Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_37P-21-2013.pdf
PDF · 113.8 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľky: H. proti odporcovi: H., t.č. neznámeho pobytu, zastúpený ustanovenou opatrovníčkou U., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: A., umiestnený v náhradnej osobnej starostlivosti P., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, na čas po rozvode, za účasti P., takto
rozhodol:
Súd manželstvo H. uzavreté dňa X.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I. zväzok 68, ročník XXXX, strana 65, poradové číslo 330 r o z v á d z a.
Súd zveruje maloletého A. na čas po rozvode do náhradnej osobnej starostlivosti P., bytom V..
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať ju v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletého má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať aby tento súlad preskúmal súd.
Otec H. je povinný platiť výživné na čas po rozvode v prospech maloletého A. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2, pís. c) zák.č. 601/20013 Z.z. o životnom minime, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho
- ktorého mesiaca vopred k rukám P. Matka H. je povinná platiť výživné na čas po rozvode v prospech maloletého A. vo výške 35,00 € mesačne, ktoré výživné je matka povinná zaplatiť vždy do 15. dňa toho
- ktorého mesiaca vopred k rukám P.
Styk rodičov s maloletým A. súd neupravuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom došlým na súd dňa 17.4.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by bolo jej manželstvo s odporcom rozvedené, a maloletý A. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti P. a upravená výška výživného plateného rodičmi na maloletého. Uviedla že účastníci uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX,. z manželstva sa narodil syn A. dňa XX.X.XXXX, posledným spoločným bydliskom manželov bolo Mesto W.. Účastníci sa zoznámili na jeseň roku 2000, v marci roku 2002 sa im narodil syn A.. Po troch rokoch trvania manželstva sa začali medzi manželmi hádky (nakoľko odporca prišiel o prácu), ktoré vyústili do fyzického napádania navrhovateľky odporcom, pričom toto chovanie zle vplývalo
na maloletého. Z uvedených dôvodov navrhovateľka začala vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, v roku 2009 sa podrobila protialkoholickému liečeniu, a následne sa vrátila ku svojej matke - manželia obnovili spolužitie, avšak po troch mesiacoch za opätovne začali hádať, odporca navrhovateľku fyzicky napádal. Maloletý A. bol manželom odobratý ÚPSVaR a umiestnený do detského domova; v súčasnosti je maloletý A. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti odporcovmu bratovi v Českej republike, kde maloletý žije. Manželia spolu nežijú viac ako 2 roky.
K návrhu priložila navrhovateľka potvrdenie Mesta W. o trvalom pobyte (do 11.3.2011), kópiu sobášneho listu účastníkov konania, kópiu občianskeho preukazu odporcu.
Uznesením č. 37P/21/2013-30 zo dňa 19.6.2013 súd nepriznal navrhovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Na informatívnom výsluchu konanom dňa 2.10.2013 navrhovateľka uviedla že posledný spoločný pobyt ako manželia mali účastníci v Meste W. na uvedenej adrese však ja už viac ako tri roky navrhovateľka nebýva, odporca v roku 2012 uvedenú nehnuteľnosť / byt v W. predal, t.č. sa tam nezdržiava (odišiel bývať do Z., avšak ani tam sa už nezdržiava). Čo sa týka zverenia maloletého A. žiada aby v konaní o rozvod manželstva bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti P.; na uvedenom riešení sa ešte pred podaním návrhu na rozvod manželstva dohodli.
Keďže skutočný pobyt odporcu sa súdu vykonanými šetreniami nepodarilo zistiť, resp. na príslušnými orgánmi oznámených adresách sa nezdržiava, a súdu nie je známa iná adresa na ktorej by preberal zásielky, Uznesením č. 37P/21/2013-50 zo dňa 20.3.2014 ustanovil odporcovi za opatrovníčku U. (matka odporcu).
Uznesením č. 37P/21/2013-51 zo dňa 2.6.2014 súd pribral do konania ako účastníka P.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej oznámenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že odporca ani navrhovateľka nie sú t.č. poberateľmi dávky v nezamestnanosti, oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti že navrhovateľka ani odporca nie sú t.č. poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ani žiadnej inej štátnej sociálnej dávky, oznámenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že navrhovateľka ani odporca nie sú poberateľmi dávok dôchodkového poistenia a prehľad platiteľov poistného za účastníkov konania, oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti že odporca nie je t.č. vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, navrhovateľka je vedená v evidencii nezamestnaných, oznámenie Mesta W. o trvalom pobyte účastníkov konania v období od 7.9.2010 do 11.3.2011, sobášny list účastníkov konania, rodný list maloletého A., dohodu o pracovnej činnosti uzavretú medzi spoločnosťou h5-grou, s.r.o. a navrhovateľkou, potvrdenie o mzde navrhovateľky zo dňa 19.5.2014, 2x rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 21.1.2014 a 24.4.2014 (navrhovateľka nemá nárok na dávku v nezamestnanosti), dohodu o vykonaní práce uzavretú medzi spoločnosťou JobMax, s.r.o. a navrhovateľkou dňa 10.2.2014 a dohodu o rozviazaní dohody o vykonaní práce zo dňa 18.2.2014 (s navrhovateľkou ako zamestnankyňou), doklad o úvere navrhovateľky (500,00 €) v otp banke, potvrdenie o podaní daňového priznania navrhovateľkou za rok 2013 (základ dane 631,73 €), dohodu o pracovnej činnosti uzavretú medzi spoločnosťou BAVARIS FACILITY SERVICES, s.r.o. a navrhovateľkou zo dňa 8.4.2014, oznámenie o skončení pracovného pomeru v spoločnosti ČaSS, spol. s r.o. s navrhovateľkou zo dňa 27.11.2013, spisy tunajšieho súdu sp.zn. 20P/251/2010 a 20PPOm/1/2010.
Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 21.7.2014 uviedla že manželstvo s odporcom uzavreli v roku 2001, z manželstva sa narodil v roku 2002 syn A. V roku 2008 nastali v manželstve problémy v súvislosti s tým, že odporca stratil prácu - hádali sa, odporca navrhovateľku viackrát fyzicky napadol, preto následne navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. Od roku 2011 manželia spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú. Následne odporca sa „stratil“, nikto nevie kde je, navrhovateľka nemá na neho žiaden kontakt. Uviedla že vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne rozvrátené, nie je možné ich napraviť, keď príčinou rozvratu vzťahov v manželstve bolo zvýšené požívanie alkoholu obidvoma manželmi a agresivita odporcu voči navrhovateľke. Čo sa týka úpravy práv a povinností navrhovateľka žiada aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti P., u ktorého žije maloletý aj
v súčasnosti (na základe predchádzajúceho rozhodnutia tunajšieho súdu); maloletý je v uvedenom prostredí spokojný, chodí tam do školy, navrhovateľka občasne maloletého navštevuje. Navrhovateľka je zamestnaná (iba formou dohody), s príjmom cca. 140,00 € mesačne, zvýšené výdavky nemá (okrem úveru vo výške 20,00 € mesačne); je ochotná platiť na maloletého sumu 35,00 € mesačne. Podľa vedomostí navrhovateľky je maloletý zdravý, nie sú na neho zvýšené výdavky, chodí do školy v mieste bydliska. Čo sa týka príjmov odporcu o týchto navrhovateľka nemá vedomosť. Na styku s maloletým sa vie s P. dohodnúť, nie je potrebné aby ho súd upravoval.
Ustanovená opatrovníčka odporcu sa na pojednávanie konané dňa 21.7.2014 nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu vysokého veku a nepriaznivého zdravotného stavu, o odročenie pojednávania nepožiadala.
Súd v zmysle ustanovenia § 101, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa riadne predvolaný účastník / jemu ustanovená opatrovníčka nedostavila na pojednávanie, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie, prejednal vec v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ predložené a vykonané dôkazy.
P. sa na pojednávanie konané dňa 21.7.2014 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, o odročenie pojednávania nepožiadal. Uviedol zároveň že aj naďalej je schopný o maloletého A. sa starať - maloletý je u neho spokojný, navštevuje základnú školu v mieste bydliska. Žiada o zverenie maloletého do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko rodičia maloletého nie sú schopní sa o neho postarať.
Súd v zmysle ustanovenia § 101, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, prejednal vec v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ predložené a vykonané dôkazy.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní konanom dňa 21.7.2014 uviedla že vzhľadom na vyjadrenia matky odporúča -v prípade ak súd manželstvo rozvedie- zveriť maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti P. (tak ako je to doposiaľ).
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vypočul si stanovisko zástupkyne kolízneho opatrovníka ustanoveného maloletému dieťaťu, oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov / ich zástupcov, a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, oboznámil sa so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 20P/251/2010 a 20PPOm/1/2010, a oboznámil sa i s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 6.10.2001 manželstvo z ktorého sa dňa XX.X.XXXX narodil syn A..
Navrhovateľka a odporca spoločne nežijú minimálne od roku 2011, nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú, nemajú žiadny kontakt. Manželia sa vzájomne odcudzili, vzťahy medzi nimi sú trvalo a vážne rozvrátené, navrhovateľka nemá vôľu obnoviť manželské spolužitie (vzhľadom na neznámy pobyt odporcu to ani nie je objektívne možné).
Maloletý A. má v čase rozhodovania súdu 12 rokov - Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 20P/251/2010-54 zo dňa 24.6.2011 je zverený do náhradnej osobnej starostlivosti P. (jeho strýko, brat otca). Navštevuje základnú školu v mieste bydliska (Q.), je zdravý, má potreby primerané jeho veku, žiadne zvýšené výdavky na jeho výchovu nie sú. Žije s P., kde má vytvorené vhodné podmienky na svoju výchovu; P. vyslovil súhlas s tým, aby mu maloleté dieťa bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti aj na čas po rozvode H.
Navrhovateľka je t.č. zamestnaná formou dohody o pracovnej činnosti s príjmom cca. 140,00 € mesačne, zvýšené výdavky nemá žiadne; je ochotná platiť na maloletého výživné vo výške 35,00 € mesačne.
Príjmy ani výdavky odporcu sa súdu vzhľadom na jeho neznámy pobyt, nepodarilo zistiť; podľa oznámení príslušných orgánov odporca nie je ani poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok a dôchodkov.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23, ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23, ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (Zákona o rodine).
Podľa § 24, ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24, ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 44, ods. 1, ods. 2, ods. 3, písm. a) a ods. 4 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.
Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45, ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 6, ods. 7 a ods. 8 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba
predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 81, ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62, ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62, ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62, ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62, ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine prihliadne súd pri určení výživného na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76, ods. 1 Zákona o rodine sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 2, písm. c) zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zákonné podmienky pre rozvod manželstva sú v danom prípade splnené, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú minimálne od decembra 2011 narušené a rozvrátené, keď od tejto doby účastníci spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú, nemajú žiadny kontakt - manželia sa vzájomne odcudzili, vzťahy medzi nimi sú trvalo a vážne rozvrátené, navrhovateľka nemá vôľu obnoviť manželské spolužitie (vzhľadom na neznámy pobyt odporcu to ani nie je objektívne možné). Manželstvo teda neplní svoj účel, nie je predpoklad že by ho plnilo v budúcnosti, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Čo sa týka úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, súd dospel k záveru že maloletý A. žije momentálne v rodine svojho strýka P. (brat odporcu), kde žije aj jeho stará matka (matka odporcu) v prostredí, ktoré je mu dôverne známe, ku ktorému má vybudovanú pozitívnu väzbu, kde sú vytvorené vhodné podmienky na jeho výchovu, a ktoré je pre neho plne vyhovujúce - do náhradnej osobnej starostlivosti P. bol maloletý s účinnosťou od 1.7.2011 zverený už Rozsudkom tunajšieho súdu č. 20P/251/2010-54 zo dňa 24.6.2011, v tomto prostredí sa nachádza aj v čase vydania rozhodnutia súdu o rozvode manželstva jeho rodičov. Podľa § 45, ods. 1 Zákona o rodine síce môže súd maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti iba občanovi ktorý má trvalý pobyt na území SR, súd však pri svojom rozhodnutí v tejto otázke vzal do úvahy aj všeobecné ustanovenia dohovoru o právach dieťaťa a zákona o rodine, a vzhľadom na skutočnosť že maloletý dlhodobo žije u svojho strýka, kde má vytvorené vhodné podmienky na svoju výchovu, má tu rodinné zázemie (strýko, stará matka), chodí do školy, má kamarátov, a pri zohľadnení čo najvyššie možného prospechu dieťaťa dospel súd k záveru, že jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti P. je pre maloleté dieťa najvhodnejším riešením. Súd zvlášť poukazuje na skutočnosť, že ani jeden z rodičov nie je schopný nateraz sa o maloletého riadne postarať, maloletý nemá na Slovensku žiadnu inú rodinu či blízke osoby, a jeho pobyt v ústavnom zariadení pre neho nie je vyhovujúci (už v konaní sp.zn. 20P/251/2010 sa vyjadril psychológ že práve pobytom v ústave menovaný veľmi trpí, a bolo by vhodné aby bol umiestnený do rodiny); naviac v domácnosti P. žije aj stará matka maloletého, ktorá v minulosti sa snažila zabezpečovať starostlivosť o maloletého, ale vzhľadom na svoj fyzický vek a zdravotný stav už nie je toho schopná. Matka maloletého a zástupkyňa kolízneho opatrovníka ustanoveného maloletému dieťaťu so jeho zverením do náhradnej osobnej starostlivosti P. vyslovili súhlas. S poukazom na uvedené má súd za to, že je v prospech maloletého dieťaťa rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda zveriť ho do náhradnej osobnej starostlivosti P., pričom súd poveril správou majetku maloletého dieťaťa v bežných veciach osobu, ktorej bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti z praktických dôvodov, v zmysle príslušných zákonných ustanovení.
Vo veci určenia výšky výživného súd vzal do úvahy príjmy a výdavky odporcu / otca (vzhľadom na neznámy pobyt otca nezistené, podľa oznámení príslušných orgánov ktoré sa súdu podarilo si zadovážiť odporca nie je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok a dôchodkov), a navrhovateľky / matky (príjmy cca. 140,00 € mesačne, výdavky obvyklé, nezvýšené), a oprávnené potreby maloletého dieťaťa (je zdravý, má potreby primerané jeho veku, výdavky na jeho výchovu sú obvyklé, žiadne zvýšené výdavky na jeho výchovu nie sú).
Výživné pre odporcu / otca potom súd, vzhľadom na skutočnosť že jeho pobyt nie je možné zistiť, dlhodobo sa zdržiava na neznámom mieste, a teda nie je možné zistiť ani aké sú jeho majetkové a príjmové pomery, keď nie je poberateľom žiadneho príjmu zo štátnych alebo sociálnych a dôchodkových dávok, resp. súd nezistil taký, ani žiaden jej iný príjem, prihliadajúc na zákonnú povinnosť určiť výživné bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne, určil výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, čo je síce výživné na úrovni zákonom určeného minima, ale vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je to primerané výživné, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine; vyživovaciu povinnosť odporcu / otca mu súd nariadil plniť s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (teda na čas po rozvode), rukám osoby, ktorej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti (..
Výživné pre navrhovateľku / matku súd určil vo výške 35,00 € mesačne, či je síce tiež výživné blížiace sa k spodnej hranici zákona, ale vzhľadom na všetky okolnosti (príjem navrhovateľky / matky vo výške 140,00 € mesačne) je to primerané výživné, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine; vyživovaciu povinnosť navrhovateľky / matky jej súd nariadil plniť s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku (teda na čas po rozvode), rukám osoby, ktorej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti (P..
Styk rodičov s maloletým A. súd neupravil, nakoľko odporca / otec sa zdržiava na neznámom mieste a s maloletým sa od roku 2011 nestretol, nezaujímal sa o neho, nekontaktoval sa s ním, navrhovateľka / matka výslovne uviedla že styk s maloletým na čas po rozvode manželstva nežiada upraviť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci v zásade nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva, ale súd môže priznať i náhradu týchto trov ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov - predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v danej veci neboli splnené, naviac účastníci o náhradu trov konania ani nepožiadali.
Za prvotnú príčinu rozpadu manželstva súd považuje zvýšené požívanie alkoholických nápojov oboma manželmi, následnú agresivitu odporcu voči navrhovateľke, a skutočnosť že manželia žijú dlhodobo odlúčení, čo malo za následok ochladnutie vzťahov medzi nim, ktoré sú už tak vážne narušené, že manželstvo neplní, a ani už nemôže plniť svoj účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.