Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4C/160/2013

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobkyne: Lawyer Partners a.s., so sídlom Prievozská 37, Bratislava, IČO 35 944 471, zastúpená: Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava, IČO: 36 866 733, proti žalovanému: O. O., D. N. F. XX, A., o zaplatenie 5,31 €, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobkyňa n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 23.03.2006 (došlou Okresnému súdu Trnava dňa 12.02.2013) domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 160,- Sk (5,31 €) a nahradiť žalobkyni trovy konania.

Súd vlastnou činnosťou zistil, že žalovaný zomrel. Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. a z uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. -20, zo dňa 09.09.2013 súd zistil, že dedičské konanie po žalovanom ako poručiteľovi bolo pre nezanechanie majetku zastavené; cit. uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.10.2013.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,OSP"), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ"), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.

Ustanovenie § 19 OSP upravuje ďalšiu z hlavných procesných podmienok, a to občianskoprocesnú subjektivitu účastníkov, totiž spôsobilosť byť účastníkom občianskeho procesu (inak povedané spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva (§ 7 ods. 1 a 2 . Splnenie

podmienky občiansko-procesnej subjektivity si súd všíma aj bez návrhu po celý čas konania. Jej nedostatok je prakticky neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§ 104 ods. 1 OSP).

Podľa § 20 OSP, každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 107 ods. 1 a 3 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. (3) Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Pre úvahu, či treba konanie prerušiť podľa § 107 ods. 3 OSP bude rozhodujúce, či povaha veci nepripúšťa, aby sa s dedičmi nepokračovalo skôr, než sa skončí konanie o dedičstve. Bude to tak spravidla v prípade, ak budú v konaní zabezpečené všetky procesné práva do úvahy prichádzajúcich dedičov a bude možné posúdiť, či nedošlo k zániku povinnosti.

Ak zomrie účastník konania, stávajú sa procesnými nástupcami v konaní jeho dedičia. Platné dedičské právo stojí na zásade, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Pretože v tejto dobe nie je spravidla okruh dedičov známy, súd konanie preruší. Ak je však nebezpečenstvo omeškania, môže súd neznámym dedičom ustanoviť opatrovníka a v konaní pokračovať s opatrovníkom až do doby, než budú dedičia zistení.

Podľa § 470 ods. 1, 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. (2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Zo zásady, že dedičstvo sa nadobúda poručiteľovou smrťou (§ 460 vyplýva, že okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto a stáva sa subjektom všetkých práv a povinností, ktoré smrťou nezanikajú. Aby dedenie nebolo pre dediča rizikom, ust. § 470 upravuje rozsah dedičovej zodpovednosti jednak za primerané náklady s pohrebom a jednak za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou a to tak, že túto zodpovednosť obmedzuje výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Takto dedičia zodpovedajú za každý jednotlivý dlh poručiteľa aj v prípade, že dlh vznikol napríklad v súvislosti s nadobudnutím veci, ktorá prípadne len niektorému z dedičov.

Pod pojmom dedič v zmysle citovaného § 470 treba rozumieť každého, komu svedčí niektorý z titulov dedenia, je spôsobilý dediť, dedičstvo neodmietol a z dedičstva niečo nadobudol. Z uvedeného možno vyvodiť, že pre určenie dediča zodpovedajúceho za poručiteľove dlhy je rozhodujúce rozhodnutie o dedičstve, pretože z neho je zrejmé, ktorí z potenciálnych dedičov sa stali skutočnými právnymi nástupcami poručiteľa.

V prejednávanej veci z obsahu pripojeného dedičského spisu po zomrelom žalovanom vyplynulo, že v dedičskom konaní síce boli dediča, ktorí boli spôsobilí dediť (manželka a dve deti), ale vzhľadom na neexistenciu žiadnych aktív dedičstva z dedičstva nič nenadobudli. Z uvedeného vyplýva, že žiaden z potenciálnych dedičov po žalovanom sa nestal skutočným právnym nástupcom žalovaného a tak v konaní niet s kým pokračovať a konanie je potrebné v súlade s ust. § 103, § 104 ods. 1 OSP s použitím ust. § 107 ods. 1 OSP zastaviť; preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

O trovách konania (výrok II. tohto uznesenia) súd rozhodol za použitia § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo

zastavené; vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný počas konania zomrel, bolo potrebné cit. zákonné ustanovenie primerane modifikovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),

2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP - skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP /súd je povinný ... poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie -podľa § 115a OSP- najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP/,

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).