Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/53/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Aleny Záhumenskej, v právnej veci žalobcu Z. S., a.s., IČO: 31335004, so sídlom v I., I. č. XX, proti žalovaným: 1/ O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v X., č. XX, v skutočnosti bytom v Z., E. č. XXX/XX, 2/ I. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., S. č. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Z. I., advokátom so sídlom v E., M. D. č. XXX a 3/ K. K., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v X., č. XX, v skutočnosti bytom v Z., E. č. XXX/XX, o zaplatenie 5.112,22 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti výroku o čiastočnom zamietnutí rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 3. októbra 2011, č. k. -55, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bol v časti zamietnutý návrh žalobcu, p o t v r d z u j e .

Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 3. októbra 2011, č. k. -55, bolo rozhodnuté nasledovne:

„Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 4.875,53 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.313,48 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 278,12 Eur, pričom žalovaní 1/ a 3/ spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných s tým, že na zaplatenie prisúdenej sumy s príslušenstvom a trovami konania povoľuje súd žalovaným 1/, 2/ a 3/ splátky v sume 300 Eur mesačne splatné vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamieta.“

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/ až 3/ zaplatenia sumy 5.112,22 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12,79 % ročne zo sumy 4.408,50 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných z titulu nesplateného úveru. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2479089201 bola so žalovanými uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 23.06.2004, v súlade s ktorou poskytol žalovaným 1/ a 2/ mimoriadny medziúver v sume 5.609,77 Eur. Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,79 % ročne pravidelnými

splátkami v sume 45,28 Eur mesačne a do nasporenia 35 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady v sume 27,88 Eur; po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými splátkami v sume 69,71 Eur mesačne. Žalovaná 3/ prevzala ručenie za splnenie pohľadávky žalobcu žalovanými 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ si neplnili zmluvné povinnosti preto ich vyzýval na riadne a včasné uhrádzanie splátok, títo však dlžné splátky nedoplatili; žalovaná 3/ na upomienky tiež nereagovala. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti omeškaním v splácaní listom zo dňa 02.10.2009 odstúpil od zmluvy o úvere a vyzval žalovaných 1/ a 2/ na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote, žalovanej 3/ dal odstúpenie od zmluvy na vedomie listom zo dňa 02.10.2009 s upozornením, že ak nebude dlh v stanovenej lehote splatený, bude nútený pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou aj voči žalovanej 3/. Žalovaní 1/ a 2/ finančné prostriedky nevrátili, žalovaná 3/ si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z ručenia, preto pristúpil k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom súdu. Zostatok pohľadávky ku dňu 31.03.2011 predstavuje sumu 5.112,22 Eur (dlžná suma) a 12,79 % ročné úroky z omeškania zo sumy 4.408,50 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia. Žalovaní 1/ a 3/ so žalobou žalobcu súhlasili, žalovaná 2/ so žalobou žalobcu nesúhlasila.

