Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/52/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o mal. C. T., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matky N. T., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom P., S. XXXX/X, zast. JUDr. Miroslavou Čapkovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Nám. Sv. Anny 21 a otca G. T., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom P. S. XXXX/X, t.č. P., Y. XX, v konaní o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. júna 2014, č. k. -14, v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, okresný súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom po začatí konania vo veci samej sa matka maloletého domáhala nariadenia predbežného opatrenia podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p., ktorým by súd dočasne zveril mal. C. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 120,- Eur mesačne. Uviedla, že s otcom dieťaťa sú v rozvodovom konaní, tento nadviazal mimomanželský vzťah a v septembri 2013 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti žije s novou priateľkou a na potreby dieťaťa neprispieva. Uviedla, že mal. C. navštevuje materskú škôlku s poplatkom, ktorý hradí vo výške 22,40 Eur mesačne a v septembri začne navštevovať 1. ročník základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky na maloletého. Pravidelne každé 3 mesiace cestuje s maloletým k odbornému lekárovi do J., pričom náklady na cestovné predstavujú sumu 20,- Eur. S maloletým navštevuje tiež zubného lekára. Svoje náklady na bývanie vyčíslila na sumu cca 157,42 Eur, vrátane poplatkov za rozhlas, TV a telefón. Mesačné výdavky na stravu, oblečenie a obuv maloletého vyčíslila na sumu 60,- Eur. Poukázala na to, že je zamestnaná ako predavačka čerpacej stanice OMV v P., s priemerným mesačným príjmom 418,- Eur. Otec maloletého je štátny zamestnanec ministerstva obrany a jeho mesačný príjem podľa jej vedomostí, predstavuje sumu 900,- Eur. Vo veci samej žiadala, aby súd rozhodol o zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 200,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2014.

Otec maloletého uviedol, že od septembra 2013 nežijú s manželkou v spoločnej domácnosti a na Okresný súd Trenčín podal návrh na rozvod manželstva. Žije so svojou priateľkou v prenajatom 3- izbovom byte. Za prenájom neplatí nič, nakoľko býva u svojho známeho, ktorý od neho nič nežiada. Uviedol, že s manželkou sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti tak, že mal. C. býva 1 týždeň u neho a ďalší týždeň u matky. Takto sa to realizuje od februára 2014, čo dieťaťu vyhovuje. Počas pobytu maloletého v jeho domácnosti sa mu aj s priateľkou venujú, chodia sa bicyklovať, hrajú rôzne hry, chodievajú na tobogány do bazénov a na turistiku, takže poprel tvrdenie matky, že sa maloletému nevenujú. S jeho priateľkou má dieťa veľmi dobrý vzťah. C. má u neho svoju izbu, kde má vlastné

lôžko. Pokiaľ ide o platby za MŠ, tieto hradia spolu s manželkou, ale prevažne platí tieto poplatky on. Tiež hradí náklady na bývanie v byte, ktorý majú s manželkou v BSM, a v ktorom býva ona aj s mal. C.. Výdavky za elektrinu a plyn uhrádza matka dieťaťa. Dieťaťu zakupuje aj oblečenie a bežné veci, ktoré tento potrebuje. Trval na tom, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože si na takýto spôsob starostlivosti zvykol a vyhovuje mu. Prídavok na dieťa aj daňový bonus poberá otec, finančné prostriedky na maloletého matke do rúk nedáva, ale kúpi mu, čo potrebuje. Pracuje ako štátny zamestnanec vo Vojenskom útvare XXXX v L., je profesionálny vojak. Jeho mesačný netto príjem predstavuje sumu cca 820,- Eur. Spláca úver vo výške 340,- Eur, ktorý si vzali s manželkou na kúpu bytu. Návrh na vydanie predbežného opatrenia žiadal zamietnuť.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonal v rámci prešetrenia pomerov na strane rodičov pohovor aj s matkou dieťaťa, počas ktorého uviedla, že na návrhu na vydanie predbežného opatrenia trvá, nepoprela dohodu s otcom o aktuálnej faktickej striedavej starostlivosti o dieťa. S takouto formou výchovy však trvale nesúhlasí a žiada syna zveriť výhradne do svojej starostlivosti. Vo svojej správe záverom uviedol, že rodičia v súčasnosti vykonávajú starostlivosť o maloletého v rovnakej miere, preto odporučil návrh matky v časti zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti zamietnuť. V časti určenia výživného pre maloletého ponechal rozhodnutie na úvahe súdu.

