Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_7Er-849-2011.pdf
PDF · 92.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/849/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast. JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti povinnému: A.. U.. I. S., S. A. Z. O. XXXX/XX, XXX XX I. I., IČO: 40 090 043, na vymoženie pohľadávky vo výške 195,64 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Popradská 70, 822 01 Bratislava, pod spis. zn. EX 11104/11, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,91 eura a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 195,64 eura a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Rob/481/2010-26 zo dňa 28. 10. 2010.
Poverením č. 5601 035956 * zo dňa 26. 10. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Popradská 70, 822 01 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 11104/11.
Dňa 03. 01. 2013 súdny exekútor súdu postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom návrhu uviedol, že navrhuje exekučné konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastaviť z dôvodu, že na povinného bol vyhlásený konkurz.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil, nakoľko podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie a súd v takom prípade už existenciu iných dôvodov na zastavenie exekúcie neskúma, ale rešpektuje dispozičnú zásadu občianskeho súdneho konania.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 256,33 eura /z toho odmena 152,71 eura, náhrada hotových výdavkov 60,90 eura (telekomunikačné výdavky, spotrebný materiál, xeroxovanie, toner 6,30 eura, poštovné 54,60 eura), 20 % DPH z celých trov, t.j. 42,72 eura/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnení pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor si v rámci odmeny uplatnil sumu 33,19 eura a zároveň aj sumu 119,52 eura za 36 úkonov vymenovaných vo vyčíslení trov exekúcie zo dňa 27. 12. 2012 (á 3,32eura). Súd konštatuje, že
takýto postup nie je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami vyhlášky, nakoľko súdnemu exekútorovi neprináleží minimálna odmena vo výške 33,19 eura a súčasne aj odmena vo výške 3,32 eura za každý úkon exekučnej činnosti vykonaný počas exekúcie. Podľa § 14 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora určuje primárne podľa toho, koľko z úkonov exekučnej činnosti vymenovaných v § 15 vyhlášky v danej exekúcii vykonal, pričom za každý z nich patrí exekútorovi paušálna suma 3,32 eura. V prípade, že súdny exekútor však v priebehu exekúcie vykoná takýchto úkonov menej ako desať, a teda odmena vypočítaná ako súčin počtu úkonov a paušálnej sumy 3,32 eura by bola nižšia ako 33,19 eura, prináleží súdnemu exekútorovi odmena vo výške 33,19 eura.
Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa písm. b) až f) patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor si vyúčtoval paušálnu sumu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - dvakrát (oprávnený, povinný) a príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - pätnásťkrát (15 peňažných ústavov). Súd má za to, že v tomto prípade sa jedná o doručovanie totožného úkonu viacerým subjektom, a preto súdnemu exekútorovi patrí za tieto úkony odmena paušálnou sumou 3,32 eura len jedenkrát za každý z nich, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa listina doručila. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi za každý z uvedených úkonov paušálnu odmenu len jedenkrát.
Za úkon príkaz na odblokovanie účtu (doručený pätnástim peňažným ústavom) súd súdnemu exekútorovi odmenu nepriznal, nakoľko tento úkon nie je uvedený v ust. § 15 vyhlášky, a preto súdnemu exekútorovi odmena za takýto úkon neprináleží.
Ako už súd konštatoval vyššie, v prípade, ak súdny exekútor v rámci vykonávania exekúcie nevykonal viac ako 10 úkonov exekučnej činnosti účtovaných sumou 3,32 eura za každý z týchto úkonov (§ 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky), patrí súdnemu exekútorovi podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky odmena v minimálnej výške 33,19 eura. Nakoľko pri správnom vyúčtovaní počet úkonov klesne pod 10 (bude ich dokopy 6 - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, 3 x žiadosť o súčinnosť), je nutné v súvislosti s vyššie uvedeným priznať súdnemu exekútorovi odmenu vo výške minimálnej sumy stanovenej § 14 ods. 1 vyhlášky, t.j. 33,19 eura.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie súdneho exekútora, preto nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vyúčtované spolu sumou 6,30 eura - predstavujúce telekomunikačné výdavky, náklady na spotrebný materiál, xeroxovanie a toner z dôvodu, že súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. V súvislosti s materiálovými nákladmi súd konštatuje, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd zároveň dodáva,
že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za doručovanie písomností exekútorským úradom v prípadoch, v ktorých sa v predloženom exekútorskom spise nenachádzajú doručenky, resp. nedoručené zásielky z doručovania poštovým doručovateľom (príp. ich doručenie nevyplýva priamo zo súdneho spisu ako napr. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Exekútor nepreukázal nespochybniteľnú výšku sumy, ktorej vynaloženie bolo v danom prípade potrebné na doručenie predmetných písomností exekútorským úradom. Súd opätovne uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverne preukázaná. Predložený exekútorský spis obsahuje len päť vykázaných doručeniek, potvrdzujúcich doručenie zásielok prostredníctvom pošty, a to žiadosti o poskytnutie súčinnosti Obvodnému úradu Banská Bystrica, príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy povinného, žiadosti o stanovisko právnemu zástupcovi oprávneného, zrušenie príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy povinného a podnetu na zastavenie exekúcie súdu. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva aj doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu. V zmysle špecifikácie hotových výdavkov vyhotovenej súdnym exekútorom potom poštovné za doručenie vyššie uvedených poštových zásielok predstavuje 8,40 eura (6 x 1,40 eura). Súd teda uznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky za poštovné vo výške 8,40 eura a v prevyšujúcej časti (46,20 eura) súd vyúčtovanú náhradu hotových výdavkov za poštovné súdnemu exekútorovi nepriznal z dôvodu, že v tejto časti nebola ich výška náležite preukázaná.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 49,91 eura /z toho odmena 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov 8,40 eura (poštovné) + 20 % DPH z celých trov, t.j. 8,32 eura/.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená na základe návrhu oprávneného (t.j. oprávnený nemal úspech v konaní), v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách exekučného konania oprávneného rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.