Okresný súd ďalej uviedol, že z výpovede žalovaného 1/ zistil, že so žalobou súhlasí. Ja pravda, že spornú zmluvu zo dňa 23.06.2004 so žalobcom uzavrel. Bola mu vyplatená aj časť úveru, nepamätá si presne, o akú sumu išlo. Vie, že zostatok úveru mal byť vyplatený po predložení bločkov, to sa však už nestalo. Nepopieral, že je žalobcovi dlžný nesplatenú sumu. Spočiatku úver aj splácal, potom už prestal z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, keď manželka, teda žalovaná 3/, zostala doma s dieťaťom. Priebeh splácania bol taký, ako uviedol žalobca vo výpise z účtu úveru, ktorý doručil súdu, tento nespochybňuje. Je pravda, že žalobca od spornej zmluvy odstúpil z dôvodu nesplácania úveru. Je pravda aj to, že žalovanú 2/ spolu so žalovanou 3/ oslovili, aby im išla ručiť za sporný úver, teda táto mala byť ručiteľkou úveru. Oni so žalovanou 3/ žalobcu oslovili cez jeho pobočku o uzavretie zmluvy o úvere s tým, že on a žalovaná 3/ budú dlžníci, na pobočke žalobcu im povedali, že potrebujú aj ručiteľa, tak oslovili žalovanú 2/, ktorá im išla ručiť za úver. Celý čas voči žalobcovi vystupovali tak, že on so žalovanou 3/ budú dlžníci a žalovaná 2/ ručiteľ. Zmluvu podpisovali všetci traja naraz a až neskôr si všimli, že žalovaná 2/ je v zmluve uvedená ako spoludlžník a žalovaná 3/ ako ručiteľ, pričom to malo byť pôvodne naopak. Chyba sa stala na pobočke žalobcu. Túto chybu ani nijako nenamietali a všimli si to vlastne až v súvislosti s týmto súdnym konaním. Žiadal, aby mu súd povolil splácať žalovanú sumu v splátkach po 300 Eur mesačne, čo odôvodňuje ich pomermi so žalovanou 3/. Je zamestnaný, dosahuje príjem v sume 420 Eur mesačne, má jednu vyživovaciu povinnosť, platia nájomné v sume 240 Eur mesačne, telefóny v sume 20 Eur mesačne a bežné výdavky na stravu a oblečenie. Nehnuteľnosti a ani cenné hnuteľné veci nevlastní. Z výpovede žalovanej 2/ okresný súd zistil, že žalovaná 3/ bola jej kolegyňa v práci, žalovaný 1/ bol jej priateľ. Táto ju poprosila, či by im nešla ručiť za úver, že potrebujú peniaze na prestavbu, tak súhlasila. Išli na pobočku žalobcu do Z., tam už bolo všetko pripravené, popodpisovali sa papiere. Zmluvu podpisovala s vedomím, že je ručiteľ. Je pravda, že zmluvu si zbežne prečítala, vtedy si to nejako neuvedomila, ako je v zmluve uvedená, myslela si, že sú tam dvaja ručitelia a jeden dlžník. Z úveru nedostala žiadne finančné prostriedky. Asi dva roky sa nič nedialo, potom prišla upomienka od žalobcu, že sa úver nespláca, to bolo asi v roku 2005. Vtedy kontaktovala žalovaných, sľúbili, že zaplatia. Potom bola pracovne na Cypre, upomienky chodili ďalej, bolo tam aj nejaké predvolanie na polícii, žalovaní 1/ a 3/ stále sľubovali, že zaplatia, vec však dospela do tohto súdneho sporu. Samotné uzavretie zmluvy nespochybňuje, je si vedomá, že ju podpísala, ale myslí si, že žalovanú sumu by mali zaplatiť žalovaní 1/ a 3/. Z výpovede žalovanej 3/ okresný súd zistil, že so žalobou súhlasí. Je pravda, že spornú zmluvu zo dňa 23.06.2004 so žalobcom uzavrela. Je pravda aj to, čo vypovedal žalovaný 1/ o výplate úveru a splácaní úveru z ich strany. Mala aj vedomosť, že žalobca od spornej zmluvy odstúpil z dôvodu nesplácania. Je pravda, že mala byť v zmluve ako ďalší dlžník a až teraz si všimli, že je na zmluve uvedená ako ručiteľ, pričom ručiteľom mala byť žalovaná 2/. Pripojila sa k žiadosti o splátky v sume 300 Eur mesačne. Je zamestnaná s príjmom v sume okolo 320 Eur mesačne v čistom, má sľúbenú aj brigádu, tento mesiac by mala ísť na školenie. So žalovaným 1/ bývajú v spoločnej domácnosti, sú manželia, majú jedno maloleté dieťa, dcéru, ktorá chodí do materskej školy, za ktorú platia 30 Eur mesačne.

Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2479089703 zo dňa 23.06.2004 v spojení so všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie (č.l. 8-11 spisu) a notárskou zápisnicou JUDr. C. K. zn. N 456/2004 () zo dňa 23.06.2004 okresný súd zistil, že žalobca ako veriteľ na jednej strane a žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci na strane druhej sa dohodli na poskytnutí úveru v sume

210.000,- Sk (tzv. mimoriadneho medziúveru), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. 2479089201 v sume 136.500,- Sk (článok I bod 1 zmluvy o úvere); účastníci dojednali záväzný účel úveru (článok I bod 2 písm. a/ až h/ zmluvy o úvere) s tým, že celý úver bude použitý v súlade s týmto účelom, žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali poukazovať na účet stavebného sporenia sumu 840,- Sk (27,88 Eur) mesačne a súčasne splácať úroky z mimoriadneho medziúveru vo výške 7,79 % ročne splátkami v sume 1.364,- Sk (45,28 Eur) mesačne a stavebný úver v rátane úrokov vo výške 4,7 % ročne splátkami v sume 2.100,- Sk (69,71 Eur) splatnými prvého každý mesiac s úhradou do 15. dňa mesiaca - prvá splátka so splatnosťou v mesiaci nasledujúcom po poskytnutí medziúveru, strany sa dohodli, že výplata úveru bude poukázaná na účet žalovaného 1/ (článok II zmluvy o úvere); žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali okrem iného splácať všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru riadne a včas (článok V bod 1 zmluvy o úvere); pre prípad omeškania boli dojednané úroky z omeškania 5 % ročne nad dohodnutú sadzbu úroku mimoriadneho medziúveru a to aj v prípade odstúpenia od zmluvy (článok VI bod 2 zmluvy o úvere, článok VII bod 6 zmluvy o úvere); súčasne bolo dojednané právo žalobcu odstúpiť od zmluvy o úvere, ak žalovaní okrem iného porušia svoju povinnosť podľa zmluvy o úvere (článok VII bod 2 písm. i/ zmluvy o úvere), pričom odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok žalovaných ani ručiteľa splatiť pohľadávku žalobcu s príslušenstvom (článok VII bod 5 zmluvy o úvere), odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia oznámenia, všetky oznámenia žalobcu sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte po oznámení na adrese uvedenej v zmluve o úvere, v prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný alebo neznámy sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa vrátila žalobcovi (článok VII bod 7 zmluvy o úvere); žalovaná 3/ prevzala ručenie za splnenie záväzku žalovaných 1/ a 2/, ak ho nesplnia sami; žalovaní 1/ a 2/ uznali dlh zo zmluvy o úvere voči žalobcovi aj do notárskej zápisnice zo dňa 23.06.2004. Listom zo dňa 02.10.2009 (č.l. 12 spisu, č.l. 13 p.v. spisu) odstúpil žalobca od zmluvy o úvere z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas (omeškanie s viac ako dvomi splátkami viac ako dva mesiace), pričom žalovanému 1/ doručoval oznámenie o odstúpení od zmluvy dňa 02.10.2009 prostredníctvom pošty na adresu trvalého pobytu uvedenú v zmluve o úvere, zásielka bola uložená na pošte dňa 13.10.2009 a vrátila sa žalobcovi s poznámkou poštového doručovateľa "zásielka neprevzatá v odbernej lehote" (č.l. 12 p.v. - 13 spisu); žalovanej 2/ doručil žalobca odstúpenie od zmluvy do vlastných rúk dňa 13.10.2009 prostredníctvom pošty (č.l. 14 spisu); žalovanej 3/ doručil žalobca oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 02.10.2009 ako aj samotné odstúpenie od zmluvy zo dňa 02.10.2009 do vlastných rúk dňa 12.10.2009 prostredníctvom pošty (č.l. 15 spisu), súčasne žalobca vyzval žalovaných na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov do 7 dní od doručenia listu a žalovanú 3/ upozornil na možnosť vymáhania dlžnej sumy v prípade, že ju neuhradia žalovaní 1/ a 2/. Z vyjadrenia k pohľadávke a špecifikácie pohľadávky zo dňa 25.07.2011 (č.l. 38 spisu) a výpisu z účtu úveru (č.l. 39-40 spisu) okresný súd zistil, že úver bol poskytnutý dňa 08.07.2004 v sume 5.576,58 Eur (168.000,- Sk); pravidelné vklady na účet sporenia a úroky z úveru žalovaní od júla 2004 do septembra 2009, žalobca odstúpil od zmluvy s účinnosťou od 01.11.2009, dlžná suma ku dňu 02.10.2009 predstavovala 4.493,33 Eur po zaúčtovaní nasporenej sumy z účtu stavebného sporenia v sume 1.442,51 Eur; istina v sume 4.408,50 Eur bola vypočítaná tak, že k dlžnej sume z odstúpenia 4.493,33 Eur sa pripočítali riadne úroky za obdobie od 03.10.2009 do 01.11.2009 v sume 26,15 Eur a zohľadnila sa úhrada zo dňa "22.01.2011" (pozn. súdu

- zrejme správne 22.01.2010); do účinnosti odstúpenia od zmluvy (01.11.2009) sa úver úročil úrokom 7,79 % ročne, po odstúpení sa úročí úrokmi z omeškania vo výške 12,79 % ročne (7,79 % + 5 %); v žalobe bola vyčíslená dlžná suma ku dňu 31.03.2011 v sume 5.112,22 Eur, ktorá pozostáva z istiny v sume 4.408,50 Eur a nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 12,79 % ročne od 01.01.2010 do 31.03.2011 v sume 703,72 Eur.

Okresný súd poukázal na znenie , , , , prvá veta, prvá a druhá veta, , v znení účinnom ku dňu omeškania, , , a (v znení účinnom od 01.04.2004 a ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), a prvá veta , , , , , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , článku 1 bod 1, článku 6 bod 1, čl. 10 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len "smernica 93/13/EHS") a .

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca a žalovaní 1/ až 3/ uzavreli zmluvu o úvere zo dňa 23.06.2004. Na základe zmluvy o úvere poukázal žalobca na účet žalovaného 1/ dňa 08.07.2004 úver v sume 168.000,- Sk (5.576,58 Eur) a žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali splácať dojednaný úrok vo výške 7,79 % ročne z úveru splátkami v sume 1.364,- Sk (45,28 Eur) vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom august 2004, súčasne sa zaviazali na účet stavebného sporenia vkladať sumu 840,- Sk (27,88 Eur) mesačne a sumu 2.100,- Sk (69,71 Eur) mesačne, žalovaná 3/ žalobcovi podľa znenia zmluvy písomne vyhlásila, že splní záväzok zo zmluvy o úvere v prípade, že ho nesplnia žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci podľa zmluvy. Žalovaný 1/ čerpal úver dňa 08.07.2004. Nebolo medzi účastníkmi sporné ( ), že žalovaní 1/ a / svoju povinnosť splácať poskytnutý úver dojednanými platbami neplnili riadne a včas. Keďže žalovaní túto svoju povinnosť nesplnili, žalobca dôvodne odstúpil od zmluvy o úvere listom zo dňa 02.10.2009 a vyzval žalovaných 1/ a 2/ na splnenie záväzku (dlžná suma k 02.10.2009 predstavovala 4.493,33 Eur) do siedmich dní od jeho doručenia, doručenie uvedeného listu žalovaným 1/ až 3/ a tiež oznámenia o odstúpení od zmluvy o úvere žalovanej 3/, mal okresný súd preukázané dňom 12.10.2009, resp. 13.10.2009 v zmysle zmluvy o úvere (článok VII bod 7 zmluvy o úvere). Žalovaní 1/ a 2/ svoj záväzok vrátiť nesplatenú časť úveru riadne a včas nesplnili (plnili len čiastočne), preto im okresný súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.875,53 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.313,48 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia, pričom žalovaným 1/ a 3/ uložil túto povinnosť spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Napriek tomu, že v spornej zmluve o úvere sú žalovaní 1/ a 2/ uvedení ako dlžníci a žalovaná 3/ ako ručiteľ, z vykonaného dokazovania vyplýva, že úmyslom žalovaných bolo uzavrieť so žalobcom zmluvu tak, aby žalovaní 1/ a 3/ bolo dlžníci a žalovaná 2/ ručiteľ, takto prebiehali podľa výpovede žalovaných aj rokovania o uzavretí zmluvy so žalobcom, ktorému teda tento úmysel žalovaných bol známy. Okresný súd preto prejav vôle účastníkov zmluvy a jej obsah vyložil ( a ) tak, že žalovaní 1/ a 3/ uzavreli zmluvu ako dlžníci a žalovaná 2/ ako ručiteľ a takýmto spôsobom zaviazal žalovaných na plnenie prisúdenej sumy s príslušenstvom žalobcovi.

Okresný súd ďalej uviedol, že z charakteru spornej zmluvy o úvere je zrejmé, že nejde o spotrebiteľský úver ( o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov). Na druhej strane je však zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa , a (v znení účinnom od 01.04.2004). I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah ( ), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ) a to cez odkaz podľa ustanovenia druhá veta . Podľa názoru okresného súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v ) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a žalovaných založený zmluvou o úvere aplikoval okresný súd ustanovenia (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv). Ustanovenie (v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého je súd povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa (ako to vyplýva z uvedeného ), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.

Okresný súd poukázal na to, že v prejednávanom vzťahu Pre prípad omeškania dojednali účastníci úroky z omeškania vo výške 12,79 % ročne z dlžnej sumy. V čase uzavretia zmluvy bola úprava úrokov z omeškania obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ustanovení a v ustanovení . Kým v čase uzavretia spornej zmluvy o úvere výšku úrokov z omeškania pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky

zákonník neumožňoval dojednať vyššie úroky z omeškania než maximálne do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od v neprospech spotrebiteľa; spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie; v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe uvedeného nemohli žalovaní so žalobcom pre prípad omeškania dojednať vyššie úroky z omeškania než vo výške určenej v ustanoveniach občianskeho práva a z tohto právneho názoru okresný súd vychádzal pri svojom pri rozhodovaní. Žalovaní po vyhlásení splatnosti úveru a odstúpení od zmluvy žalobcom zaplatili už len dňa 22.01.2010 sumu 206 Eur (č.l. 40 spisu), keď táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi ani sporná ( ). Dlžná istina ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy o úvere (01.11.2009) predstavovala sumu 4.519, Eur (č.l. 40 spisu). Po zohľadnení uvedenej čiastočnej platby v sume 206 Eur tak dlžná istina ku dňu rozhodnutia súdu predstavovala 4.313,48 Eur. K tomu žalobca vyčíslil úroky z omeškania v sume 798,74 Eur. Pri vyčíslení úrokov z omeškania vychádzal žalobca z dojednanej výšky 12,79 % ročne, dôvodné boli však len úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, pretože žalovaní sa do omeškania dostali dňom 20.10.2009 (po uplynutí lehoty na plnenie, ktorú žalobca poskytol v odstúpení od zmluvy o úvere v trvaní sedem dní). K tomuto dňu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 1 % ročne, teda žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne (1 % + 8 %), po prepočte dôvodne uplatnené vyčíslené úroky z omeškania ku dňu 31.03.2011 (podľa uplatnenia žalobcu - ) predstavujú sumu 562, Eur (keď 12, % predstavuje sumu 798, Eur, % predstavuje 62, Eur, a teda pri úrokoch z omeškania vo výške 9 % ročne tieto po vyčíslení ku dňu 31.03.2011 predstavujú sumu 562,05 Eur), a teda čo do sumy 95,02 Eur uplatnenej istiny s uplatneným príslušenstvom z nej (do ktorej žalobca zahrnul aj vyčíslené úroky z omeškania v rozpore s dojednaním v článku VII bod 10 zmluvy o úvere) a do sumy 141,67 Eur (ako vyčíslených úrokov z omeškania) okresný súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Prisúdená suma tak pozostáva z dlžnej istiny v sume 4.313,48 Eur a vyčíslených úrokov z omeškania ku dňu 31.03.2011 v sume 562,05 Eur, súčasne okresný súd žalobcovi prisúdil aj úroky z omeškania z dlžnej istiny vo výške 9 % ročne od 01.04.2011 do zaplatenia. Z vyššie uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na zaplatenie prisúdenej sumy s príslušenstvom povolil okresný súd žalovaným splátky v sume 300 Eur mesačne, a to vzhľadom na ich súčasné osobné a príjmové pomery, keď podľa názoru okresného súdu povolenie splácania žalovanej sumy v splátkach nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu. V prípade nezaplatenia čo len jednej splátky sa stane splatný celý zvyšok nezaplateného dlhu, a to v deň splatnosti nezaplatenej splátky.

