Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozhodnutie_5C-12-2022.pdf
PDF · 78.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/12/2022
Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: A. D., A.. XX.XX.XXXX, W. F. J.. XXXX/X, D., o zaplatenie 66,50,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 66,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 66,50 eur od 10.07.2020 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 66,50 eur a to z titulu vyúčtovania stravy zabezpečenej počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení v IVS Bratislava za obdobie od 17.04.2020 do 23.04.2020. Keďže žalovaný v lehote splatnosti faktúru neuhradil, tak žalobca mu zaslal výzvu na uhradenie pohľadávky po lehote splatnosti. Okrem toho zaslal žalovanému aj výzvu na úhradu pohľadávky štátu vo zo dňa 24.02.2022, avšak doporučená listová zásielka sa mu vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Pokiaľ ide o legitímnosť požadovaného nároku, tak žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 4/2021 podľa ktorého uloženie povinnosti podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť je v súlade s ustanoveniami Ústavy SR. Faktúra tak predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení s tým, že ten by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení.
2. Tunajší súd o podanej žalobe rozhodol platobným rozkazom zo dňa 27.06.2022, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto súd uznesením zo dňa 25.11.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2022 predmetný platobný rozkaz zrušil. Následne súd doručil žalovanému žalobu formou fikcie doručenia podľa § 116 CSP s tým, že ho v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a preto tunajší súd s poukazom na § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 177 ods. 2 písm. a) CSP verejne vyhlásil rozsudok dňa 20.02.2023.
3. Súd sa oboznámil so žalobou, faktúrou č. 6060078765, výzvou na úhradu pohľadávky po lehote splatnosti zo dňa 19.10.2020, výzvou na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 24.02.2022, doručenkou (čl. 6) ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:
4. Žalobca žalovanému vystavenou faktúrou vyúčtoval náklady za poskytnutú stravu počas nariadenej karantény v zariadení IVS Bratislava a to za obdobie od 17.04.2020 do 23.04.2020 v sume 66,50,- eur, pričom táto faktúra bola splatná dňa 09.07.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nezaplatil takúto faktúru, tak žalobca výzvou na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti zo dňa 19.10.2020 vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy v lehote 30 dní. Následne tiež výzvou na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 24.02.2022 bol žalovaný opätovne vyzvaný na úhradu takejto faktúry vo výške 66,50,- eur, a to lehote 10 dní od doručenia výzvy. Táto výzva na úhradu pohľadávky štátu bola žalovanému doručovaná na adresu F. XXXX/X, D. s tým, že dňa 07.03.2022 bola uložená na pošte. Súd ďalej zistil, že na žalovaného nebol vyhlásený konkurz ani oddlženie, čo vyplýva z výpisu z Obchodného vestníka.
5. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
6. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
7. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, fyzické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) až ab) nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie.
8. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
9. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
10. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
11. Podľa Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva č. OLP/2596/2020 zo dňa 16.03.2020 bod 2 sa všetkým osobám, ktoré sa od 16.marca 2020 od 6:00 hod. ako zorganizované skupiny vrátili z postihnutých oblastí zahraničia na územie Slovenskej republiky alebo o repatriácii ktorých na územie Slovenskej republiky sa rozhodne, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na dobu nevyhnutnú a vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej dobe spoločne 14 dní.
12. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany sporu tak majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Uvedená povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods.1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2CSP). Od žalobcu sa s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 CSP tak očakáva, že uvedie podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré súvisia s predmetom sporu, pričom v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Na druhej strane však súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie, keď výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli /napr. v spotrebiteľských sporoch podľa § 295 CSP/ a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán. Okrem toho môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení. Zároveň je však potrebné uviesť, že tento materiálny korektív nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť nakoľko jeho účelom je v primeranej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosť tvrdiť, pretože každá strana sporu má tvrdiť v zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku
alebo zánik jeho povinnosti. Dokazovanie v sporovom konaní tak nemá slúžiť na zisťovanie toho, čo strany netvrdili. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a nerozporoval žalobcom tvrdené skutočnosti, resp. ním predložené listinné dôkazy, tak považoval súd za nesporné a preukázané, že žalovaný bol v karanténnom zariadení IVS Bratislava v období od 17.04.2020 do 23.04.2020, pričom mu počas tohto obdobia bola poskytnutá strava. Následne bola žalobcom vyššie uvedenou faktúrou vyúčtovaná žalovanému suma 66,50 eur za poskytnutie stravy, pričom ten svoj peňažný dlh neuhradil. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že priamo zo zákona, a to § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. vyplýva, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť, pričom uvedené ustanovenie zákona je v súlade s Ústavou SR. Túto skutočnosť konštatuje Ústavný súd SR vo svojom náleze č. k. PL.ÚS 4/2021 zo dňa 08.12.2021 a teda uvedené ustanovenie prešlo testom proporcionality (bod 164 odôvodnenia takéhoto rozhodnutia). Z vyššie uvedených dôvodov tak súd vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 66,50,- eur, ktorá predstavuje náklady za stravu poskytnutú počas nariadenej štátnej karantény.
13. Súd tiež priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to z dôvodu, že mal za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením nakoľko splatnosť faktúry nastala dňa 09.07.2020 a žalobcovi tak vznikol nárok na úroky z omeškania od 10.07.2020 do zaplatenia, pričom výška úrokovej sadzby bola určená k prvému dňu omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.
14. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).