Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3C-130-2014.pdf
PDF · 74.4 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/130/2014
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci navrhovateľa: P. P., Z.. X.X.XXXX, B. X. XXX/X, XXX XX Q., štátny občan SR, právne zast.: Mgr. Ľubomír Karika, advokát so sídlom M. R. Štefánika 638/56, 907 01 Myjava, proti odporcovi: X. X., Z.. XX.X.XXXX, B. O. XXX, XXX XX A., štátny občan SR, o nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh o nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Dňa 4.7.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia (doplnený dňa 8.7.2014), ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti o ukončení nájmu nehnuteľnosti zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťou v spoluvlastníctve odporcu, a to s rodinným domom súpisné číslo 19, vedeným Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre okres Senica, obec A., katastrálne územie A., parc. registra C č. XXX/X vo výmere 102 m2 - zastavané plochy a nádvoria a aby určil povinnosť odporcovi zdržať sa zásahov do práva navrhovateľa na pokojné užívanie uvedenej nehnuteľnosti.
Svoj návrh podaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom ako vlastníkom vyššie uvedenej nehnuteľnosti dňa 22.5.2013 nájomnú zmluvu na prenájom priestorov v nehnuteľnosti č. XX-XX-XX, predmetom ktorej bol prenájom miestností č. 003, 004, 005, 006, 008, 009, 010, 012 v zmysle plánu priloženého k zmluve, mimo pivnice a povaly. Navrhovateľ spolu s manželkou a dvomi maloletými deťmi užíva predmetnú nehnuteľnosť od riadneho uzatvorenia nájomnej zmluvy viac ako jeden rok, pričom po celý čas užívania nehnuteľnosti si riadne v zmysle nájomnej zmluvy plní všetky záväzky, o čom doložil aj potvrdenia o úhrade nájomného a ostatných nákladov (zálohových platieb) spojených s užívaním nehnuteľnosti dohodnutých v nájomnej zmluve spolu vo výške 350 € mesačne. Aj napriek uvedeným skutočnostiam sú užívacie práva navrhovateľa k nehnuteľnosti opakovane obmedzované a marené, nakoľko zo strany odporcu dochádza k neoprávneným zásahom, a to najmä vo forme odpojenia od elektrickej energie dňa 2.7.2014 bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia či výzvy, čo má pre navrhovateľa a jeho rodinu mimoriadne negatívny a nepriaznivý vplyv, pričom takého konanie navrhovateľ považuje za porušenie platných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa nájmu bytu, ale najmä jeho zániku, ako aj za porušenie ďalších osobitných zákonov a dobrých mravov. Navrhovateľ zároveň poukázal na skutočnosť, že v zmysle čl. IV ods. 2 nájomnej zmluvy bol nájomný pomer medzi účastníkmi uzatvorený na dobu určitú jeden rok s tým, že ak žiadna zo zmluvných strán nevypovie zmluvu, tak sa stáva zmluvou neurčitou s dvojmesačnou výpovednou lehotou.
Podľa § 74 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd;
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje;
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia,
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Podľa § 171 ods. 2 O.s.p. ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.
Predbežné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa ním upravujú pomery účastníkov, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania. Od predmetu prebiehajúceho konania alebo konania, ktoré len začne podaním žaloby, okrem iného závisí vecná i miestna príslušnosť súdu, ale aj spôsob, akým sa má obmedziť časové trvanie predbežného opatrenia (§ 76 ods. 3, § 77 ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p.). Už z návrhu na vydanie predbežného opatrenia podávaného pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať, teda akú žalobu mieni podať. Len tak je možné posúdiť, či navrhované predbežné opatrenie má vzťah k predmetu budúceho konania o žalobe, najmä či vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby.
O predbežnom opatrení súd spravidla rozhoduje bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu účastníkov konania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno) i v takomto konaní spočíva výlučne na navrhovateľovi. Unesenie dôkazného bremena v konaní, v ktorom sa zásadne dokazovanie nevykonáva, potom predpokladá, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením.
V danom konaní má súd za to, že nie je splnený predpoklad umožňujúci nariadenie predbežného opatrenia, ktorým je existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v konaní odporcu, ktoré by bolo možné označiť za konanie ohrozujúce výkon súdneho rozhodnutia a ktoré by zakladalo potrebu dočasne upraviť vzťahy účastníkov konania. V návrhu navrhovateľ prejavil obavu z možného nakladania nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu, dôvodnosť svojich tvrdení však nepreukázal spôsobom, aby bolo možné konštatovať, že hrozí reálna obava z konania odporcu. Ohrozenie výkonu rozhodnutia vo veci samej musí byť osvedčené tým, že odporca koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu rozhodnutia. V danom prípade však súd nemal dostatočne preukázanú opodstatnenosť a reálnu existenciu obavy z konania odporcu (t.j. navrhovateľ nepreukázal, že odporca vykonáva úkony smerujúce k scudzeniu alebo k inému nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou), ako ani skutočnosť, či alebo akým spôsobom by odporca obmedzoval alebo maril užívacie práva navrhovateľa (t.j. nepredložil dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia o prerušení elektrickej energie), a tým ani naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery účastníkov pred rozhodnutím
vo veci samej. Zároveň z návrhu na vydanie predbežného opatrenia nie je možné posúdiť existenciu vzťahu k budúcemu konaniu, pretože z neho nie je zrejmé, čo má byť jeho predmetom, teda čoho sa mieni navrhovateľ žalobou domáhať. Z obsahu návrhu možno vyvodiť, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď z nájmu, uvedenú skutočnosť však navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd z uvedených dôvodov návrh na predbežné opatrenie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.