O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bol vzhľadom na predmet konania a výrok rozsudku pomerne úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo voči žalovaným 1/ až 3/ právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z celkovej uplatnenej sumy a istiny bez nevyčísleného príslušenstva. Z hľadiska náhrady trov konania bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie sumy 4.875,53 Eur, t.j. 95,37 %, v časti o zaplatenie sumy 236,69 Eur boli úspešní žalovaní, t.j. 4,63 %, žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu 90,74 % (95,37 % - 4,63 % = 90,74 %) jeho účelne vynaložených trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby na súd v sume 306,50 Eur (č.l. 23 spisu), z ktorej sumy 90,74 % predstavuje sumu 278,12 Eur. Iné trovy konania nežiadal žalobca nahradiť.

Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v časti zamietnutá, podal žalobca včas odvolanie. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu ohľadne výšky úrokov z omeškania a započítania úhrady na istinu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že zmluvný vzťah účastníkov na základe uzavretej zmluvy sa riadi režimom . Výška úroku z omeškania bola dohodnutá v čl. VII. bod 8. Aj v prípade, ak by odvolací súd posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú, spôsob započítavania platieb bol dohodnutý v zmluve a podľa odstúpenie od zmluvy sa nedotýka iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Okresný súd sa nezaoberal touto skutočnosťou, ani právnym posúdením veci z tohto hľadiska a vec posúdil iba ako spotrebiteľskú

zmluvu, s čím žalobca nesúhlasí. Vytýkal okresnému súdu, že pri určovaní úrokov z omeškania a výšky úrokovej sadzby od účinnosti od odstúpenia sa nezaoberal s ustanovením z hľadiska výšky odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu a neskúmal, či ide o podstatné prevýšenie odplaty. Podľa názoru výška úrokovej sadzby 12,79 % ročne nie je neprijateľná a nejde o úžeru, ani o rozpor s dobrými mravmi. Do roku 2010 súdna prax akceptovala takúto výšku úroku z omeškania v obchodoch uzavretých v roku 2004. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi 5.112,22 Eur, s 12,79% úrokom z omeškania zo sumy 4.408,50 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia ako aj trovy 278,12 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, a to splátkach 300 Eur mesačne splatných do 15.dňa v mesiaci počnúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich. Keďže ide o otázku po právnej stránke zásadného významu, žalobca navrhol, aby odvolací súd pripustil dovolanie ( ).

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť v napadnutej časti podľa ako vecne správny z nasledovných dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, žalobca namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci v rozsudku okresného súdu, teda uplatnil odvolacie dôvody podľa .

Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania, ktorými je odvolací súd viazaný podľa , odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje.

V súvislosti z obsahom odvolania odvolací súd považuje za potrebné dodať, že sa stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého na vec aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. V zmysle uvedenej právnej úpravy je správny názor okresného súdu, podľa ktorého je úradnou povinnosťou súdu prihliadať na neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských vzťahoch v zmysle a nasledujúcich aj v znení účinnom po uzavretí zmluvy v zmysle a nasledujúcich .