Ďalej okresný súd v odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že maloletý C. má 6 rokov, pochádza z doposiaľ platného manželského vzťahu jeho rodičov. Otec dieťaťa sa v septembri 2013 odsťahoval zo spoločnej domácnosti a 11.11.2013 podal na súd návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. C., ktorého žiada zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V tejto veci zatiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo. Od februára 2014, po dohode oboch rodičov býva maloletý týždeň u otca a týždeň u matky. Hoci tvrdenia rodičov o tom, či otec dieťaťa nejakým spôsobom prispieva na výživu maloletého, resp. či mu niečo zakupuje, resp. platí poplatky za MŠ iba matka, či prevažne otec, alebo sa striedajú, sú rozporné, zhodné boli ich vyjadrenia v tom, že aktuálne sa o maloletého jeden týždeň stará matka a druhý týždeň maloletý býva v domácnosti otca, ktorý sa v tomto čase o neho osobne stará a hradí náklady na jeho bežné potreby.

Na danú vec aplikoval okresný súd ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p., s odkazom na ktoré uviedol, že v danej veci mal za to, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu matky, pretože nie je splnená podmienka potreby okamžitého zásahu súdu a to tak v časti návrhu matky na dočasné zverenie maloletého C. do jej osobnej starostlivosti, ako ani v časti určenia vyživovacej povinnosti otca. V súčasnosti je mal. C. vo faktickej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, teda obaja rodičia vykonávajú starostlivosť o maloletého v rovnakej miere. Za danej situácie starostlivosť a výchova mal. C. nie je narušená ani ohrozená, čo platí aj o povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere, pričom jeho úprava predbežným opatrením prichádza do úvahy len v prípade naliehavej potreby, neodkladnosti takéhoto rozhodnutia, keď je výživa dieťaťa ohrozená a povinná osoba odmieta dobrovoľne si plniť vyživovaciu povinnosť. V tomto prípade otec si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v sume presahujúcu nevyhnutnú mieru tým, že sa s matkou dieťaťa v starostlivosti o maloletého strieda v rovnakých intervaloch, teda nie je splnená podmienka potreby okamžitého zásahu súdu formou nariadenia predbežného opatrenia. Z uvedených dôvodov, návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súčasne zdôraznil, že o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu vo veci samej, teda o otázke zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, jeho zastupovania, ako aj výške vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, bude rozhodnuté po dôkladne vykonanom dokazovaní nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci, s cieľom chrániť a zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa.

Uznesenie okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a žiadala odvolací súd o zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to tak, že jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude v celom rozsahu vyhovené. Namietala, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatnila dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím

uplatnila dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Podľa jej názoru, v danom prípade je potrebný okamžitý zásah súdu vo forme vydania navrhovaného predbežného opatrenia z dôvodu ochrany a zabezpečenia záujmu dieťaťa. Aktuálny skutkový stav je podľa nej odlišný od stavu konštatovaného súdom prvého stupňa, pretože v súčasnosti vznikli nezhody medzi rodičmi dieťaťa a dieťa odmieta k otcovi chodiť, teda nemožno už naďalej konštatovať existenciu striedavej osobnej starostlivosti. Ďalej rozporovala skutočnosť, že otec dieťaťa hradí náklady na bývanie v byte, v ktorom býva matka s dieťaťom, pretože tieto hradí ona a tiež poukázala na to, že otec nezaplatil najmenej dve splátky hypotekárneho úveru, poskytnutého na kúpu bytu, v ktorom spolu s dieťaťom býva.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a za použitia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, ktorý považoval za správny. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné:

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a/ platil výživné v nevyhnutnej miere, b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Cieľom predbežných opatrení, je provizórna úprava pomerov účastníkov, s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov. Pred vydaním predbežného opatrenia, nezisťuje súd všetky skutočnosti rozhodujúce pre vydanie konečného rozhodnutia, ale obmedzuje sa len na osvedčenie existencie skutočností za účelom posúdenia, či tu je existencia nároku, ktorého predbežnú úpravu si okolnosti vyžadujú, či na jeho ochranu je predbežné opatrenie potrebné. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.

Matka maloletého dieťaťa sa návrhom vo veci samej domáha úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, súčasne predbežným opatrením žiada maloleté dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti a určiť vyživovaciu povinnosť otcovi vo výške 120,- eur mesačne.

Zo súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu vyplýva, že otec dieťaťa v rozvodovom konaní žiada dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom vo veci doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo. Od februára 2014 po dohode rodičov býva dieťa v týždňových intervaloch striedavo u otca a u matky, ktorí v týchto obdobiach výživu dieťaťa zabezpečujú. S poukazom na tento faktický stav kolízny opatrovník doporučil súdu návrh matky v časti zverenia dieťaťa do jej výlučnej osobnej starostlivosti zamietnuť a v časti určenia výživného ponechal rozhodnutie na úvahu súdu. Matka v priebehu odvolacieho konania uvádzala, že skutkový stav sa zmenil v tom, že medzi rodičmi došlo k nezhodám a dieťa odmieta ísť k otcovi, ktorú skutočnosť však žiadnym spôsobom v priebehu odvolacieho konania nepreukázala.

Odvolací súd preskúmal rozhodujúce skutočnosti a dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že potreba dočasnej úpravy pomerov prostredníctvom matkou žiadaného predbežného opatrenia, nie je preukázaná. Využitie inštitútu predbežného opatrenia z hľadiska jeho zmyslu a účelu, teda opodstatnenosti je namieste vtedy, ak je tu potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom nevyhnutným predpokladom pre úspešnosť takéhoto návrhu je, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana, ako aj dôvodné nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V preskúmavanej veci však správne súd prvého stupňa poukazuje na to, že vzhľadom k skutočnosti, že maloleté dieťa je aktuálne vo faktickej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí ju vykonávajú v rovnakej miere a súčasne v zodpovedajúcom rozsahu k tomu aj zabezpečujú výživu a bežné potreby maloletého dieťaťa, nie je tu existencia takých skutkových okolností, ktoré by vyžadovali okamžitý zásah súdu prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia, a preto postupoval správne, keď návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ matka v odvolaní uvádzala, že medzičasom došlo k nezhodám medzi ňou a otcom dieťaťa a že dieťa odmieta k otcovi ísť, tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázala, a zostali tak len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí poukazuje na to, že rozhodnutiu vo veci samej musí predchádzať dôkladné dokazovanie potrebné za účelom zistenia existujúceho skutkového stavu, prioritne so zreteľom na ochranu a zabezpečenie práv a záujmov maloletého dieťaťa. Takéto dokazovanie, však z hľadiska zmyslu a účelu inštitútu predbežného opatrenia, nie je možné vykonať v rámci rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie, kde sa súd obmedzuje len na zistenie osvedčenia základných skutočností, umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana a súčasne na zistenie, či sa jedná o stav, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu prostredníctvom tohto inštitútu. Týmto spôsobom okresný súd aj postupoval a jeho záver nesplnení zákonných podmienok pre využitie tohto inštitútu, odvolací súd považuje za správny.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za použitia § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .