Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-47-2014.pdf
PDF · 117.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/47/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. V. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti odporcovi: T.. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX K. G. K., o zaplatenie 547,93 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 183,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 183,63 eur od 30.11.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 13.3.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 547,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 187,93 od 30.11.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu č. 00480551, zmluvu č. A5015814 a zmluvu č. A5440982, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky. V zmysle týchto zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi 3 SIM karty, ktoré umožňujú využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 187,93 eur vyfakturovaných v období 2012/07 - 2012/09. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 15.11.2012 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ho na jej úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Navrhovateľ žiadal, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 187,93 eur aj nárok na zaplatenie sumy 360,00 eur ako náhrady škody, ktorá navrhovateľovi vznikla. K tomu navrhovateľ uviedol, že ustanovenie dodatku, v ktorom bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie, bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka a v súlade s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa navrhovateľ voči odporcovi domáha nároku vo výške škody, ktorá navrhovateľovi vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy S, a to vo výške 281,00 eur, a Huawei E1752 USB modem vo výške 79,00 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia
a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou, len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi by vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia).
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že u spoločnosti Orange Slovensko, a.s., využíval poskytované služby 12 rokov a všetky platby uhrádzal v plnej výške, preto je divné, že uvedená spoločnosť ho kontaktuje po dvoch rokoch odkedy ukončil 12-ročné využívanie jej služieb. Ďalej uviedol, že pokus o zaslanie jediného doporučeného vyrozumenia podaného dňa 16.11.2012 je nepostačujúci. Ako príslušník ozbrojených síl sa doma veľmi málo zdržiaval z dôvodu plnenia služobných povinností v rámci pôsobenia na rôznych miestach po území celej SR ale aj mimo jej územia. Preto si pravdepodobne túto jedinú doporučenú zásielku nemohol vyzdvihnúť. Ak boli zaslané len obyčajné zásielky - o čom mu nie je nič známe - mohlo sa stať, že nič neobdržal, keďže v čase jeho neprítomnosti boli schránky v mieste trvalého bydliska viackrát poškodené a pošta porozhadzovaná. Jedinú doporučenú zásielku určenú do vlastných rúk považuje za podhodnotenie situácie zo strany navrhovateľa. K samotnej výške nároku navrhovateľa uviedol, že zľava, ktorá mu bola poskytnutá, bola prejavom akejsi vďaky za dlhoročné využívanie služieb navrhovateľa, a tak to aj bolo prezentované zamestnancom, ktorý spracovával dodatok k zmluve. Preto je nemiestne vyžadovať doplatenie plnej hodnoty. Okrem toho predmetný telefón Samsung Galaxy S po 26 dňoch od kúpy reklamoval z dôvodu jeho nefunkčnosti, rozčúlilo ho vyjadrenie, že na doske PCB bola zistená oxidácia a že za opravu má zaplatiť 296,86 eur, pričom z jeho strany mobilný telefón nebol vystavený takým podmienkam, ktoré by viedli k vzniku oxidácie. Napokon mobilný telefón vôbec nemohol používať, preto navrhovateľ nemá právo vymáhať plnú predajnú cenu. Aj napriek tomu však SIM kartu využíval a všetky platby s ňou spojené dlhodobo platil, až na faktúry, ktoré navrhovateľ predkladá v tomto konaní. Ďalej odporca uviedol, že v dodatku k zmluve s identif. kódom 4685539 bolo uvedené využívanie služieb po dobu 24 mesiacov od podpísania dodatku (15.11.2010), teda podľa toho do novembra 2012, avšak v dokumentácii predloženej navrhovateľom sa uvádza, že viazanosť končila dňom 19.1.2013. Podobne pokiaľ ide o zmluvu o pripojení pod č. A5015814 a dodatok k nej, v dodatku bolo uvedené, že sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu viazanosti