Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/221/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: DD-David, spol. s r.o., IČO: 36 322 164, so sídlom Februárová 159, Partizánske, o vymoženie 793,43 Eur, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č. k. -17, zo dňa 01. októbra 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť poverenej súdnej exekútorka trovy exekúcie v sume 31,88 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 10.12.2007, doručeným exekútorskému úradu dňa 19.12.2007 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 793,43 Eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 20.08.2007, č. 700-1510416607-GC04/07, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 01.10.2007. Súd prvého stupňa poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie dňa 10.07.2008. Poverená súdna exekútorka doručila súdu prvého stupňa dňa 14.06.2013 podnet na zastavenie exekúcie, z ktorého vyplýva, že pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní bola uhradená dňa 14.12.2007, teda pred začatím exekučného konania. Zároveň si uplatnila trovy exekúcie v sume 31,88 Eur. Súd prvého stupňa konštatoval, že zaplatením vymáhanej sumy zaniklo právo priznané exekučným titulom, preto je ďalšie trvanie exekúcie neprípustné a exekúcia bola neprípustná od počiatku, pretože k zániku práva priznaného exekučným titulom došlo

ešte pred začatím exekučného konania. V súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Poverenej súdnej exekútorke priznal súd prvého stupňa trovy exekúcie v sume 31,88 Eur, ktoré je povinný nahradiť oprávnený. Jeho povinnosť vyplýva z ustanovenia § 203 ods. 1 EP. K zastaveniu exekúcie došlo preto, že povinný vymáhanú istinu zaplatil ešte pred podaním návrhu na začatie exekúcie, vymáhaná pohľadávka v čase začatia exekučného konania už neexistovala - z procesného hľadiska teda zavinil zastavenie exekúcie oprávnený.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že exekučné konanie bolo začaté dôvodne, pretože v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie dlh existoval a pohľadávka nebola uhradená. K úhrade dlžného poistného došlo až dňa 14.12.2007, teda po začatí exekučného konania. V tomto prípade teda nešlo o dobrovoľné plnenie v zmysle Exekučného poriadku a povinný má znášať trovy exekúcie. Oprávnený mal za to, že súd prvého stupňa nemal rozhodnúť o zastavení exekúcie, ale exekútor mal upustiť od vykonania exekúcie. Trovy, ktoré súdnemu exekútorovi vznikli do času uspokojenia pohľadávky zo strany povinného, si mal súdny exekútor vymáhať od povinného. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Súdna exekútorka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že nie je pravdou, že pohľadávka bola uhradená po začatí exekučného konania ako uvádza oprávnený. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie sa v súlade so znením § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 19.12.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 16.12.2008 oznámil oprávnený súdnemu exekútorovi, že dňa 14.12.2007 uhradil povinný oprávnenému dlžnú sumu, čím bola v plnom rozsahu uspokojená pohľadávka oprávneného. Z uvedeného je zrejmé, že povinný uhradil dlžnú pohľadávku oprávnenému ešte pred začatím exekučného konania.

Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva. Najčastejším dôvodom na použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je splnenie dlhu. Splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu došlo mimo vykonávania exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že zaplatením pohľadávky oprávnenému pred začatím exekučného konania došlo k naplneniu podmienok na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.

Pokiaľ ide o nadväzujúci výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta OSP zo zákona zrušené a o náhrade trov exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

V zmysle § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Zákonom č. 299/2013 Z. z. zo dňa 04. 09. 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo s účinnosťou odo dňa 01.11. 2013 okrem iného novelizované ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom od 01. 11. 2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje.

S prihliadnutím na prechodné ustanovenie § 243b ods. 1 a 3 Exekučného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že nakoľko v posudzovanej veci vydal rozhodnutie o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 vyšší súdny úradník a odvolanie podal oprávnený dňa 10. 10. 2013, teda pred 01. 11. 2013, je potrebné v danom prípade postupovať už podľa novelizovaného Exekučného poriadku v znení zákona č. 299/2013 Z. z.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 OSP zároveň stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, s. zn. ).

Z ustanovenia § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v novelizovanom znení vyplýva, že zákon proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 odvolanie nepripúšťa.

Z týchto dôvodov podaním odvolania oprávneného v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.