Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-113-2022.pdf
PDF · 94.99 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/113/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: G.. T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M., prechodne bytom O. XX, XXX XX M. zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné proti žalovanej: G. L., rod. H., nar. X.X.XXXX, bytom F.Á. XXXX/X, XXX XX X. zastúpenej JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, Partizánska 1057, 069 01 Snina, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobu doručenou súdu dňa 10.08.2002 sa domáhal na žalovanej určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom U.. O. O., M., J.. XX.A. XXXX/X v M. pod číslom A., A. XXXX/XX, A. medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou kupujúcou.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu formou notárskej zápisnice predmetom, ktorej bola nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctva žalobcu v kat.území M. zapísaná na LV číslo XXXX a to byt číslo X na prízemí bytového domu súpisné číslo XXXX na X. J. vo vchode číslo X, ktorý je postavený na parcele CKN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcele CKN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na parcele CKN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele pod W. vo výške X/X, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške XXXX/ XXXXXX za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1 ,- euro.
Žalobca v žalobe uviedol, že predmetný byt nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX za kúpnu cenu 11 500, -eur, pričom v nasledujúcom období mal žalobca problém s užívaním alkoholu a na byt bolo zriadené exekučné záložné právo. Následne sa žalobca so žalovanou dohodli, že mu žalovaná pomôže, aby o tento byt neprišiel, pričom úmyslom žalobcu bolo previesť časť svojho vlastníckeho práva k bytu na žalovanú, aby v prípadnom exekučnom konaní neprišiel o byt.
Žalobca v žalobe uviedol, že preto bola spísaná kúpna zmluva u notárky U.. O., s tým, že žalobca neskôr zistil, že nie je vlastníkom bytu a výlučnou vlastníčkou bytu je v katastri nehnuteľností vedená žalovaná. O týchto skutočnostiach podal žalobca trestné oznámenie, ktoré bolo vedené na polícii, pričom trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že sa nepodarilo preukázať, že by v danom prípade došlo k spáchaniu trestného činu.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaná v trestnom konaní tvrdila, že byt od žalobcu riadne kúpila za kúpnu cenu 13.000,-eur, pričom kúpna cena vo výške 1, euro bola v zmluve uvedená len z dôvodu, aby platila nižší poplatok za spísanie notárskej zápisnice.
Podľa žalobcu je nepochybné, že výsledný právny úkon teda kúpna cena za byt vo výške 1, -eur nebola úmyslom ani jedného účastníka zmluvy, pretože žalobca mal za to, že prevedie len časť svojho vlastníckeho práva a žalovaná mala mať v úmysle kúpiť byt za približne trhovú cenu.
Podľa tvrdenia žalobcu v danom prípade ide o neplatnú kúpnu zmluvu, pretože išlo o simulovaný právny úkon, ktorý nebol urobený vážne, pretože uvedený právny úkon trpí nezhodou vôle a prejavu z dôvodu, že obidve zmluvné strany prejavili niečo iné než čo zamýšľali.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe so žalobou nesúhlasila a celé konanie žalobcu voči nej považovala za nemorálne, v rozpore s dobrými mravmi a s cieľom žalovanú poškodiť.
Žalovaná sa odvolávala na obsah a výsledky vyšetrovania predmetnej veci orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorých obsah zosumarizovaný v žalobcom doloženom uznesení OR PZ v Humennom, ČVS:E.- XXX/X-Q.-M.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Žalobca totiž podal na žalovanú trestné oznámenie pre trestný čin podvodu, ktorého sa žalovaná mala na žalobcovi údajne dopustiť. V podanom trestnom oznámení, ako aj počas vyšetrovania opakovane a neustále tvrdil, ako bol žalovanou podvedený, oklamaný a že uzatvoril zmluvu ktorú vlastne nechcel uzatvoriť.
Žalovaná dávala do pozornosti súdu nasledovné skutočnosti, ktoré sú uvedené aj v predloženom uznesení OR PZ v Humennom a z ktorého obsahu vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:
Žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu na notárskom úrade za prítomnosti notárky, po predchádzajúcom poučení a prečítaní obsahu zmluvy a potom, čo tento notársky úrad počas dňa, kedy uzatvorili kúpnu zmluvu navštívil spolu so žalovanou 3x. V tomto smere bola opakovane vypočutá aj notárka U.. O. O., ktorá podrobne uviedla okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy (strana 5 uznesenia). Podrobne uviedla, že žalobca ako predávajúci v rámci vykonávania tohto právneho úkonu nebol pod vplyvom alkoholu, k obsahu zmluvy tak ako bola vyhotovená a pojatá do zápisnice nemal absolútne žiadne výhrady, pred uzavretím zmluvy bol vykonaný s účastníkmi riadny pohovor a oboznámenie sa s jeho obsahom, ktoré žalobca pri plnom vedomí a predchádzajúcej dohode o obsahu kúpnej zmluvy so žalovanou riadne podpísal. V tomto smere nie je bez právneho významu, že žalobca je vysokoškolsky vzdelaný človek, pričom stupeň jeho vnímania nebol znížený vplyvom alkoholu, čo uviedla samotná notárka.
Za zavádzajúce tvrdenia žalobcu o tom, ako chcel uzatvoriť v skutočnosti kúpnu zmluvu tak, že chcel previesť na žalovanú 99 % bytu a sám si chcel ponechať 1% bytu, bolo vyvrátené práve vyjadrením a vypočutím notárky, ktorá poprela tvrdenia žalobcu o tom, aby týmto spôsobom chcel uzatvoriť kúpnu zmluvu. Uviedla, že špecifikovať predmet predaja bytu formou percentuálneho vyjadrenia ani nie je možný vzhľadom na ustanovenia katastrálneho zákona. Podstatné však je, že vôbec neuviedla, aby žalobca vôbec chcel takýmto spôsobom uzatvoriť kúpnu zmluvu. Tvrdenia žalobcu o jeho vôli týmto spôsobom odpredať byt sú preto zavádzajúce a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, nakoľko tieto tvrdenia poprela samotná notárka. Nie je tiež bez právneho významu, že žalobca opakovane klamal orgánom činným v trestnom konaní o tom, že údajne kúpnu zmluvu žiadnu nepodpísal, resp. následne tvrdil, že podpísal iba nejakú zápisnicu.
O špekulatívnom postoji žalobcu svedčí aj skutočnosť, že samotnú kúpnu zmluvu uzatvoril ešte v roku 2017, avšak trestné oznámenie za údajný podvod učinil až v septembri roku 2019, teda viac ako o dva roky. Túto žalobu podal následne až po 2 rokoch od vydania uznesenia OČTK. Pritom z predmetného bytu sa vysťahoval po roku, teda v lete 2018 a trestné oznámenie dal až po ďalšom roku, teda v roku 2019. Jeho tvrdenia o tom, že vlastne nikdy nevedel, za akých podmienok byt predal sú opäť zavádzaním súdu, pretože jednak tieto tvrdenia vyvracia samotná notárka, ktorá uviedla, že žalobca k obsahu zmluvy nemal žiadne výhrady a jednak mu odovzdala aj riadne vyhotovenie notárskej zápisnice obsahujúce kúpnu zmluvu. Následné tvrdenia o tom, ako mu bola „ vyhodená taška“, ako o predaji bytu sa dozvedel na družstve v P., ako nevedel kontaktovať žalovanú, lebo odišla do X. sú tvrdeniami, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. sú priamo v rozpore s ním.
Nakoľko bol žalobca neúspešný v trestnom konaní a nepodarilo sa mu preukázať, že bol na ňom údajne spáchaný trestný čin, podal žalobu o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá má údajne z jeho strany spočívať vtom, že chcel previesť na žalovanú pokiaľ ide o predmet kúpnej zmluvy iba 99 %, čo však bolo vykonaným dokazovaním ako sme uviedli vyššie vyvrátené.
Pokiaľ ide o kúpnu cenu vo výške 1 euro, opäť poukazujeme na obsah vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo potvrdené, že kúpna cena bola priamo u notárky potvrdená a účastníkmi odsúhlasená vo výške 1 euro. S takouto kúpnou cenou žalobca vyslovene súhlasil.
Pokiaľ ide o to, že výška kúpnej ceny by mala byť v hrubom nepomere k predmetu kúpy, pokiaľ výška kúpnej ceny nie je v rozpore s cenovými predpismi, samotná kúpna cena vo výške 1 euro nespôsobuje sama o sebe neplatnosť právneho úkonu. V tomto smere je niekoľko rozhodnutí súdov vyšších inštancií, ako aj NS SR, že takto dojednaná kúpna cena nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť právneho úkonu. V tomto smere je potom namieste dokazovať, či uzavretím kúpnej zmluvy za týchto podmienok mohlo ísť o porušenie dobrých mravov.
Žalovaná aj orgánom činným v trestnom konaní a potvrdila to aj samotná notárka, že dôvodom, pre ktorý si účastníci dohodli kúpnu cenu 1 euro bola skutočnosť, že žalovaná uhradila za žalobcu dlhy tým spôsobom, že žalobcovi pred uzavretím zmluvy poskytla finančnú hotovosť na ich úhradu. Išlo jednak o sumu na vyplatenie exekúcie viaznucej na byte vo výške 542,56 eur súdnemu exekútorovi U.. X. a jednak žalovaná poskytla žalobcovi finančnú hotovosť vo výške 10.000 eur, o čom si účastníci vyhotovili aj potvrdenie o zaplatení.
Žalovaná dávala do pozornosti súdu, že žalobca opäť klamal v rámci svojich tvrdení polícii o tom, že podpis na tomto potvrdení nie je jeho a že on žiadne peniaze neprevzal. Následne bolo vykonávané dokazovanie z oblasti písmoznalectva, kde sa preukázalo, že toto potvrdenie podpísal a podpísal aj kúpnu zmluvu. Opätovne poukazujeme nato, že žalobca je vzdelaný človek, je inžinier, v daný deň bol triezvy a preto nemožno predpokladať, aby podpísal prevzatie sumy 10.000 eur bez toho, aby skutočne tieto peniaze prevzal.
Ak by podpísanie písomnosti o prevzatí peňazí (autenticita podpisu potvrdená znalcom) nemalo mať výpovednú hodnotu ako naznačuje žalobca, lebo samo osebe neznamená prevzatie peňazí, potom akékoľvek písomné potvrdenie skutočností uvádzaných v akýchkoľvek iných listinách stráca zmysel a potom nie je potrebné. To je samozrejme absurdné. Žalovaná následne uhradila za žalobcu aj nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu a to Spoločenstvu vlastníkov bytov v sume 1.500 eur, čo potvrdili zástupcovia spoločenstva.
Je teda nepochybné, že účastníkmi dohodnutá kúpna cena vo výške 1 euro, nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko odzrkadľuje predchádzajúcu dohodu účastníkov o úhrade dlhov za žalobcu. Na úhradu akých dlhov žalobca použil prevzatú sumu 10.000 eur žalovaná nevie a neskúmala.
Žalovaná ďalej uviedla, že po uzavretí zmluvy v roku 2017, po vysťahovaní žalobcu v roku 2018, v roku 2019 byt žalovaná zrekonštruovala a investovala do neho sumu cca 6.000 eur a žalobca po 5 rokoch podal túto žalobu.
Trestnými oznámeniami a aj touto žalobou sa cítila byť žalobcom bezdôvodne prenasledovaná a obviňovaná z podvodu a teraz z poškodzovania práv žalobcu, čo sa vôbec nezakladá na pravde a čo spôsobuje žalovanej stresy, zdravotné problémy a hlavne ľútosť nad tým, ako žalobca klame a prekrúca pravdu.
Žalovaná navrhovala, aby súd žalobu zamietol.
3. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom žaloby, prednesom zástupcu žalobcu, vyjadrením zástupcu žalovanej, Notárskou zápisnicou zo dňa XX.X.XXXX, Rozhodnutím Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor zo dňa X.X.XXXX, výpisom z LV č. XXXX kat.úz. M., Uznesením OR PZ, Odboru kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania Humenné zo dňa XX.X.XXXX, súd zistil tento skutkový stav:
4. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe ako aj na dôvodoch uvedených v žalobe. Poukazoval na podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a na skutočnosť, že v danej veci ani samotná žalovaná nemala v úmysle kúpiť nehnuteľnosť za 1,-euro. V ďalšom konaní navrhoval vypočuť žalobcu ako stranu sporu.
5. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na podaním vyjadrení v celom rozsahu a žiadala žalobu zamietnuť.
6. Z obsahu Notárskej zápisnice č.A., A., A. napísanej notárkou U.. O. O. v M. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetnou zápisnicou bola spísaná kúpna zmluva, ktorou žalobca odpredal žalovanej ako kupujúcej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a to byt číslo X na prízemí bytového domu súpisné číslo XXXX na X. ulici vo vchode číslo X, ktorý je postavený na parcele CKN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcele CKN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na parcele CKN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele pod W. vo výške 1/1, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške XXXX/ XXXXXX za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1 ,- euro. ( čl. 7)
7. Z obsahu Rozhodnutia Okresného úradu, katastrálneho odboru Humenné zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že predmetným rozhodnutím bol povolený vklad vlastníckeho práv do katastra nehnuteľnosti v prospech žalovanej n a základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. ( čl. 9)
8. Z obsahu výpisu z LV č. XXXX ka t. úz. M. vyplýva, že na predmetom liste vlastníctva je zapísaný byt č. X, vo vchode X, parcely CKN XXXX, CKN XXXX, CKN XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovanej. ( čl. 10)
9. Z obsahu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Humenné, Odboru kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania Humenné č.ČVS:E.-XXX/X-Q.-M.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že predmetným uznesením bolo zastavené trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Trestného zákona a pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm.b) Trestného zákona, ktoré sa viedlo na základe oznámenia žalobcu. ( čl. 11)
10. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.
11. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 12. Predmetom tohto konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnica dňa XX.X.XXXX notárkou U.. O. O. v M. na základe ktorej žalobca odpredal žalovanej nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX v kat.úz. M..
13. Tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
14. Právne skutočnosti sú podmienky či predpoklady ustanovené právnou normou, ktoré determinujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov. Podľa toho či sú prejavom vôle ľudí alebo vznikajú nezávisle od ich vôle právne skutočnosti delíme na subjektívne a objektívne. Medzi subjektívne právne skutočnosti patria aj právne úkony, a teda aj v danom prípade kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá dňa XX.X.XXXX.
15. V danej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý je potrebné považovať za právnu skutočnosť, a teda túto žalobu je potrebné považovať za žalobu podanú podľa § 137 písm. d) CSP. V zmysle tohto ustanovenia takúto žalobu možno podať iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu (napr. žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu skončenie pracovného pomeru, žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu, žaloba na určenie neplatnosti dražby atď.).
16. Pretože žiaden iný osobitný právny predpis neumožňuje podanie žaloby o neplatnosť právnej skutočnosti, t.j. neplatnosť kúpnej zmluvy, podľa názoru súdu žalobca nemohol podať takúto žalobu.
17. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.
18. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z., /CSP/, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.
21. V danej veci bola úspešná žalovaná, pretože žaloba bola zamietnutá, preto by patrila náhrada trov konania žalovanej. Podľa názoru súdu však v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu t.j. skutočnosť, že žalobcovi bol Rozhodnutím Centra právnej pomoci Humenné zo dňa XX.X.XXXX vzhľadom na osobné, majetkové pomery žalobcu priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a z tohto dôvodu súd žalovanej ako úspešnej strane sporu vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.