Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-93-2014.pdf
PDF · 106 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/93/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martina Trnavskej v právnej veci navrhovateľa U. Y., bytom W. I., C. XXX/ X, občana G. republiky, zastúpeného N.. N. Kanabom, advokátom so sídlom v Trenčíne, J. Zemana 3141/101 proti odporkyni G. Komorovskej, bytom H. T. XXX, občianke G. republiky, zastúpenej Z. kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková so sídlom v Trenčíne, Legionárska 14, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľa i odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. októbra 2013 č. k. 21C/112/2011 - 311, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 354,22 Eur zaplatením advokátovi odporkyne, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. októbra 2013 č. k. 21C/112/2011 - 311 bolo určené, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov patrí dom, súp. č. 299, postavený na parcele č. 140/3, zapísaný na LV č. 648, k. ú. H. T., vrátane kotolne a vonkajších úprav celkom v hodnote 23.893,14 Eur, práčka Electrolux v hodnote 100,- Eur, zostatok na účte č. 0275553907/0900 vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava v sume 1.023,08 Eur, zostatok na účte Doplnkového dôchodkového poistenia č. 1017369953 vedenom v ING Tatry-Sympatia d.d.s., a.s. v sume 1.291,70 Eur. Do výlučného vlastníctva odporkyne súd prikázal dom, súp. č. 299, postavený na parcele č. 140/3, zapísaný na LV č. 648, k. ú. H. T., vrátane kotolne a vonkajších úprav celkom v hodnote 23.893,14 Eur, práčku Electrolux v hodnote 100,- Eur, zostatok na účte č. 0275553907/0900 vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava v sume 1.023,08 Eur. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa súd prikázal zostatok na účte Doplnkového dôchodkového poistenia č. 1017369953 vedenom v ING Tatry-Sympatia d.d.s., a.s. v sume 1.291,70 Eur. Odporkyni okresný súd uložil zaplatiť navrhovateľovi 14.456,09 Eur, a to 4.456,09 Eur do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a 10.000,- Eur do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení výroku okresný súd uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že do BSM účastníkov patrí dom súp. č. 299 vrátane kotolne a vonkajších úprav v hodnote 23.893,14 Eur, práčka Electrolux v hodnote 100,- Eur, zostatok na účte odporkyne v Slovenskej sporiteľni, a.s. v sume 1.023,08 Eur a zostatok na účte doplnkového dôchodkového poistenia navrhovateľa v sume 1.291,70 Eur. Do výlučného vlastníctva odporkyne súd prikázal dom súp. č. 299, bral pritom do úvahy skutočnosť, že v tomto dome odporkyňa doposiaľ býva spolu s deťmi z manželstva účastníkov narodenými. S týmto riešením nakoniec súhlasil aj navrhovateľ. Ďalej odporkyni súd prikázal práčku Electrolux, keďže je v jej domácnosti, a zostatok na jej účte v Slovenskej sporiteľni, a.s.. Navrhovateľovi súd prikázal
zostatok na účte jeho doplnkového dôchodkového poistenia. Vzhľadom k tomu, že odporkyni bol prikázaný majetok väčšej hodnoty, súd jej na vyrovnanie podielov účastníkov uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 14.456,09 Eur. Táto suma bola určená nasledovne: Do výlučného vlastníctva odporkyne bol prikázaný majetok v hodnote celkom 25 016,22 Eur (hodnota domu vrátane kotolne a vonkajších úprav 23 893,14 Eur, práčka 100,- Eur, zostatok na účte 1 023,08 Eur). Do výlučného vlastníctva navrhovateľa bol prikázaný majetok v hodnote 1 291,17 Eur (zostatok na účte dôchodkového poistenia). K tejto sume súd pripočítal 2 300,- Eur, teda sumu, ktorú navrhovateľ získal predajom spoločnej veci, vozidla Renault Laguna, navrhovateľ teda získal majetok v hodnote 3 591,17 Eur. 25 016,22 Eur - 3 591,17 Eur = 21 425,05 Eur, podiel jednej polovice z tejto sumy je 10 712,525 Eur. Pri vyporiadaní súd ďalej prihliadal na skutočnosť, že navrhovateľ splatil po rozvode manželstva účastníkov zostatok úveru VÚB a. s. v sume 7 553,51 Eur, polovica tejto sumy je 3 776,76 Eur. Polovica tohto zostatku má byť na ťarchu odporkyne, preto k jej povinnosti vyplatiť navrhovateľa bola táto suma pripočítaná. 