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri právnom posúdení veci postupoval správne pri riešení kolízie použitia konkrétneho právneho predpisu v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy ( versus ustanovenie ). Súdna prax v súvislosti s riešením uvedenej právnej kolízie ustálila, že pri spotrebiteľských vzťahoch nie je namieste aplikovať normy pre tzv. „biznismenov“ a preto je potrebné prednostne aplikovať ustanovenia . Uvedenú ustálenú súdnu prax dobehla aj samotná zákonná úprava v ustanovení posledná veta , zakotvená . Z uvedených dôvodov výklad okresného súdu, podľa ktorého aj napriek zneniu ustanovenia je na prejednávaný prípad nevyhnutné aplikovať ustanovenia, ktoré okresný súd citoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, nie je možné považovať za svojvoľný (arbitrálny) alebo z hľadiska ustálenej súdnej praxe za nepredvídateľný.

Nad rámec správnych skutkových a právnych záverov okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné dodať, že napriek uzavretiu zmluvy o úvere medzi účastníkmi dňa 23.06.2004 je na prejednávaný prípad v zmysle a nasl. potrebné aplikovať aj ustanovenie

v znení účinnom od 01.01.2008 a neskôr, ktoré ustanovenie na rozdiel od znenia účinného v čase uzavretia zmluvy výslovne zaviedlo pojem neprijateľnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej individuálneho nedojednania. Neprijateľnosť dojednania úroku z omeškania je potom potrebné vyvodiť zo skutočnosti že išlo typ formulárovej zmluvy, z ktorého dôvodu spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť dojednania o úroku z omeškania, ktoré mu boli týmto nanútené, v zmysle , resp. žalobca napriek svojmu dôkaznému bremenu v ustanovení nepreukázal, že išlo o individuálne dojednanie. Neprijateľnosť akejto zmluvnej podmienky má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle , na ktorú absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

V súvislosti s námietkami žalobcu v odvolaní, podľa ktorých okresný súd sa nezaoberal dohodnutou odplatou za poskytnutý úver vo forme dohodnutého úroku za poskytnutie úveru, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že dohodnutý úrok z úveru, ako odplata za poskytnutie úveru, je iným právnym (zmluvným) nárokom, ako úrok z omeškania (sankčný nárok za porušenie povinnosti). Zo žaloby pritom nepochybne vyplýva, že žalobca v petite žaloby navrhol priznať nasledovné nároky: 1. istinu vo výške 5.112,22 eur a 2. úrok z omeškania vo výške 12,79 % p. a. zo sumy 4.408,50 eur od 01.04.2011 do zaplatenia. Vychádzajúc z ustanovenia boli súdy v prejednávanej veci viazané takto vymedzeným uplatnením nároku žalobcu. Keďže žalobca sa s poukazom na vyššie uvedené podanou žalobou nedomáhal iného právneho nároku, ako je uplatnená istina a uplatnený úrok z omeškania, okresný súd nemal zákonný dôvod zaoberať sa úrokom za poskytnutie úveru v dobe po odstúpení od úverovej zmluvy. Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu v odvolaní, v ktorých vytýkal okresnému súdu, že sa nezaoberal výškou úrokovej sadzby od účinnosti odstúpenia od zmluvy z hľadiska primeranosti odplaty za poskytnutý úver v zmysle .

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd v napadnutej časti potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. S poukazom na vyššie uvedené, súdnou praxou ustálené právne závery ohľadne aplikácie ustanovení na ochranu spotrebiteľa a absenciu potvrdenia rozhodnutia okresného súdu podľa a odvolací súd nedospel že by boli dané zákonné dôvody pre vyslovenie prípustnosti dovolania podľa . Preto v prejednávanom prípade nevyslovil prípustnosť dovolania proti tomuto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . S poukazom na uvedené bola odporkyňa v odvolacom konaní nepochybne úspešná. Keďže odporkyni v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a odvolací súd jej nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .