.2023 (§ 137 ods. 4 SSP).
9. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
10. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
11. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
12. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
13. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
14. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
15. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
16. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
17. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
18. Podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
19. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
20. Podľa § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
21. Podľa § 263 ods. 1, 3 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku. (3) Trvanie invalidity podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa nepreskúmava, ak poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, dovŕšil pred 1. januárom 2004 vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža a vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu.
22. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 46/2003 Z.z. ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.
23. Podľa § 29 ods. 1 a 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení účinného do 31.12.2003 (1) Občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal a/ invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo b/ invalidným následkom pracovného úrazu. (3) Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a/ je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,
b/ je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
24. Podľa § 37 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom zabezpečení účinného do 31.12.2003 (1) Občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal a/ čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok alebo b/ čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu. (3) Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a/ jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b/ je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo c/ má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné, postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
25. Podľa § 55 zákona o sociálnom zabezpečení účinného do 31.12.2003 ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to vyšší (najvyšší). Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, ale rovnakej výšky, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú.
26. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
27. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
28. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
29. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., Kapitoly XV., oddiel B, položka 1 písm.: a/ ľahká forma - metabolické ochorenie kostí 10 - 15 % zvyšujúce riziko zlomenín a ovplyvňujúce výkonnosť organizmu, osteoporóza stanovená denzitometrickým vyšetrením, T-skóre do -2,5 b/ stredne ťažká forma osteoporózy a iné 35 - 45 % metabolické ochorenia kostí s prítomnosťou jedného alebo viacerých zlomenín stavcov s následným obmedzením pohyblivosti, vplyvom na statiku chrbtice, občasnými prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu, s podstatným poklesom výkonnosti a značným ovplyvnením pohyblivosti, T-skóre nad -2,5 c/ ťažká forma osteoporózy (T-skóre nad 60 - 70 % -4,0 so zvýšenou lámavosťou kostí a s patologickými zlomeninami, ťažká deformácia chrbtice a dlhých kostí) a iných metabolických ochorení kostí
s prítomnými viacerými zlomeninami stavcov s následným ťažkým obmedzením pohyblivosti, s výraznými deformitami chrbtice s vplyvom na statiku, pretrvávajúcimi alebo častými prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu, bez ohľadu na T-skóre
30. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalobkyni bol prvostupňovým rozhodnutím žalovanej priznaný invalidný dôchodok v sume 186,00 Eur mesačne, pričom jej súčasne vznikol aj nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31.12.2003 (podľa 37 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb.) v sume 123,00 Eur, ktorý nárok v súlade s 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. zanikol, nakoľko bol v nižšej sume. Generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorým sa stotožnil. Obe rozhodnutia vychádzali z odborných posudkov posudkových lekárov, ktorí na základe lekárskych správ a nálezov predložených žalobkyňou zhodne stanovili žalobkyni mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 55 %, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie to bolo 45 % a o ďalších 10 % zvýšili mieru poklesu uvedenej schopnosti za iné zdravotné postihnutia.
31. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe, ktorou žiadala preskúmanie napadnutého rozhodnutia, namietala, že sa lieči na osteoporózu ťažkého stupňa a má problémy s chôdzou odvápneného bedrového kĺbu, artrózou a tiež má vyskočené platničky na chrbtici, pričom berie silné lieky. Negatívne vnímala, že rozhodnutím žalovanej jej bola zmenená predtým uznaná invalidita na čiastočnú invaliditu. Doteraz jej bolo umožnené využívať aj výhody parkovania, ktoré bolo schválené. Teraz má existenčné problémy finančného charakteru pri poklese a podstúpi chirurgický zákrok myómu na nohe. Žiadala správny súd o prehodnotenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko jej žalovaná sťažila zlepšenie jej zdravotného stavu. Argumentovala tým, že jej liečba je finančne nákladná na lieky, pomôcky a na prepravu autom, nakoľko si to vyžaduje jej zdravotný stav. Poukázala tiež na to, že z dôvodu pretrvávajúcich covidových opatrení žalovaná rozhodla bez jej prítomnosti. Pripustila, že sa možno zlepšuje jej zdravotný stav, ale pridružujú sa iné bolesti, ktoré súvisia s osteoporózou ťažkého stupňa. Pre pretrvávajúce bolesti bedrového kĺbu predložila doplňujúce vyšetrenie od ortopéda z Banskej Bystrice, kde je potvrdená Coxartróza II. stupňa. Je dôležité, aby mala svoje lieky a aby jej pomáhali a tlmili bolesti, ktoré obmedzujú jej možnosť plnohodnotne žiť.