uvedenú v čl. 2, teda 24 mesiacov, čo predstavuje dobu do 11.5.2012. V tomto konaní však navrhovateľ uplatňuje faktúry za mesiace júl a august 2012 aj napriek tomu, že platnosť zmluvy bola ukončená v mesiaci máj 2012 a nebola s ním spísaná nová zmluva ani dodatok. Podľa odporcu navrhovateľ mal po skončení platnosti a viazanosti prerušiť poskytovanie služieb trvalým deaktivovaním SIM karty a má za to, že v mesiaci júl a august 2012 tieto služby pravdepodobne už neboli využívané. Okrem toho dňa 2.8.2012 navrhovateľovi prostredníctvom internet bankingu zaslal čiastku 199,55 eur, ktorú navrhovateľ potvrdil ako prijatú, prekvapila ho však evidencia tejto platby, pretože bola vykázaná pod neznámym číslom, preto sa mohlo stať, že faktúra nebola v jeho prospech zaúčtovaná. Neopodstatnené je aj vymáhanie čiastky 3,98 eur vo faktúre č. 2167201618 za odpojenie. Tretiu SIM kartu mu pridelili v súvislosti so zariadením Huawei E1752, ktoré mu bolo ponúknuté "za vernosť" v cene 1 eur. Keď povedal, že nemá záujem o ďalšiu kartu, pracovníčka Orange mu povedala, aby túto kartu neaktivoval. Túto kartu neaktivoval a ani zariadenie nepoužíval. Preto navrhovateľ nemá dôvod uplatňovať si za toto zariadenie doplatenie 79,00 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: zmluva o poskytovaní služieb GSM č. 00480551 z 8.9.2000, všeobecné zmluvné podmienky, listiny označené ako "Detaily k SOS", dodatok z 15.11.2010 k zmluve o pripojení č. 00480551, príloha č. 1 dodatku k zmluve, zmluva o pripojení č. A5015814 z 11.5.2010, zmluva o pripojení č. A5440982 z 10.1.2011, dodatok k zmluve o pripojení č. A5440982 z 10.1.2011, pokus o pokonávku z 15.11.2012 s doručenkou, faktúry
č. 2160168494, č. 2160234071, č. 2167129810, č. 2160168869, č. 2163640385, č. 2167201618, č. 2167129435, č. 2167201618, č. 2163640760, všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len "všeobecné podmienky"), protokol o reklamačnom konaní vystavený dňa 11.12.2010, protokol o oprave z 11.12.2010, oznámenie o výsledku reklamačného konania zo 16.12.2010, fotografie zariadenia Huawei a obalu SIM karty s nápisom "Nepoužívať", a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 8.9.2000 zmluvu o poskytovaní služieb GSM č. 00480551 a dňa 15.11.2010 uzavreli dodatok k tejto zmluve. Ďalej navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 11.5.2010 zmluvu o pripojení č. A5015814, dňa 10.1.2011 uzavreli zmluvu o pripojení č. A5440982 a v ten istý deň dodatok k tejto zmluve o pripojení. Na základe uvedených zmlúv a dodatkov poskytol navrhovateľ odporcovi pripojenie k svojej verejnej telefónnej sieti, ako aj mobilný telefón Samsung Galaxy S (dodatok k zmluve o pripojení č. 00480551), telekomunikačné zariadenie Huawei B260 Flybox 3G Router (zmluva o pripojení č. A5015814) a telekomunikačné zariadenie Huawei E1752 USB modem (dodatok k zmluve o pripojení č. A5440982). Navrhovateľ fakturoval odporcovi cenu za poskytnutie služieb. Odporca neuhradil faktúry č. 2160168494, č. 2160234071, č. 2167129810, č. 2160168869, č. 2163640385, č. 2167201618, č. 2167129435, č. 2167201618 a č. 2163640760. Navrhovateľ listom z 15.11.2012 označeným ako pokus o pokonávku vyzval odporcu na uhradenie uvedených faktúr spolu so zmluvnou pokutou/náhradou škody vo výške 360,00 eur, a to do 29.11.2012. Zásielka bola podaná na pošte dňa 16.11.2012 a pošta ju vrátila ako neprevzatú v odbernej lehote.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 11.5.2010, k 15.11.2010 a k 10.1.2011 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Súd mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili tri zmluvy o pripojení a dva dodatky k nim, ktoré súd vyhodnotil ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v samotných zmluvách a dodatkoch bol odporca označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ a navrhovateľ nepreukázal ani netvrdil opak. V zmysle ustálenej judikatúry, na hodnotenie zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy nemá vplyv to, že bola uzavretá na
základe ustanovení osobitného zákona (v tomto prípade zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách). Ustanovenia osobitného zákona síce predstavujú lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka, avšak osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, najmä kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, je aj tak potrebné aplikovať.
Na základe vyššie uvedených zmlúv navrhovateľ poskytoval odporcovi službu pripojenia k telefónnej sieti. Odporca napriek svojej zákonnej i zmluvnej povinnosti neuhradil vystavené faktúry za túto službu. Navrhovateľ má preto nárok na úhradu za služby, ktoré odporcovi poskytol. Odporca síce uviedol, že dňa 2.8.2012 navrhovateľovi zaplatil čiastku 199,55 eur, pričom vyjadril pochybnosti o správnosti započítania tejto platby, avšak o tejto skutočnosti nepredložil súdu dôkaz, z ktorého by vyplývala táto platba a jej identifikačné údaje (a to napriek tomu, že predložil súdu viacero listinných dôkazov). Súd preto nemohol posúdiť správnosť účtovania tejto platby navrhovateľom.
Ak odporca uvádzal, že telekomunikačné zariadenie Huawei E1752 nepoužíval a kartu vydanú mu spolu s týmto zariadením neaktivoval, súd k tomu uvádza, že žiadna z vyššie uvedených faktúr sa netýka telefónneho čísla 0917871553, ktoré navrhovateľ pridelil SIM karte vydanej odporcovi spolu s telekomunikačným zariadením Huawei E1752 (zmluva o pripojení č. A5440982 z 10.1.2011 a dodatok k nej), teda navrhovateľ nefakturoval žiadnu sumu za používanie tejto SIM karty. Ak navrhovateľ uplatňoval v tomto konaní náhradu škody vo výške rozdielu medzi akciovou cenou zariadenia Huawei E1752 a jeho "bežnou" cenou, tento nárok súd zamietol (z dôvodov uvedených nižšie), preto nebolo potrebné preukazovať, či odporca dané zariadenie a SIM kartu používal alebo nie.
K tvrdeniu odporcu, že telefón Samsung Galaxy S nemohol používať kvôli jeho poruche, preto navrhovateľ nemá nárok na doplatok jeho kúpnej ceny, súd k tomu uvádza, že nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške rozdielu medzi akciovou cenou tohto mobilného telefónu a jeho "bežnou" cenou zamietol z dôvodov uvedených nižšie. Odporca však vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že aj keď nemohol používať mobilný telefón Samsung Galaxy S, navrhovateľom pridelenú SIM kartu (s telefónnym číslom 0905985797) používal. Pokiaľ odporca namietal, že platnosť zmluvy o pripojení a dodatku k nej bola ukončená v mesiaci máj 2012 a nebola s ním spísaná nová zmluva ani dodatok, pričom navrhovateľom uplatnené faktúry sú za mesiace júl a august 2012, súd k tomu uvádza, že obdobím 24 mesiacov bola obmedzená iba doba platnosti dodatku, nie však doba platnosti zmluvy o pripojení. Ak teda odporca po skončení platnosti dodatku nevypovedal zmluvu o pripojení, resp. nepožiadal o deaktiváciu SIM karty, má navrhovateľ právo na mesačné poplatky v súlade so zmluvou o pripojení a cenníkom navrhovateľa, aj keby odporca skutočne služby navrhovateľa vôbec nevyužíval.
