Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_10C-255-2013.pdf
PDF · 108.46 KB
No categories available
10C/255/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne V.. J. I., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D. U., S. G. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Puchalla, Slávik & Partners, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, IČO: 36 860 930, proti žalovanému MM CAPITAL, s. r. o., so sídlom, v Liptovskom Jáne, Jánska dolina 432, IČO: 44 040 911, zastúpenému JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. M. Hodžu 3, o zaplatenie 12.457,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 12111,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 7. 2010 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 8. 2010 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 9. 2010 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 10. 2010 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 11. 2010 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 12. 2010 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 1. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 2. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 3. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 4. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 5. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 6. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 7. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 8. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 9. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 10. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 11. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 12. 2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 1. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 2. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 3. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 4. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 5. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 6. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 7. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 8. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 9. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 12. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 1. 2013 do zaplatenia a vo výške 4,75 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 2. 2013 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 3. 2013 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 4. 2013 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 5. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24. 5. 2013, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 12.457,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 6. 2010 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 7. 2010 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura
od 1. 8. 2010 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 9. 2010 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 10. 2010 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 11. 2010 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 12. 2010 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 1. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 2. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 3. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 4. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 5. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 6. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 7. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 8. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 9. 2011 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 10. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 11. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 12. 2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 1. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 2. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 3. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 4. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 5. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 6. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 7. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 8. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 9. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 12. 2012 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 1. 2013 do zaplatenia, a vo výške 4,75 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 2. 2013 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 3. 2013 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 4. 2013 do zaplatenia, zo sumy 346,05 eura od 1. 5. 2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že so žalovaným uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytla pôžičku vo výške 44.878,18 eura (1.352.000,-Sk). Dňa 30. 4. 2008 omylom previedla peňažné prostriedky na bankový účet bývalého konateľa žalovaného, ktorý ich bezprostredne na to previedol na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal splácať dlžnú pôžičku v mesačných splátkach vo výške 346,05 eura. Doposiaľ zaplatil 7267,05 eura, a to v splátkach dňa 15. 5. 2008, 10. 6. 2008, 10. 7. 2008, 11. 8. 2008, 9. 9. 2008, 8. 10. 2008, 6. 11. 2008, 8. 12. 2008, 10. 3. 2009, 9. 4. 2009, 14. 5. 2009, 16. 6. 2009, 13. 7. 209, 17. 8. 2009, 9. 9. 2009, 12. 10. 2009, 10. 11. 2009, 10. 12. 2009, 11. 1. 2010 a vo výške 692,10 eura 11. 2. 2009. Po 11. 1. 2010 si žalovaný prestal plniť svoju povinnosť splátky riadne a včas platiť. Žalovaný jej preto dlhuje splátky za mesiace február - december 2010, január - december 2011, január - december 2012, január - apríl 2013, spolu vo výške 13.495,95 eura. Preto si uplatňuje nezaplatené splátky za mesiace máj 2010 - apríl 2013 vo výške 12.457,80 eura.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 11. 9. 2013, žalobkyňa v návrhu výroku súdneho rozhodnutia nežiadala úrok z omeškania zo sumy 346,05 eura od 1. 3. 2013 do zaplatenia a zo sumy 346,05 eura od 1. 5. 2013 do zaplatenia. Na súdnom pojednávaní dňa 19. 5. 2014 právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa tak stalo chybou v písaní a na návrhu výroku súdneho rozhodnutia tak, ako bol uvedený v žalobe, trvajú.