32. Podľa § 70 ods. 1 v nadväznosti na § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, pričom invalidným je poistenec vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená v Prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho postenia, na základe vlastných vyšetrení a ich záverov, na podklade dostupných lekárskych správ a vyšetrení, teda postupom podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., bolo u žalobkyni opakovane stanovené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie: Osteoporóza ťažkého stupňa so sériovou kompresiou stavcových tiel, kapitola XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel B-osteopatia a chondropatia, položka 1 - osteoporóza (bez ohľadu na etiológiu), osteomalácia, osteopatia, iné metabolické ochorenia chrbtice a kĺbov, písmeno b/ stredne ťažká forma osteoporózy a iné metabolické ochorenia kostí s prítomnosťou jedného alebo viacerých zlomených stavcov s následným obmedzením pohyblivosti, vplyvom na statiku chrbtice, občasnými prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu, s podstatným poklesom výkonnosti a značným ovplyvnením pohyblivosti, T- skóre nad - 2,5 - 45%. Za iné zdravotné postihnutie bolo považované Poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek z radikulopatiou, kapitola XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, - 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b/ s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku.
33. Podľa Kapitoly XV, Položky 1 písmena b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. je v takomto prípade miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 35 - 45 %, pričom u žalobkyne bola stanovená na 45 %. Žalobkyni bola stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na maximálnu možnú úroveň prináležiacu rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, čím boli zohľadnené jej vážne zdravotné komplikácie na najvyššej zákonom povolenej úrovni. Ujma žalobkyne pre percentuálne stanovenie miery poklesu v rámci rozpätia stanoveného zákonom pre tento prípad teda neprichádza do úvahy. K negatívnemu zásahu do subjektívnych práv žalobkyne tak mohlo dôjsť neurčením správneho rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Žalovaná na podklade odborných posudkov posudkových lekárov hodnotila zdravotné postihnutie žalobkyne, závery ktorého hodnotenia nie sú v rozpore s obsahom spisu. Z lekárskych správ a posudkov je zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne bol v dlhodobom horizonte zlepšený a stabilizovaný (potvrdzuj to osteologické vyšetrenie z 09.08.2021), pričom žalobkyňa nepredložila žiadny iný dôkaz (lekárske vyšetrenie alebo správu z obdobia pred vydaním napadnutého rozhodnutia), z ktorého by vyplývali zmeny zdravotného stavu žalobkyne, ktoré by mohli mať vplyv na stanovenie iného rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Vyhodnotenie zhromaždených podkladov (najmä lekárskych správ a posudkov) a stanovenie konkrétnej výšky miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti bolo v diskrečnej právomoci žalovanej a jej generálneho riaditeľa, ktorí s použitím správneho uváženia zhodne dospeli k autonómnemu záveru o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne a percentuálnej miere poklesu jej schopnosti zárobkovej činnosti, čo bolo odôvodnené a podložené lekárskymi správami a posudkami.
34. Vzhľadom na to, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne bola stanovená v zákonnom rámci (od 35 do 45 %), nebolo pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistené vybočenie z medzí a hľadísk stanovených zákonom (podľa § 27 ods. 2 SSP správny súd v takomto prípade / ak rozhodnutie bolo vydané na základe zákonom povolenej správnej úvahy/ preskúma iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom). Zásadným kritériom pre určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne (osteoporóza) bolo stanovenie T - skóre, ktoré sa pre použitie Kapitoly XV., položka 1 písm. b/ vyžaduje v rozmedzí od - 2,5 do - 4,0, pričom T- skóre žalobkyne bolo podľa záverov osteologických vyšetrení od - 1,8 do - 3,0. Na prípadnú zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne podľa Kapitoly XV., položka 1 písm. c/ je požadované T- skóre nad - 4,0 so zvýšenou lámavosťou kostí a s patologickými zlomeninami čo preukázateľne žalobkyňa nedosiahla, resp. ťažká deformácia chrbtice a dlhých kostí) a iných metabolických ochorení kostí s prítomnými viacerými zlomeninami stavcov s následným ťažkým obmedzením pohyblivosti, s výraznými deformitami chrbtice s vplyvom na statiku, pretrvávajúcimi alebo častými prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu, bez ohľadu na T-skóre, čo z odborných posudkov o invalidite žalobkyne taktiež nevyplýva. Žalobkyni tak v rámci rozhodujúceho zdravotného postihnutia prislúchala miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti maximálne na úrovni 45 %.
35. Ostatné (pridružené) ochorenia žalobkyne (bolesti hlavy, poškodenia pleca, primárna artróza kolenného kĺbu) boli taktiež posudkovo závažné, nakoľko na ich základe bola v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne o 10 % na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Uvedené posudkové závery boli prevzaté do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť ani fakt, že podľa § 71 ods. 7, 8 zákona č. 461/2003 Z.z. sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesčítavajú a tiež skutočnosť, že za všetky ostatné zdravotné postihnutia spolu (teda nie za každé osobitne) je možné percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť najviac o 10 %. Vzhľadom na uvedené neboli dôvodné námietky žalobkyne spočívajúce v poukázaní na iné zdravotné postihnutia.
36. Podľa § 196 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. bola žalobkyňa povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku alebo jej výplatu a bola povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobkyne bolo v konaní o invalidnom dôchodku predložiť konajúcemu orgánu sociálneho poistenia a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy, vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné jej zdravotný stav posúdiť komplexne a vyvodiť záver o pretrvávaní alebo vývoji nepriaznivého zdravotného stavu a o zmene schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre uplatnenie postupu spočívajúceho v priznaní invalidného dôchodku žalobcovi bolo v konaní pred orgánmi sociálneho poistenia (žalovaná a jej generálny riaditeľ) kľúčové preukázať vyššiu závažnosť zdravotného postihnutia, než bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia opakovane zistená. Preukázanie takej závažnosti svojho zdravotného postihnutia, prípadne
existenciu, iných závažných zdravotných postihnutí, žalobkyňa ani v odvolacom konaní nedosiahla. Jej nesúhlas s výslednou percentuálne vyjadrenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti nijako nepreukazuje, že jej zdravotný stav bol posúdený žalovanou nedostatočne alebo nesprávne.
37. Na posúdenie či namietané nesprávne alebo nedostatočné zohľadnenie zdravotných ťažkostí žalobkyne malo vo vzťahu k výslednému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne zásadný vplyv v jej neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom spise zodpovedajúci podklad, t.zn. napríklad lekárska správa alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by taký záver bol súdu bez pochybností zrejmý. Z odborných posudkov o invalidite, ktoré boli základným skutkovým podkladom rozhodnutí taký zver neplynie. Z tohto dôvodu nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ambulantná správa z ortopedického vyšetrenia vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica lekára J.. H. X. z 22.02.2022, ktorú žalobkyňa predložila spolu so správnou žalobou, takýmto podkladom nebola, pretože nejde o listinu, ktorá by bola súčasťou spisu (bola vystavená až po vydaní napadnutého rozhodnutia z 22.12.2021) a ktorá by tak mohla byť posudkovými lekármi sociálneho poistenia nesprávne vyhodnotená alebo opomenutá pri vypracovaní odborných lekárskych posudkov.
38. Podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo sa plne uplatňuje aj na konanie o žalobách v sociálnych veciach a rovnako aj na konanie orgánov sociálneho poistenia. Z tohto dôvodu nemožno predloženej Ambulantnej správe z ortopedického vyšetrenia vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica lekára J.. H. X. z 22.02.2022 prisudzovať význam z hľadiska správnosti posúdenia zdravotného stavu žalobkyne uskutočneného najneskôr v čase vydania napadnutého rozhodnutia dňa 22.12.2021, resp. v čase posledného posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom dňa 28.10.2021. Žalovaná v súlade s uvedenou zásadou vychádzala zo zdravotného stavu žalobkyne zisteného bezprostredne pred vydaním napadnutého rozhodnutia, čím zohľadnila aktuálny stav a vývoj zdravotného postihnutia žalobkyne. Uvedené ustanovenie však žalobkyni nebráni v súlade s § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. domáhať sa opätovného posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity, pokiaľ by bolo možné na základe novo zabezpečených podkladov predpokladať zmenu vo vývoji zdravotného stavu a zmenu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
39. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby (pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie) posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Keďže pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP), v správnom súdnictve sa dokazovanie zásadne nevykonáva. Vykonáva sa len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
40. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúce z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať alebo posudzovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovanej vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam a platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto
atribúty spĺňa. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok, o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (Sociálna poisťovňa). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok. Taktiež nie je správny súd (ani žalovaná alebo jej generálny riaditeľ) oprávnený rozhodovať o parkovacom preukaze, o ktorom konaná iný orgán verejnej správy (v zmysle § 17, § 52 písm. a/ bod. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o parkovacom preukaze rozhoduje miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).
41. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku, teda len vtedy, pokiaľ dôjde k zmene okolností odôvodňujúcich nárok, t.zn. k zmene dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca (žalobkyne) s priaznivým vplyvom na jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (s poklesom na úroveň menej ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou), resp. v prípade poberateľov invalidného dôchodku podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2003, s vplyvom na telesné alebo duševné schopnosti na výkon sústavného zamestnania. Žalovaná zistila a zohľadnila aktuálny zdravotný stav žalobkyne s prihliadnutím na jej zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť alebo možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie, resp. zmenu v zdravotnom stave žalobkyne alebo zmenu v jej zostávajúcej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zistila pozitívnu zmenu vo vývoji dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobkyne, dôsledkom ktorej už nebola invalidita v zmysle ust. § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., ale len čiastočná invalidita podľa § 37 ods. 3 písm. a/ cit. zákona, nakoľko žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, jej telesné alebo duševné schopnosti nebola neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Naopak, posudkoví lekári dospeli k záveru, že žalobkyňa je čiastočne invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. Tomuto záveru zodpovedá celková miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne, ktorá bola posudkovými lekármi žalovanej, na základe žalobkyňou predložených lekárskych správ, stanovená na úrovni 55 %. Konajúce orgány sociálneho poistenia (žalovaná a jej generálny riaditeľ) teda pred vydaním svojich rozhodnutí zistili skutkový stav v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci, vec správne právne posúdili a svoje závery v odôvodnení preskúmaných rozhodnutí dostatočne zrozumiteľne navonok vyjadrili.
42. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe poukázala na to, že z dôvodu pretrvávajúcich covidových opatrení žalovaná rozhodla bez jej prítomnosti. Lekárska posudková činnosť v zmysle § 153 zákona č. 461/2003 Z.z. predstavuje zisťovanie skutkového stavu v konaní podľa zákona o sociálnom poistení. Odborný posudok posudkového lekára je tak zásadným podkladom rozhodnutia organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v súlade s § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne majú následne povinnosť vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány vec na základe všetkých podkladov skutkovo vyhodnotia, právne posúdia a navonok vyjadria vyhotovením odôvodneného písomného rozhodnutia. Napadnuté a prvostupňové rozhodnutie boli vydané na podklade odborných lekárskych posudkov posudkových lekárov žalovanej, so závermi ktorých sú v súlade. V úvode týchto odborných posudkov je s odkazom na platnú právnu úpravu vysvetlené, z akých dôvodov bolo v danom období vykonávané posudzovanie zdravotného stavu poistencov výlučne bez ich prítomnosti.
43. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
44. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (s účinnosťou od 04.04.2020) na základe zákona č. 66/2020 Z.z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
45. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu na účely tohto zákona sa rozumie krízovou situáciou mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len „krízová situácia") obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/387/20160101.html> na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav,2) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html> núdzový stav3) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html> alebo mimoriadnu situáciu,4) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html>
46. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva (1) Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. (2) Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa1b) alebo teroristický útok.
47. Podľa § 8 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť uvedená v § 3 ods. 2, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja.
48. Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 bol A. schválený návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky; B. podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov 12. marca 2020 od 06:00 hod. bola vyhlásená mimoriadna situácia pre územie Slovenskej republiky.
49. Núdzový stav vyhlásený od dňa 16. marca 2020 (uznesenie vlády SR č. 114 zo dňa 15.03.2020, publikované v Zbierke zákonov č. 45/2020) bol ukončený uplynutím 13. júna 2020 uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 366 z 10. júna 2020 (zverejneným v Zbierke zákonov SR pod č. 147/2020 Z.z.). Súčasne bolo pod bodom „D“ skonštatované, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 trvá naďalej aj po ukončení núdzového stavu.
50. Núdzový stav vyhlásený od dňa 1. októbra 2020 (uznesenie vlády SR č. 587 zo dňa 30.09.2020, publikované v Zbierke zákonov č. 268/2020) bol ukončený uplynutím 14. mája 2021 (uznesenie vlády SR č. 260 zo dňa 14.05.2021, publikované v Zbierke zákonov č. 175/2021). V časti D.1. tohto uznesenia je uvedené, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 trvá naďalej aj po ukončení núdzového stavu, pričom mimoriadna situácia nebola zrušená ani neskôr.
51. Pokiaľ z označených uznesení Vlády Slovenskej republiky vyplýva, že krízová situácia vo forme mimoriadnej situácie trvala ku dňu 15.02.2021 ako aj ku dňu 28.10.2021, kedy boli spracované posudky o invalidite žalobkyne posudkovým lekármi žalovanej v jej neprítomnosti, povinná osobná účasť žalobkyne v zmysle ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. (časť vety za bodkočiarkou) sa v súlade s § 293eu ods. 1 cit. zákona neuplatňovala. Žalobkyňa sa jej v konaní pred žalovanou ani nedomáhala, takže osobná účasť žalobkyne na posudkovej činnosti bola na zvážení posudkového lekára, ktorý nepovažoval za potrebné jej osobnú účasť. Posudkoví lekári tak, so zohľadnením trvajúcej mimoriadnej situácie v dôsledku pandémie Covid 19 (čo uviedli v prvom odseku posudkov), postupovali zákonom predpokladaným spôsobom, uplatnením ktorého postupu zákon porušený nebol. Nebola preto dôvodná ani táto žalobná námietka.
52. Posudkoví lekári mali k dispozícii všetky potrebné dôkazy (odborné lekárske nálezy) k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne na účel invalidity aj bez jej prítomnosti. To vyplýva z ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. podľa ktorého sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov.
53. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu konajúcich orgánov sociálneho poistenia nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.