10 712,525 Eur + 3 776,76 Eur = 14 489,285 Eur. Súd ďalej prihliadal na to, že odporkyňa prispela majetkom vo svojom výlučnom vlastníctve 2 000,- Sk (66,38 Eur) do spoločnej veci, stavby rodinného domu, preto bol podiel navrhovateľa znížený o polovicu tejto hodnoty, 33,19 Eur, na konečnú sumu 14 456,09 Eur. Vychádzajúc zo záverečných návrhov účastníkov, súd nevyhovel navrhovateľovi v tej časti, keď do masy BSM nezahrnul letnú kuchyňu a garáž. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v prípade letnej kuchyne nedošlo k vytvoreniu novej veci, ale len k rekonštrukcii pôvodnej, nakoľko podstatná časť stavby zostala zachovaná a teda vo vlastníctve rodičov odporkyne, garáž ako samostatná vec neexistuje. Do vyporiadania súd zahrnul len sumu 2 300,- Eur za predaj motorového vozidla, a nie 3 000,- Eur ako žiadala odporkyňa, pretože túto sumu navrhovateľ preukázateľne získal, nie je podstatné, že nový majiteľ pri následnom predaji získal vyššiu sumu. Odporkyňa žiadala, aby jej súd dal pri výplate navrhovateľa možnosť zaplatiť mu finančné prostriedky na vyrovnanie BSM v splátkach, prvú 4 000,- až 5 000,- Eur a ďalšie 200,- Eur mesačne, s poukazom na jej finančnú situáciu, keď má príjem 450,- Eur mesačne, nemá možnosť získať úver. Navrhovateľ s tým nesúhlasil, uviedol, že odporkyňa má ďalší majetok, ktorý by mohla speňažiť. Vzhľadom na uvedené súd poskytol odporkyne na platenie lehotu 12 mesiacov, ktorá doba zohľadňuje jej možnosti a zároveň nie je neprimerane dlhou dobou. Vec právne posúdil podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 až 3, § 150 Občianskeho zákonníka. Okresný súd uviedol, že o trovách konania rozhodoval podľa § 142 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie eventuálne zmenil napadnutý rozsudok tak, že ustáli hodnotu domu č. 299 na celkovú hodnotu 30.8000,- eur, ktorý prikáže do výlučného vlastníctva odporkyne, a zaviaže odporkyňu zaplatiť mu sumu 20.798,10 Eur v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že okresný súd pochybil, keď zohľadnil, že na výstavbe rodinného domu sa podieľali rodičia odporkyne, že títo financovali celú stavbu, hoci žiadnym relevantným dôkazom nepreukázali, že rodičia odporkyne niečo hradili. Pravdou je, že od nich brali elektrinu na výstavbu domu, bývali u nich asi rok, avšak všetky práce na dome vykonával len on so svojimi príbuznými a kamarátmi, čo súd vôbec nezohľadnil. Naopak zohľadnil, že svokra mala zaplatiť 2.000,- Sk (66,38 Eur) za piesok, kamene, železo, kde tvrdí, že to bol dar výlučne odporkyni. Celú stavbu financovali z úverov a hypoték. Súd nezapočítal v plnej výške v jeho prospech sumu 7.553,51 Eur ako zostatok spoločného úveru, ktorý zaplatil po rozvode manželstva z vlastného zárobku. Domnieva sa, že súd neprávne započítal túto sumu v polovici v prospech odporkyne, hoci odporkyni zostal z jeho zárobku zhodnotený dom. Ďalej uviedol, že súd nesprávne a neobjektívne zaviazal odporkyňu vyplatiť mu sumu 14.456,09 Eur na dvakrát. Poukazoval na to, že si tiež potrebuje zakúpiť bývanie, pričom tvrdenie, že odporkyňa nie je schopná ho vyplatiť je klamstvom, pretože rodičia odporkyne previedli aj svoj dom v susedstve na odporkyňu, navyše majú v podielovom spoluvlastníctve pozemky, no odporkyňa odmietla previesť na neho svoje podiely v pozemkoch. Odporkyňa má možnosť vybaviť si hypotekárny úver.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadrila. Uviedla, že navrhuje rozsudok čo do výrokov I., II., III., a IV. potvrdiť ako vecne správny. Poukázala na v odvolaní navrhovateľom označené ustanovenie §221 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého navrhuje rozsudok okresného zrušiť s tým, že právomoc súdu rozhodovať predmetnú vec je daná a tento odvolací dôvod je úplne neopodstatnený. Ostatné odvolacie námietky, aj keď odvolacie dôvody navrhovateľ expressis verbis neuvádza, proti správnosti rozsudku považuje za úplne neopodstatnené. Okresný súd správne, dostatočne a preukázateľne zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil a presvedčivo zdôvodnil.
Toto rozhodnutie vníma ako spravodlivé, keďže od svojvoľného odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti sa sama stará o ich dve nezaopatrené deti. Za absolútne neopodstatnenú považuje výhradu navrhovateľa, podľa ktorej okresný súd zohľadnil, že jej rodičia mali financovať pomaly celú stavbu. Okresný súd vôbec takto nerozhodol, naopak, zo skutočností ňou tvrdených o rozsahu príspevkov rodičov, mal za preukázaný len príspevok rodičov v sume 66,38 Eur. Ďalej označila za nenáležité a účelové tvrdenia navrhovateľa, že si potrebuje zakúpiť bývanie, pretože navrhovateľ vlastní 1 rodinného domu v U. U., ako vyplýva z listu vlastníctva č. 144 pre k.ú. U. U., ktorého hodnota presahuje hodnotu garsónky. Poukazovala na všeobecnú hodnotu domu vyčíslenú v znaleckom posudku (22.040,74 Eur) s tým, že navrhovateľ dostane na výplatu podstatne viac ako je polovica hodnoty samotného domu. Námietky navrhovateľa, hoci nie odborné, ale emocionálne podfarbené, voči výške sumy na vyrovnanie podielu nie sú namieste. V konečnom dôsledku navrhovateľ voči rozsahu BSM ani nenamieta, namieta len výšku sumy, ktorú súd určil na výplatu. Námietku navrhovateľa, že sa súd nesprávne vyporiadal s úhradou dlhu vo výške 7.553,51 Eur, nepovažuje za dôvodnú. Dlh bol čerpaný výlučne z dôvodu kúpy motorového vozidla Renault Laguna, ktorý si navrhovateľ bez jej súhlasu odviezol pri svojom svojvoľnom odchode zo spoločnej domácnosti a nakoniec ho bez jej súhlasu predal za sumu 2.000,- Eur, hoci jeho hodnota bola 3.000,- Eur. Za správny a spravodlivý považuje nielen rozsah, ale aj spôsob výplaty z podielu v BSM. Navrhovateľ nie je bezprostredne odkázaný na výplatu celej sumy a ona nemá možnosť okamžitej pôžičky vo výške takmer 15.000,- Eur. Bude si musieť vziať hypotéku zabezpečenú práve domom v BSM.
Proti rozsudku do výroku o náhrade trov konania podala odporkyňa včas odvolanie. Navrhla odvolaciemu súdu, aby na základe § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že jej prizná náhradu trov konania tak, ako vyplýva zo spisu a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.668,58 Eur. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.. Uviedla, že rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania považuje za nepreskúmateľné. Je toho názoru, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky na to, aby jej bola priznaná náhrada trov konania. Poukazovala na príčiny rozvratu manželstva, mimomanželskú známosť navrhovateľa, jeho svojvoľný odchod zo spoločnej domácnosti, na to, že jej zrušil prístupové právo k účtu, použil finančné prostriedky z účtu a užíval motorové vozidlo bez jej vedomia a súhlasu. Pred podaním návrhu ju nekontaktoval a neprejavil snahu dohodnúť sa. Mala záujem dohodnúť sa, bola ochotná ponúknuť navrhovateľovi aj sumu 12.000,- až 13.000,- Eur. Navrhovateľ trval na svojich návrhoch. Samotný návrh navrhovateľa na začatie súdneho konania bol značne neurčitý a nezrozumiteľný, preto musel okresný súd vynaložiť značné úsilie na konkretizovanie predmetu konania. Poukazovala na svoju majetkovú situáciu a starostlivosť o dve nezaopatrené deti. Dosahuje zárobok 450,- eur mesačne.
K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ. Navrhol, aby súd potvrdil rozsudok vo výroku o náhrade trov konania, keďže ho považuje za správny. Nie je pravdivé tvrdenie odporkyne, že nemal záujem riešiť vyporiadanie BSM dohodu. Bol to on, kto oslovil odporkyňu s návrhom na uzavretie dohody. Odporkyňa nebola ochotná uzavrieť žiadnu dohodu, iba za podmienky, že mu vyplatí 3.000,- alebo 4.000,- Eur. Toho rozhovoru bola prítomná ich dcéra Lucia. Preto bol nútený podať návrh na súd. Poukazoval na zápisnicu z pojednávania z 08.04.2013 a z 10.06.2013, v rámci ktorých sa súd pokúšal o ukončenie sporu zmierom.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 2 písm. d) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi odvolania navrhovateľa, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred okresným súdom.
Námietka navrhovateľa v odvolaní smerovala predovšetkým voči spôsobu, akým sa okresný súd vyporiadal s jeho vkladom, a to sumou 7.553,51 Eur použitou na zaplatenie zostatku spoločného úveru. Domnieval sa, že súd túto hodnotu vyporiadal v jeho neprospech, keď odporkyni prikázal nahradiť mu
iba polovicu, hoci jej prikázal dom, pričom jemu v jeho neprospech započítal celú sumu, ktorú získal predajom spoločného auta.
Odvolací súd konštatuje, že postup okresného súdu v súvislosti s vysporiadaním sumy 7.553,51 Eur (zostatok dlhu zo spotrebného úveru č. 000466111190208 vo VÚB, a.s. čerpaného za trvania manželstva ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva) ako aj ostatných položiek BSM je správny, presvedčivý a logický.
Okresný súd prikázal odporkyni dom, ako vo svojej námietke poukazuje navrhovateľ, a súčasne jej uložil vyplatiť polovicu z hodnoty domu navrhovateľovi. Zároveň súd de facto prikázal navrhovateľovi osobné motorové vozidlo resp. vzhľadom na jeho scudzenie predaj tretej osobe už len jeho hodnotu získanú z predaja a súčasne navrhovateľovi de facto rovnako uložil vyplatiť z hodnoty osobného motorového vozidla odporkyni polovicu. Je totiž podľa zásad aritmetiky bez významu, či sa najskôr odpočíta hodnota prikázaného majetku (aktív) odporkyni od nižšej hodnoty prikázaného majetku navrhovateľovi a následne vydelí dvomi, aby sa tak zistila suma náhrady na vyrovnanie podielu z aktív BSM (ako urobil okresný súd v odôvodnení rozhodnutia), alebo sa najskôr spočítajú všetky aktíva BSM t.j. hodnota domu, hodnota vozidla a iných aktív, následne sa zistená suma vydelí dvoma na určenie výšky rovného podielu účastníkov z BSM a potom sa odpočíta vyššia hodnota prikázaného majetku od zistenej výšky rovného podielu (resp. odpočíta nižšia hodnota prikázaného majetku od zistenej výšky rovného podielu), aby sa tak zistila výška, suma náhrady na vyrovnanie aktív BSM. V oboch prípadoch matematického výpočtu totiž dospejeme k rovnakému výsledku. Nie je potom pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že sa mu v jeho neprospech pripočítala celá suma hodnoty auta. Keďže sa toto vozidlo už nenachádza fyzicky v mase BSM v dôsledku jeho predaja tretej osobe, de facto sa prikázala navrhovateľovi jeho hodnota, ale z nej vyplatí odporkyňu len v polovici. Napokon navrhovateľ sám žiadal prikázať vozidlo do svojho výlučného vlastníctva. Hodnota auta mu bola prikázaná ako majetok, z ktorého musí vyplatiť v polovici odporkyňu, rovnako ako odporkyňa musí vyplatiť navrhovateľa z polovice domu, ktorý jej bol prikázaný.