Právny zástupca žalobkyne na súdnom pojednávaní uviedol, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 30. 4. 2008 ústnou formou a následne bolo jej uzavretie potvrdené listinou zo dňa 5. 5. 2008. Dňa 30. 4. 2008 boli aj poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému. Žalobkyňa poskytla peňažné prostriedky na účet konateľa žalovaného I. I., ktorý ich v ten istý deň previedol na účet žalovaného, čo vyplýva z výpisu z účtu. Pôžička mala byť žalovaným žalobkyni vrátená v mesačných splátkach, vždy do 10. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, vo výške 10.425 Sk mesačne. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa ktorého má súd vždy uprednostniť princíp platnosti zmluvy pred jeho neplatnosťou. Z výpovede svedka aj žalobkyne vyplýva, že došlo k uzavretiu zmluvy, peniaze z účtu poukázané na účet konateľa žalovaného a následne žalovaného boli. Uvedené prostriedky aj žalovaným boli splácané. Keďže zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, poukázaním prostriedkov došlo k poskytnutiu pôžičky. Z výzvy žalobkyne nevyplýva, že by došlo k odstúpeniu od zmluvy. Nesprávne zaúčtovanie poskytnutej pôžičky nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy o pôžičke. O uzavretí zmluvy o pôžičke svedčí aj potvrdenie o uzavretí zmluvy, ktoré bolo súčasťou účtovníctva žalovaného. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by uzavretá zmluva obchádzala zákon. Z výzvy žalobkyne nevyplýva, že odstúpila od zmluvy, ani že by žiadala splatenie celého dlhu. Žalobkyňa vyzvala žalovaného výzvou na splatenie dlžných splátok.
Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil.
Právny zástupca žalovaného navrhol podanú žalobu zamietnuť, nakoľko považuje zmluvu o pôžičke za neplatnú, keďže svojím obsahom alebo účelom obchádza zákon. Peňažné prostriedky, ktoré mali byť pôžičkou, boli účtované v účtovníctve ako záväzok voči konateľovi I. I.. Išlo teda o fiktívnu
pôžičku. Vzniesol námietku premlčania, nakoľko podľa výzvy žalobkyne bol žalovaný vyzvaný na úhradu zameškaných splátok vo výške 9688 eur do 31. 5. 2012. Posledná splátka bola pripísaná na účet v januári 2010, teda od dátumu 12. 1. 2010 začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula 12. 1. 2013. Zmluva o pôžičke nikdy nefigurovala v účtovníctve žalovaného ako pôžička, ale ako vklad konateľa I. I.. Výzvou vyzvala žalobkyňa žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy, čím žalovaný stratil výhodu splátok. Právny úkon bol zámerne zaúčtovaný nesprávne, čím došlo k obchádzaniu zákona. Svedok vypovedal zhodne s výpoveďou žalobkyne, ktorá je jeho matkou, preto je potrebné, aby k tomu súd pri hodnotení dôkazov prihliadal.
Žalobkyňa pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že so žalovaným uzavrela ústne zmluvu o pôžičke koncom apríla 2008, asi 28. 4. 2008. Následne požiadala o úver a 30. 4. 2008 peniaze poukázala na účet I. I.. Poukázala ich omylom, keďže nevedela číslo účtu žalovaného a v ten istý deň jej syn previedol peniaze na účet žalovaného. Pôžička bola dojednaná vo výške 1.350.000 Sk. Pôžička sa mala splácať v tých istých splátkach, ako splácala úver v banke. Platiť sa malo zrejme tak, ako je uvedené v potvrdení, t. j. do 10. dňa v mesiaci. Výška splátky sa menila podľa výšky splátky úveru z banky. Účtovníčka žalovaného potrebovala doklad do účtovníctva, preto bolo vystavené potvrdenie z 5. 5. 2008. Prvá splátka mala byť zaplatená v máji 2008.
Konateľ žalovaného pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že o zmluve o pôžičke vedomosť nemal. Keď preberal obchodný podiel od I. I., informáciu o pôžičke nemal a až po výzve od žalobkyne v účtovníctve dohľadávali informácie. Zistili, že v účtovníctve je evidovaný vklad spoločníka I. I. a aj splátky ako splácanie vkladu. Pokiaľ vznikla pôžička, tak vznikla medzi žalobkyňou a I. I.. I. I. dal firme vklad spoločníka na podnikanie, uvedený vklad sa aj účtuje osobitne. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo boli splácané splátky na účet žalobkyne. Pred podaním žaloby s ním žalobkyňa ohľadne dlhu nekomunikovala, okrem výzvy, ktorú predložil súdu. V čase, keď bol spoločníkom I. I., robila účtovníctvo iná osoba, od prevzatia firmy robí účtovníctvo ich zamestnanec.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj výsluchom svedka I. I. a listinnými dôkazmi, a to potvrdením o uzavretí zmluvy o pôžičke, výpisom z účtu I. I., výpismi z účtu žalobkyne, výpisom z obchodného registra žalovaného, výzvou žalobkyne na úhradu, stanoviskom žalovaného k výzve, prehľadom obratov účtov žalovaného, zistiac nasledovný skutkový stav:
Žalobkyňa poukázala na účet I. I. dňa 30. 4. 2008 sumu 1.353.200 Sk. Dňa 30. 4. 2008 poukázal I. I. na účet žalovaného sumu 1.353.200 Sk. Stav účtu I. I. k 1. 4. 2008 bol 781,39 Sk, k 30.4. 2008 644,20 Sk, celková suma kreditných položiek 1.356.200,01 Sk, celková suma debetných položiek 1.354.774,42 Sk.
Dňa 5. 5. 2008 bola vyhotovená listina, označená ako zmluva o požičaní finančných prostriedkov, ktorou žalovaný potvrdil, že si požičal od žalobkyne 1.352.000 Sk, ktoré sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 10.425 Sk, najneskôr do 10. dňa v mesiaci, do doby splatenia sumy.
Z výpisov z účtu žalobkyne súd zistil úhrady žalovaného dňa 15. 5. 2008 vo výške 10.425 Sk, 10. 6. 2008 vo výške 10.425 Sk, 11. 7. 2008 vo výške 10.425 Sk, 11. 8. 2008 vo výške 10.425 Sk, 9. 9. 2008 o výške 10.425 Sk, 8. 10. 2008 vo výške 10.425 Sk, 6. 11. 2008 vo výške 10.425 Sk, 8. 12. 2008 vo výške 10.425 Sk, 11. 2. 2009 vo výške 692,10 eura, 10. 3. 2009 vo výške 346,05 eura, 9. 4. 2009 vo výške 346,05 eura, 14. 5. 2009 vo výške 346,05 eura, 16. 6. 2009 vo výške 346,05 eura, 13. 7. 2009 vo výške 346,05 eura, 17. 8. 2009 vo výške 346,05 eura, 11. 9. 2009 vo výške 346,05 eura, 12. 10. 2009 vo výške 346,05 eura, 10. 11. 2009 vo výške 346,05 eura, 10. 12. 2009 vo výške 346,05 eura, 11. 1. 2010 o výške 346,05 eura.
Žalobkyňa vyzvala žalovaného výzvou, neobsahujúcou dátum jej vystavenia, na úhradu dlžnej sumy vo výške 9688 eura, predstavujúcej dlžnú sumu ku dňu 10. 5., do 31. 12. 2012, ako aj na úhradu úrokov z omeškania. Žalovaný v stanovisku k uvedenej výzve zo dňa 31. 5. 2012 uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mal od žalobkyne zapožičané peniaze, v účtovej evidencii nie sú evidované žiadne pôžičky, ani záväzky voči nej.
Podľa prehľadu obratov účtov žalovaného za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008 je na účte 365001
- „Ostatné záväzky voči spoločníkom“ evidovaný dňa 1. 5. 2008 záväzok voči spoločníkovi I. 1.352.000
Sk, a to na strane „Dal“ a záväzky na splátky od 31. 5. 2008 do 31. 12. 2008 vo výške 10.425 Sk mesačne na strane „Má dať“.
Svedok I. I., bývalý konateľ žalovaného, pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že keď začínali podnikať, chcela im mama pomôcť, preto si zobrala úver, ktorý poskytla firme. Firmu po 2 rokoch predal a peniaze sa splácať prestali. Splátky sa prestali platiť v roku 2010. Banka dala mame peniaze na jej účet, odtiaľ boli prevedené na jeho účet a potom na účet firmy. S mamou sa dohodli, že poskytne pôžičku do firmy. Zmluva bola dojednaná ústne, začiatkom apríla 2008. Pôžička bola poskytnutá koncom apríla. Najskôr bola dojednaná zmluva a až po poskytnutí úveru sa dohodli na poskytnutí pôžičky. Zmluva o pôžičke bola uzavretá vtedy, keď boli poskytnuté peniaze bankou. Pôžička bola dojednaná v sume 1.352.000 Sk. Splátky boli dojednané v sume, v ktorej bola výška splátky určená bankou. Peniaze išli najskôr na jeho účet, nakoľko mama nevedela číslo účtu firmy, ihneď dal potom príkaz na preúčtovanie peňazí na účet firmy. Na účte mal len prostriedky, ktoré mu poslala mama, iné prostriedky na účte nemal. Následne im povedal účtovník, že potrebuje doklad, aby vedel splátky zaúčtovať. Preto bola vystavená aj listina ako potvrdenie o uzavretí pôžičky. Splátky mali byť uhrádzané do 10. dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky v máji 2008. Výška splátky sa každý rok menila, bolo to približne 10.500 Sk. Komunikoval s novými majiteľmi o pôžičke, ekonóm zostal vo firme ten istý.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba J. X. H. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa žalovaného nároku domáhala právnym dôvodom vrátenia pôžičky, poskytnutej žalovanému. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, preto na vznik záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Vznik pôžičky preto predpokladá dohodu účastníkov zmluvy o podstatných náležitostiach zmluvy, teda dohodu o záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi dočasne druhovo určenú vec a o záväzku dlžníka vrátiť vec rovnakého druhu. Samotná pôžička však vzniká až reálnym úkonom, a to odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Podľa ustálenej
judikatúry k odovzdaniu predmetu pôžičky pri peňažnej pôžičke môže dôjsť nielen fyzickým odovzdaním dlžníkovi, ale aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Taktiež nie je vylúčené, aby peňažné prostriedky (pôžička) boli poukázané na bankový účet tretej osoby, teda nie dlžníka. V prípade uplatnenia nároku na vrátenie pôžičky je preto žalobca povinný preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke, poskytnutie pôžičky a nevrátenie pôžičky riadne a včas. Žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno, keďže preukázala, že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke, pôžičku (peňažné prostriedky) mu poskytla, pričom žalovaný jej poskytnutú pôžičku vrátil len čiastočne. Z výpovede žalobkyne a svedka I. I., ktorý v mene žalovaného ako jeho konateľ zmluvu o pôžičke uzatvoril, mal súd preukázané, že v mesiaci apríl 2008 bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným zmluva o pôžičke, ktorá bola následne žalobkyňou žalovanému vo výške 1.352.000 Sk poskytnutá. Ak aj žalobkyňa a svedok nevedeli jednoznačne ustáliť dátum uzavretia zmluvy, čo je, vzhľadom na ústnu formu uzavretia zmluvy a uplynutý čas, prirodzené, neznamenalo to neunesenie dôkazného bremena v časti uzavretia zmluvy. Z vykonaného dokazovania, a to tak z výpovede žalobkyne a svedka I., ako aj z výpisu z účtu svedka I. a potvrdenia o pôžičke zo dňa 5. 5. 2008, však bolo nepochybné, že peňažné prostriedky boli žalobkyňou poskytnuté, a teda záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke vznikol dňa 30. 4. 2008. Pokiaľ je vo výpise z účtu I. I. uvedená suma, poukázaná na jeho účet žalobkyňou, vo výške 1.353.200 Sk, ktorá bola následne poukázaná na účet žalovaného, súd vychádzal pri ustálení výšky poskytnutej pôžičky z tvrdení svedka I. I. ako aj z potvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 5. 5. 2008. Žalobkyňa, ani svedok, netvrdili, že by aj zostávajúca suma vo výške 1200 Sk predstavovala pôžičku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že listina, označená ako zmluva o požičaní finančných prostriedkov, zo dňa 5. 5. 2008 predstavuje len písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy o pôžičke. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa dňa 30. 4. 2008 reálne poskytla žalovanému pôžičku, a to tak, že peňažné prostriedky poukázala na účet I. I. (v tom čase konateľa žalovaného), ktorý ich následne, v ten istý deň, poukázal na účet žalovaného. Skutočnosť, že na účet žalovaného boli poukázané peňažné prostriedky poskytnuté žalobkyňou (teda nie prostriedky, ktoré by teoreticky patrili I. I.) vyplýva aj z výpisu z prehľadu stavov účtov I. I. za mesiac apríl 2008, keďže zostatok na účte k prvému dňu mesiaca predstavoval 781,39 Sk a konečný zostatok na účte 644,20 Sk, pričom celková suma kreditných položiek predstavovala 1.356.200,01 Sk, celková suma debetných položiek 1.354.774,42 Sk. Je teda nepochybné, že práve peňažné prostriedky, ktoré boli poukázané na účet svedka I. žalobkyňou, boli následne poukázané žalovanému. Napokon, skutočnosť, že sa jednalo o peňažné prostriedky žalobkyne, poskytnuté ako pôžička žalovanému, potvrdil svedok I. I., ktorý bol v tom čase konateľom žalovaného a so žalobkyňou zmluvu o pôžičke uzatvoril. Žalovaný v konaní spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne tvrdiac, že v jeho účtovníctve je evidovaný len záväzok voči bývalému konateľovi I. I. z titulu poskytnutia vkladu. Uvedená skutočnosť je však bez vplyvu na právne posúdenie veci. Medzi účastníkmi konania vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke, pričom aj prípadné iné zaúčtovanie poskytnutej pôžičky v účtovníctve nemá vplyv na platnosť právneho úkonu, ktorého vznik medzi žalobkyňou a žalovaným mal súd preukázaný. Navyše, žalovaný poskytnutú pôžičku žalobkyni v období od mája 2008 do januára 2010 riadne splácal, teda správal sa jednoznačne tak, že svojho záväzku voči žalobkyni si bol vedomý. Žalovaný taktiež namietal platnosť uzavretej zmluvy o pôžičke z dôvodu, že svojím obsahom alebo účelom obchádza zákon. Svoje tvrdenie však nepreukázal. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania žalovaného nároku. Súd mal však preukázanú jej dôvodnosť len v časti uplatneného nároku vo výške 346,05 eura, predstavujúceho splátku za mesiac máj 2010. Žalovaný odôvodnil námietku premlčania poukazom na výzvu žalobkyne, ktorou ho vyzvala na úhradu dlžnej sumy vo výške 9688 eur. Hoci uvedená výzva neobsahuje dátum jej vyhotovenia, z dátumu, do ktorého požiadala žalobkyňa žalovaného o úhradu dlžnej sumy, ako aj z následného stanoviska žalovaného k uvedenej výzve, je nepochybné, že výzva bola vyhotovená v roku 2012. Žalovaný bol výzvou vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky ku dňu 10. 5., jednalo sa teda o dlh k 10. 5. 2012. Keďže posledná splátka pôžičky bola zaplatená v januári 2010, k 10. 5. 2012 bolo nezaplatených 28 splátok, čo pri výške splátky, uvedenej vo výzve (346 eur) činí 9688 eur, teda sumu vyčísleného dlhu vo výzve. Z výzvy preto vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy splátok splatných ku dňu 10. 5. 2012, nie na úhradu celého dlhu. Žalobkyňa žalovanému vo výzve len oznámila, že ak dlžná suma k 10. 5. nebude uhradená v lehote do 31. 5. 2012, bude nútená požadovať úhradu celej dlžnej sumy (teda nie že žiada úhradu celého dlhu v dôsledku nezaplatenia splatných splátok). Z výzvy nevyplýva, že žalobkyňa v dôsledku omeškania s plnením splátok požiadala žalovaného o úhradu celej zvyšnej časti dlhu. Pokiaľ aj vo výzve je uvedené, že v prípade neuhradenia uvedenej sumy v stanovenom termíne bude žalobkyňa nútená požadovať úhradu celej dlžnej sumy, nemožno takto formulované oznámenie o možnosti ďalšieho postupu žalobkyne pri uplatnení práv považovať za uplatnenie práva na splatenie dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pri nesplnení niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí. V konaní nebolo preukázané dojednanie účastníkov zmluvy o pôžičke o strate výhody splátok v prípade nezaplatenia splátky. K splatnosti celého dlhu v dôsledku nezaplatenia jednotlivých splátok teda nedošlo a jednotlivé splátky boli splatné v súlade s dohodou účastníkov konania vždy k 10. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Nakoľko medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke vznikol občianskoprávny vzťah, premlčacia doba na úhradu jednotlivých splátok je trojročná. Keďže žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na zaplatenie splátok splatných od mája 2010, premlčanou bola len splátka splatná 10. 5. 2010, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 24. 5. 2013. Splátky splatné v období od 10. 6. 2010 do 10. 4. 2013 premlčané nie sú. Žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie splátok splatných v mesiacoch máj 2010-apríl 2013, t. j. spolu 36 splátok a, nakoľko žalovaný úhradu uvedených splátok netvrdil, ani nepreukázal, súd mu uložil povinnosť zaplatiť sumu 12111,75 eura, po zohľadnení premlčania nároku na zaplatenie splátky splatnej v máji 2010 (12457,80 eura - 346,05 eura). V časti o zaplatenie 346,05 eura súd podanú žalobu zamietol.
Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobkyni do omeškania, súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania, a to vo výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že jednotlivé splátky boli splatné vždy k 10. dňu v mesiaci, preto vždy počnúc od 11. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci sa dostal žalovaný s plnením jednotlivej splátky do omeškania. Keďže žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania až od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po splatnosti splátky, súd jej priznal úrok z omeškania v súlade s návrhom, pretože nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku. Súd však priznal žalobkyni úrok z omeškania zo splátky splatnej 10. 4. 2011 len vo výške 9 % ročne a zo splátky splatnej 10. 7. 2011 vo výške 9,25 % ročne, v súlade s výškou úroku z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov k 11. 4. 2011 resp. k 11. 7. 2011 a v zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania podanú žalobu zamietol. Taktiež súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania z premlčanej splátky, t. j. vo výške 9 % ročne zo sumy 346,05 eura od 1. 6. 2010 do zaplatenia, nakoľko pokiaľ nebolo možné priznať istinu, neprislúchalo žalobcovi z uvedenej istiny ani príslušenstvo.
Súd rozhodol, že ďalšie dokazovanie, a to výsluch svedka C. X., účtovníka žalovaného, nevykoná, nakoľko zistený skutkový stav umožňoval vo veci rozhodnúť a vykonávanie ďalších dôkazov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Navyše, vzhľadom na skutočnosti, na ktoré mal byť navrhnutý svedok vypočutý (okolnosti prevzatia účtovníctva po prevode obchodného podielu), by bolo jeho vypočutie bez vplyvu na právne posúdenie veci a samotné rozhodnutie.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo dôvodné preto, že v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebola ustálená výška trov konania z dôvodu, že súdne pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku v zmysle § 156 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.