Napokon súd k námietke odporcu, že mu faktúry uplatnené v tomto konaní neboli doručené uvádza, že zákon ani zmluvy o pripojení nevyžadovali doručovanie faktúr do vlastných rúk, teda navrhovateľ splnil svoju povinnosť predložiť vyúčtovanie služieb aj tým, keď faktúry odoslal jednoduchou poštou. Skutočnosť, či tieto faktúry boli alebo neboli odporcovi doručené, nemá vplyv na povinnosť odporcu uhradiť navrhovateľovi cenu skutočne poskytnutých služieb, keďže odporca sa o dlhu voči navrhovateľovi mohol dozvedieť najneskôr z pokusu o pokonávku, ktorý už bol odoslaný doporučene
- môže to mať vplyv len na nárok na úroky z omeškania, tie však navrhovateľ uplatňoval až od dňa nasledujúceho po lehote určenej odporcovi na dodatočné plnenie v pokuse o pokonávku (k úrokom z omeškania a k fikcii doručenia pokusu o pokonávku pozri nižšie).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ má právo na mesačné poplatky a na odplatu za služby skutočne poskytnuté odporcovi. Navrhovateľ však nemá nárok na úhradu vo výške 1,33 eur z faktúry č. 2160234071, ktorá bola na faktúre označená ako "upomienka", keďže navrhovateľ nepreukázal a ani neuviedol, kedy upomienku vystavil a akým spôsobom ju doručil odporcovi. Nie je ani jasné, či navrhovateľ uplatňoval poplatok za upomienku podľa cenníka (cenník navrhovateľ súdu nepredložil), alebo náhradu skutočných nákladov, ktoré mu vznikli pri vystavení a odoslaní upomienky (tieto náklady však súdu nepreukázal). Ak by malo ísť o náhradu skutočných nákladov, súd konštatuje, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz a ani vyúčtovanie nákladov, ktoré boli preňho spojené s vystavením a odoslaním upomienky, nepredložil ani samotnú upomienku. Ak by malo ísť o poplatok v zmysle
cenníka, k tomu súd uvádza, že takýto poplatok by bolo potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to jednak preto, lebo vyžaduje úhradu nákladov v paušalizovanej sume bez toho, aby bol dodávateľ povinný preukazovať skutočnú výšku týchto nákladov. V konečnom dôsledku tak tento poplatok zbavuje dodávateľa dôkazného bremena, ktoré by inak musel niesť [§ 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka]. Okrem toho to umožňuje dodávateľovi uplatňovať poplatky za upomienky bez kontroly zo strany spotrebiteľa, teda vyhotoviť napríklad ľubovoľný počet upomienok, na základe čoho môže účtovať poplatky resp. tzv. náklady za vystavenie upomienky ľubovoľne často. Poplatok za upomienku uplatňovaný v paušálnej sume podľa cenníka z vyššie uvedených dôvodov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je teda v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto súd zamietol nárok navrhovateľa na zaplatenie 1,33 eur ako poplatku resp. náhrady nákladov za upomienku.
Súd nepriznal navrhovateľovi ani nárok na poplatky za odpojenie v sume 3,98 eur účtovaný trikrát, faktúrami č. 2167129810, č. 2167201618 a č. 2167129435, a to z dôvodu, že súd nemal možnosť overiť oprávnenosť účtovania týchto poplatkov. Podľa článku 11 bodu 11.1 všeobecných podmienok, ktoré predložil navrhovateľ, sadzby cien a poplatkov za poskytovanie jednotlivých služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom cenníku. Navrhovateľ však cenník súdu nepredložil, teda v tejto časti (pokiaľ ide o účtované poplatky za upomienku a za odpojenie) navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o správnosti vyrúbenia týchto poplatkov v ním predložených faktúrach. Z faktúry č. 2167129435 však má navrhovateľ nárok na sumu 2,99 eur účtovanú ako odplatu za "SMS s osobitnou tarifikáciou".
Súd teda priznal navrhovateľovi nárok na odplatu za poskytnuté služby podľa faktúr č. 2160168494 (77,09 eur), č. 2160168869 (20,06 eur), č. 2163640385 (63,43 eur), č. 2167129435 (2,99 eur) a č. 2163640760 (20,06 eur), čo predstavuje spolu (bez poplatku za upomienku a poplatkov za odpojenie) 183,63 eur.
Navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 360,00 eur uplatňovanej v pokuse o pokonávku. Ako správne uviedol navrhovateľ už v návrhu, ustanovenia dodatkov k zmluvám, ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty (bod 2.5 oboch dodatkov), je potrebné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že táto podmienka dohodnutá navrhovateľom v štandardnej typovej (spotrebiteľskej) zmluve, poškodzuje spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka veľmi široko formuluje okruh porušení povinností spotrebiteľom, ktoré sú zmluvnou pokutou sankcionované ("v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4"), a tiež stanovuje pomerne vysokú sankciu bez ohľadu na závažnosť konkrétneho porušenia povinnosti spotrebiteľa (napr. aj v prípade, že spotrebiteľ nezaplatí faktúru len za posledný mesiac zmluvnej viazanosti).
Navrhovateľ však v návrhu uplatňoval sumu 360,00 eur nie titulom zmluvnej pokuty, ale titulom náhrady škody. Súd návrh v tejto časti zamietol. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadne dôkazy o výške škody, ktorá mu skutočne vznikla porušením povinnosti zo strany odporcu. Na dôkaznom bremene navrhovateľa nič nemení ani vyhlásenie odporcu (spotrebiteľa) v čl. 3 bode 3.7 oboch dodatkov, že si je vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie sú mu predávané za zľavnenú cenu len z dôvodu dvojročnej viazanosti a že porušením jeho povinností by vznikla navrhovateľovi škoda minimálne v rozsahu zľavy z ceny mobilného telefónu. Takéto vyhlásenie môže preukázať iba to, že odporca si bol vedomý možnosti spôsobenia škody (aj táto preukaznosť je však podstatne redukovaná tým, že toto vyhlásenie bolo súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy), avšak nijako nezbavuje navrhovateľa povinnosti preukázať skutočne vzniknutú škodu. Nahradenie dôkazu o skutočne vzniknutej škode vyhlásením resp. dohodou účastníkov zmluvy by znamenalo de facto opäť len zavedenie dohody o zmluvnej pokute, ktorú by súd z už vyššie uvedených dôvodov považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Znamenalo by to tiež zbavovanie sa dôkazného bremena zo strany dodávateľa, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka.
To, že navrhovateľ poskytol odporcovi mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zníženú cenu, bolo súčasťou jeho obchodnej stratégie. Skutočnosť, že odporca neuhradil faktúry za služby, nemá žiadnu priamu súvislosť so škodou, ktorá mala navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia vzniknúť tým, že zostala neuhradená časť ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Listiny predložené
navrhovateľom, označené ako "Detaily k SOS", ktoré majú pravdepodobne (navrhovateľ nevysvetlil účel ani pôvod týchto listín) preukazovať cenu, za ktorú mal navrhovateľ také isté mobilné telefóny/ telekomunikačné zariadenia predávať mimo akcií, nemôže súd považovať za dostatočný dôkaz. Jednak ide (pravdepodobne, keďže navrhovateľ nevysvetlil pôvod listín) o výpisy z vnútornej evidencie navrhovateľa, ktoré teda v podstate obsahujú len vyhlásenia navrhovateľa o akciovej cene a o predajnej cene bez akýchkoľvek dôkazov, a jednak vôbec nejde o dôkaz o tom, že navrhovateľovi skutočne vznikla konkrétna škoda v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu.
Keďže sa odporca neuhradením faktúr riadne a včas dostal do omeškania, patrí navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania. Pokus o pokonávku navrhovateľ odoslal dňa 16.11.2012 a aj keď pošta zásielku vrátila ako neprevzatú v odbernej lehote, v súlade s ustanovením článku 16 bodu 16.2 písm. a) všeobecných podmienok súd považoval zásielku za doručenú uplynutím troch pracovných dní od jej podania na pošte, keďže navrhovateľ zásielku odoslal na adresu uvedenú v zmluve a v dodatku, pričom odporca mu neoznámil inú adresu na doručovanie. Fikcia doručenia pritom nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, keďže aj spotrebiteľ by mal byť zodpovedný za miesto, ktoré oznamuje zmluvným partnerom ako adresu na doručovanie, a pokiaľ sa na tomto mieste dlhšie nezdržiava, zabezpečiť si preberanie pošty inak (napr. doposlaním alebo splnomocnením). Navrhovateľ v pokuse o pokonávku vyzval odporcu, aby uhradil dlžnú sumu do 29.11.2012, preto sa odporca dostal do omeškania so zaplatením od 30.11.2012. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k tomuto dňu bola 0,75 %, preto je výška úroku z omeškania 8,75 % ročne.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože každý z nich mal vo veci len čiastočný úspech. Úspech odporcu je vyšší než úspech navrhovateľa, avšak odporca o náhradu trov konania nežiadal.
kanc.:
- opíš a doruč rozsudok
o PZ navrhovateľa na adresu navrhovateľa (adresa na dourčovanie - na č. l. 1)
o odporcovi
- kal. 20 dní
V Bánovciach nad Bebravou 20.8.2014 R.Svitana, sudca
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.