Táto námietka navrhovateľa už vôbec nie je náležitá s poukazom na to, že mu v jeho neprospech bola započítaná suma 7.553,51 Eur (zostatok dlhu zo spotrebného úveru č. 000466111190208 vo VÚB, a.s. čerpaného za trvania manželstva ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva). V prípade sumy 7553,51 Eur nejde o aktívum (majetok) BSM ako v prípade auta resp. jeho hodnoty, ale o pasívum (spoločný dlh) BSM. Ide teda o dve rozdielne ekonomické a právne kategórie. Preto nie je možné ich porovnávanie tak, ako vykonal navrhovateľ v odvolaní. V prípade sumy 7.553,51 Eur ide o spoločný dlh a na úhrade spoločných dlhov vzniknutých za trvania manželstva sa majú podieľať obaja účastníci konania, preto podieľať sa na jeho splatení bolo povinnosťou aj navrhovateľa, v tomto prípade rovným dielom. Navrhovateľ vynaložil zo svojho výlučného majetku na zaplatenie spoločného dlhu vyšší diel (keďže zostatok úveru zaplatil po rozvode manželstva celkom sám), preto postupoval okresný súd správne, keď odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi, čo zaplatil na spoločnom dlhu za ňu, teda polovicu (rovný podiel) zo zostatku úveru.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa týkajúcu sa vkladu odporkyne do spoločného majetku získaného darom od rodičov vo forme platby za stavebný materiál, je zrejmé tak, ako konštatovala odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu, že okresný súd z pôvodne uplatňovanej a odporkyňou tvrdenej sumy vložených vlastných prostriedkov získaných darom od rodičov do stavby spoločného domu vo výške 8.630 Eur nakoniec uznal za dôvodnú len sumu 2.000,- Sk (66,38 Eur). Navrhovateľ tvrdil, že ohľadne tejto sumy neuniesla odporkyňa dôkazné bremeno. Odporkyňa však existenciu tejto skutočnosti preukázala jednak svojím výsluchom ako aj výsluchom svedkov Z. I. a Y. I., jej rodičov. Takto zistená skutočnosť nebola navrhovateľom relevantným spôsobom vyvrátená. Navrhovateľ napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy na vyvrátenie tejto skutočnosti. Preto záver súdu, v zmysle ktorého považuje skutočnosť o dare rodičov odporkyni vo výške 66,38 Eur vloženom do spoločného domu za zistenú, je správny zodpovedajúci pravidlám občianskeho súdneho procesu. Rovnako tak bol správny aj spôsob vysporiadania sa okresného súdu s touto skutočnosťou v rámci vyporiadnia BSM.
Navrhovateľ v úvode svojho odvolania v rámci odvolacieho návrhu uviedol, že žiada, aby súd ustálil hodnotu domu č. 299 na celkovú hodnotu 30.800,- Eur. Neuviedol však, z akého dôvodu tak žiada resp. v čom považuje rozsudok okresného súd za nesprávny. Ohľadne hodnoty domu okresný súd v rozsudku uviedol, že do výlučného vlastníctva odporkyne bol prikázaný majetok v hodnote celkom 25.016,22 Eur, z toho hodnota prikázaného domu vrátane kotolne a vonkajších úprav predstavuje 23.893,14 Eur. Vzhľadom na chýbajúce vyjadrenie navrhovateľa v odvolaní sa možno len domnievať, že túto hodnotu nepovažuje navrhovateľ za dostatočnú. Prečo však podľa jeho názoru táto súdom ustálená hodnota nie je správna a prečo za správnu považuje hodnotu 30.800 Eur, nezdôvodnil. Opätovne sa možno len domnievať (vzhľadom na rovnaké číslo), že navrhovateľ prevzal hodnotu 30.800,- Eur zo znaleckého posudku vyhotoveného v konaní. V sume 30.800,- Eur zistenej znalcom je však zahnutá aj hodnota garáže a letnej kuchyne. Okresný súd vo svojom rozsudku náležitým spôsobom vysvetlil, prečo do masy BSM nezahrnul letnú kuchyňu a garáž, uvedené posúdenie vykonané okresným súdom je správne, opierajúce sa o skutočnosti zistené v konaní. Navrhovateľ správnosť uvedeného hodnotenia okresného súdu v odvolaní nijakým spôsobom nespochybnil, uvedené hodnotenie ani len neoznačil za nesprávne a teda ani neuviedol dôvody prípadnej nesprávnosti záveru súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľa ako nedôvodné.
Rovnako vyhodnotil aj námietky navrhovateľa voči lehote peňažného plnenia. Okresný súd určil odporkyni na splnenie dlhu lehotu 12 mesiacov, čo odôvodnil možnosťami odporkyne vzhľadom na jej nízky príjem 450,- Eur mesačne a s tým spojenú nemožnosť získať úver, a zároveň primeranosťou dĺžky lehoty plnenia. Tvrdenie navrhovateľa v odvolaní o naliehavej potrebe zabezpečenia vlastného bývania a z toho dôvodu okamžitej potreby vyplatenia peňažnej sumy sa odvolaciemu súdu nejaví ako presvedčivé aj vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti účastníkov už počas trvania manželstva a odvtedy má zabezpečené bývanie, pričom lehota 12 mesiacov na úplne zaplatenie dlhu s tým, že takmer tretina bude zaplatená už do troch mesiacov sa z tohto pohľadu skutočne nejaví ako neprimeraná. Zároveň odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť zistenú z informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. 144 pre k.ú. U. U. predloženého odporkyňou, podľa ktorého je navrhovateľ rovnodielnym spoluvlastníkom rodinného domu v obci U. Turná titulom darovania a dedenia. Vzhľadom na tieto majetkové pomery navrhovateľa sa nejaví situácia navrhovateľa ohľadom bývania a potreby finančných prostriedkov za tak naliehavú, ako to tvrdí vo svojom odvolaní. Ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu určiť dlhšiu lehotu na plnenie ako aj plnenie splátkach. Okresný súd túto možnosť využil, pričom aplikáciu uvedeného ustanovenia podložil zistením potrebných skutočností, ktoré presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku. Uvedený postup okresného súdu nebol svojvoľný a odvolací súd ho považuje za správny.
Pokiaľ ide o odvolanie odporkyne proti výroku rozsudku o trovách konania, odvolací súd sa stotožnil s výrokom okresného súdu o tom, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Výrok predstavuje doslovnú citáciu znenia § 142 ods. 2 O.s.p. a nie § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré ustanovenie zrejme nesprávne (zrejmá chyba v písaní) uviedol okresný súd vo svojom odôvodnení. Aplikácia ustanovenia §142 ods. 2 O.s.p. je v danej veci namieste. Vychádzajúc z prednesov účastníkov v rámci pokusu súdu o zmierne vyriešenie sporu ako aj v rámci prednesov návrhov a vyjadrení k nim je zrejmé, že ani jeden z účastníkov nemal vo veci plný úspech. Medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM (čo je zrejmé aj z ich prednesov v rámci pokusu súdu o zmierne vyriešenie sporu), a preto vyporiadanie súdnou cestou bolo jediným riešením usporiadania ich vzájomných vzťahov po rozvode manželstva, pričom toto vyporiadanie je v záujme oboch účastníkov. Odvolací súd považuje za dôvodné a akceptovateľné, aby vzhľadom na celkové okolnosti daného prípadu a usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi konania hradil každý účastník vlastné trovy sám. Právny záver okresného súdu o nepriznaní náhrady trov konania odporkyni nie je v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy náhrady trov konania. Vzhľadom na to nemožno tieto závery označiť za nepreskúmateľné a za svojvoľné, vybočujúce z rámca uvedeného zákonného ustanovenia, a preto ich odvolací súd nemá dôvod prehodnocovať
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná (súd nevyhovel odvolaniu navrhovateľa vo veci samej) a preto jej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Trovy konania odporkyne pozostávajú z trov právneho zastúpenia - odmeny advokáta a náhrady hotových výdavkov advokáta za jeden úkon právnej služby- vyjadrenie k odvolaniu podľa § 10 ods. 1, § 10 ods. 6 (hodnota BSM 25016,22+ 3591,17 Eur +7553,51 Eur) § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 303,74 Eur a 8,04 Eur +20% DPH. Trovy právneho zastúpenia odporkyne uplatnené predstavujú 354,22 Eur. Ich náhradu je navrhovateľ podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť advokátovi odporkyne. Lehota na plnenie bola určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. veta pred bodkočiarkou - 3 dni od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .