Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-124-2014.pdf
PDF · 68.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-7C/124/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou, v právnej veci navrhovateľa: X. Z., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX V. XX, X. odporcovi: F. Z., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX V. XX, o zrušenie výživného pre dospelé dieťa, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 4C/247/00-10 zo dňa 15.12.2000 v časti určenia vyživovacej povinnosti tak, že z r u š u j e vyživovaciu povinnosť X. Z. v prospech F. Z. a to s účinnosťou od 01.07.2014.
V ostatných častiach zostáva uvedené rozhodnutie nezmenené.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.06.2014 domáhal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť voči F. Z. s účinnosťou od 01.07.2014. V návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15.12.2000, č.k. 4C/247/2000-10 bol zaviazaný prispievať na výživu odporcovi vo výške 1200 Sk mesačne (39,83 Eur). Odvtedy došlo na strane odporcu k zmene pomerov, nakoľko tento ukončil školskú dochádzku. Vyštudoval pred dvoma
rokmi Obchodnú akadémiu. V súčasnosti je už zamestnaný v spoločnosti U.. Súčasne je aj podnikateľom vedeným v živnostenskom registri Okresného úradu Topoľčany.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že na návrhu trvá, nakoľko syn ukončil strednú školu a v súčasnosti už pracuje a popri práci aj študuje. On zaplatil výživné aj tento rok, nakoľko mu vždy v januári posiela peniaze a to má na celý rok dopredu. Vyživovaciu povinnosť navrhujem zrušiť od 01.07.2014.
Odporca na pojednávaní uviedol, že skončil strednú školu pred dvoma rokmi, potom rok chodil na VŠ do Brna, tam toto štúdium po roku ukončil a v súčasnosti je živnostníkom a zároveň externe študujem na VŠ v Trenčíne.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samé schopné sa živiť (zarábať si). Veková hranica 18 rokov má význam len z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti možno začať konanie vo veciach výživného aj bez návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba na návrh. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové pomery a podobne. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením štúdia toho istého stupňa a z toho hľadiska nepovažovala za relevantné ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., tak že navrhovateľovi, ktorý síce v konaní mal úspech, trovy konania nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné, pretože sa ho účastníci
konania výslovne vzdali.