Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12C-41-2013.pdf
PDF · 93.54 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/41/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci v právnej veci žalobkyne: S. B., K.. XX.XX.XXXX, O., X. XX, zastúpenej JUDr. Júliou Vestenickou, advokátkou, Bratislava, Ševčenkova 5, proti žalovanej: Q. P., K.. XX.XX.XXXX, bytom K. Ž., A.Á. XXX, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2.000 eur, úrok 494,25 eur a úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 2.000 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 26,34 eur od 01.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 28,44 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 29,99 eur od 01.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 26,17 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 29,21 eur od 01.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 34,56 eur od 01.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 35,40 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 32,68 eur od 01.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 35,97 eur od 01.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 36,79 eur od 01.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 35,09 eur od 01.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 37,56 eur od 01.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 35,60 eur od 01.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 33,66 eur od 01.01.2013 do zaplatenia a zo sumy 36,79 eur od 01.02.2013 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 197,84 eur na trovách právneho zastúpenia a vo výške 120 eur na ďalších trovách, k rukám právnej zástupkyne žalobkyne, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 12.02.2013 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť jej istinu vo výške 2.000 eur spolu s úrokom a úrokom z omeškania a nahradila trovy konania s odôvodnením, že žalovanej v októbri 2011 požičala sumu 2.000 eur, pričom žalovaná ubezpečovala žalobkyňu o navrátení pôžičky aj úhrade úrokov, prípadne akýchkoľvek nákladov vzniknutých žalobkyni. Poskytnutím uvedenej pôžičky sa žalobkyňa na svojom bankovom účte dostala do debetu, s čím jej vznikli opakované mesačné sankcie účtované bankou. Žalovaná bola formou mailovej komunikácie žalobkyňou viackrát vyzvaná na vrátenie pôžičky. Existenciu pôžičky žalobkyňa nikdy nepoprela. Listom zo dňa 01.11.2012 bola žalovaná vyzvaná právnym zástupcom žalobkyne na dobrovoľné vrátenie pôžičky spolu so vzniknutými nákladmi (úrokmi účtovanými bankou), ale bezúspešne.
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním zo dňa 14.04.2014 s tým, že žiadnu zmluvu o pôžičke v októbri 2011 so žalobkyňou formou ústnej dohody neuzatvorila a nebolo dohodnuté vrátenie finančných prostriedkov v dohodnutej dobe. So žalobkyňou pôsobili v jednej obchodnej skupine v rámci obchodných aktivít s firmou C., preto nie je ani pravdou, že by po októbri 2011 nereagovala na písomné výzvy ani iné
spôsoby. Potvrdila, že v októbri 2011 jej žalobkyňa poslala na jej účet 2.000 eur, išlo však vyslovene o priateľskú pomoc priateľom, ľuďom, ktorí jej v posledných 5 rokoch boli oporou a pomáhali jej (žalobkyni) nezištne vybudovať obchod, vďaka ktorému mesačne zarábala 20 až 30 000 Sk, neskôr v eurách. Nebola reč o žiadnej ústnej zmluve o pôžičke, raz potrebovala pomoc ona, inokedy oni a bola to samozrejmosť. Na jeseň 2011 spoločne začali robiť obchod C., ale zistili, že nefunguje a nakopili sa problémy. Až po prečítaní žaloby pochopila veci, ktoré sa vtedy diali medzi ňou a žalobkyňou - zmenený tvar mailov, písanie nepochopiteľných vecí, z čoho je jasné, že sa už pripravovala na súd a žalovaná nič netušiac nechápala čo sa deje. Niekedy v lete 2012 bola so svojím synom žalobkyňa u žalovanej, a vrúcne ju privítala. Žalovaná nedlhuje žalobkyni ani cent. Bola to práve žalobkyňa, ktorá od ich spoločnej známej svojvoľne zobrala peniaze za tovar žalovanej. Žalobkyňa svoje peniaze dostala, v jej prípade ide len o pomstu za ich posledný nevydarený obchod.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok konania, svedkov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Mailovým listom zo dňa 17. apríla 2012 sa žalobkyňa skontaktovala so žalovanou s tým, že by sa chcela stretnúť a vybaviť nevybavené účty a vysvetliť si niektoré veci, najmä by chcela v banke vrátiť peniaze, ktoré preposlala na účet. Poukázala na to, že žalovaná uviedla, že peniaze potrebuje na 2 až 3 mesiace, pričom ide už o 6 mesiacov a v banke narastajú úroky. Listom zo dňa 14. júna žalovaná mailom oznámila žalobkyni okrem iného, že ďakujú za trpezlivosť a potrebujú už naozaj iba krátky čas a dovtedy by mohla (žalobkyňa) vypočítať hodnotu tovaru, ktorý dostáva od žalovanej. Ďalšia žalobkyňou pripojená mailová komunikácia bola vedená v maďarskom jazyku a týkala sa predaja tovaru C.. Naposledy listom z 12. augusta žalobkyňa žalovanej uviedla, že nepožičala peniaze na tovar, ktorý chce kúpiť, ale na zaplatenie leasingu na auto. Poukázala na to, že žalovaná žiadala od žalobkyne niekoho na pôžičku na akýkoľvek úrok s tým, že za 2 až 3 mesiace ich vrátia. Žalobkyňa s pôžičkou súhlasila, zo svojho účtu na účet žalovanej previedla peniaze. Zdôraznila, že nemožno tovar zameniť za požičané peniaze podľa svojvoľného rozhodnutia (žalovanej), žalobkyňa peniaze požičala, nie dala peniaze na kúpu tovaru pre žalobkyňu.
Podľa predložených dokladov o pohyboch na bankovom účte žalobkyne dňa 29.10.2011 previedla žalobkyňa na účet menom X. P. 2.000 eur, za obdobie od novembra 2011 do januára 2013 účtovala banka ku koncu každého mesiaca žalobkyni na účet úrok v celkovej výške 494,25 eur.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovanou sa pozná 16 rokov, keby neboli v kamarátskom vzťahu peniaze by jej nepožičala. Žalovaná ju oslovila s poukazom na bohatých známych, či by od niekoho nemohla požičať aspoň 5.000 eur, že majú nedoplatok na dvoch leasingových splátkach a hrozí im odňatie vozidla. Žalobkyňa sa ponúkla sama s tým, že má možnosť poskytnúť im 2.000 eur a hneď v ten deň večer previedla zo svojho účtu na žalovanú peniaze, ktorý príjem jej telefonicky potvrdila, pričom žiadala žalobkyňu, aby získala od známych ďalšie peniaze, čo však žalobkyňa neurobila. Keď v decembri z peňazí ani časť nevrátili, v januári žalovanú mailom vyzvala, opäť pred Veľkou nocou, kedy žalovaná žiadala ešte mesiac lehoty. V lete sa žalobkyňa dostavila už osobne, kedy sa manžel žalovanej vyjadril, že ešte v ten týždeň skúsi zohnať nejaké peniaze na vrátenie. V rovnakom čase prišla na slovenský trh firma C., žalovaná s manželom začali s jej tovarom obchodovať, pridal sa aj kamarát syna žalobkyne, taktiež aj syn žalobkyne. Keď prišli (syn so žalobkyňou) pre tovar k žalovanej, žalovaná ju vyzývala, aby zobrala výrobky a keď ich predá, bude mať peniaze, žalobkyňa však trvala na vrátení peňazí v hotovosti. Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť, na čo žalovaná požičanú sumu spotrebovala, jej spočiatku žalovaná tvrdila, že ide o leasingovú splátku.
Žalovaná uviedla, že zo strany žalobkyne išlo o priateľskú pomoc s tým, že jej to vráti, keď budú môcť, pričom si myslela, že peniaze sú už vrátené. Vypovedala, že je pravdou, že potrebovali peniaze na leasingové splátky vozidla a na toto aj použili poskytnutú sumu 2.000 eur od žalobkyne. Vtedy (spolu s manželom) žalobkyni vysvetľovali, ako prebieha obchod vo firme C., potrebu registrácie a následný predaj výrobkov. Svedkyni W. spoločne (žalobkyňa so žalovanou) odviezli výrobky C., táto ich mala predávať, peniaze za predaj výrobkov v sume 650 eur prevzala žalobkyňa s tým, že si sumu odpočíta od sumy 2.000 eur, čo jej potvrdila aj žalobkyňa osobne. Žalobkyňa zobrala od žalovanej aj ďalší tovar, za
predaj ktorého nevrátila peniaze a spolu takto neodovzdala sumu 2.150 eur. Písomné doklady o týchto procesoch neexistujú. Žalovaná mala za to, že týmto boli vyporiadané požičané peniaze.
Žalobkyňa poprela prevzatie peňazí od svedkyne W.. Poukázala na to, že zaregistrovaná vo firme C. bola bez svojej vôle, chcela však pomôcť svojmu synovi. Žiadnu peňažnú hotovosť za žalovanú nikdy neprevzala, z firmy C. jej bolo poslaných 180 eur.
Svedkyňa Q. W. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobkyňou sú v priateľskom vzťahu, žalovanú videla osobne 1-krát, kedy sa dostavila so žalobkyňou za ňou a žalovaná jej vysvetľovala proces obchodovania s firmou C.. Svedkyňa prevzala tovar v jednej krabici od žalovanej, ktorý mala predať. Sčasti ho predala a manželovi žalovanej vo svojej prevádzkarni kľúčových služieb vo Vrakúni následne vrátila nepredaný tovar a odovzdala peniaze z predaného tovaru. Nestalo sa, že by peniaze určené pre žalovanú odovzdávala žalobkyni. Viackrát sa so žalovanou nestretla.
Svedok K. B., syn žalobkyne, vypovedal, že so žalovanou sa spoznal cez obchodné vzťahy, zoznámili sa kvôli priamemu predaju produktov firmy C.. Od žalobkyne sa dozvedel o poskytnutej pôžičke 2.000 eur. Sám zo strany žalovanej žiadne peniaze na účely vrátenia pôžičky neprevzal. Žalovanú spoločne so žalobkyňou navštívil, keď boli žalovanej doručené krabice s tovarom určené pre jeho kamaráta, vtedy na návšteve riešila žalobkyňa aj pôžičku, kedy žalobkyňa zdôrazňovala, že žiada vrátiť peňažnú hotovosť, aby mohla peniaze vrátiť na bankovú kreditnú kartu, z ktorej peniaze vybrala.
Svedok X. P., manžel žalovanej vypovedal, že nevie o žiadnej pôžičke, iba o priateľskej pomoci, ktorou žalobkyňa poslala na účet žalovanej 2.000 eur s tým, že to vrátia, keď budú môcť. Peniaze boli poskytnuté niekedy koncom roka 2011, v hotovosti nevrátili žiadnu čiastku, avšak žalobkyňa a jej známa predávali tovar z firmy C., peniaze neodovzdali a preto tieto peniaze odpočítavali (svedok so žalovanou) z poskytnutej sumy, čo predstavovalo asi 1.500 eur. Potvrdil, že sa v jednom prípade dostavil k svedkyni W. do jej kľúčovej služby, svedkyňa mu vtedy povedala, že peniaze zobrala žalobkyňa. Má za to, že žalovaná žalobkyni nedlhuje nič, nakoľko žalobkyňu kvôli obchodom vozievali svojím autom.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 580 Obč. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná uzavrela so žalobkyňou dňa 29.10.2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej v zmysle predloženého potvrdenia žalobkyňa previedla žalovanej na určený účet sumu 2.000 eur s tým, že do doby 2 až troch mesiacov bude pôžička vrátená. Tvrdenia účastníčok o výške pôžičky (hoci aj nazývanej žalovanou priateľská výpomoc, ktorú však mala vrátiť), ani o dobe vrátenia neboli sporné, žalovaná nesporovala ani nárok žalobkyne na úroku a úroku z omeškania. Spor nastal v tom, či pôžička nebola už zo strany žalovanej celkom alebo sčasti vrátená započítaním. K tomu súd vypočul svedkov. Výpovede svedkov však nepotvrdili, že žalobkyňa prevzala peniaze, patriace žalovanej, ktorými mala byť kompenzovaná pôžička, nebola preukázaná ani dohoda o kompenzácii tovarom určeným na predaj, žiadne listinné dôkazy k týmto tvrdeniam neboli predložené a preto súd uzavrel, že žalovaná doposiaľ na pôžičke vo výške 2.000 eur nič nevrátila a preto ju súd k tejto povinnosti zaviazal. Zároveň priznal žalobkyni aj nárok na úrok ako bol účtovaný bankou (tu súd nemal dôvod neuveriť tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná súhlasila s podmienkami úroku, nakoľko inak by sa žalobkyni bez jej pričinenia tvorili na pôžičke, ktorú sama poskytla, nenávratné náklady, ktoré logicky nemá dôvod znášať), aj úrok z omeškania, keďže žalovaná sa do omeškania preukázateľne dostala.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobkyni ako úspešnému účastníkovi v konaní priznal s použitím § 151 ods. 2 O. s. p. k náhrade trov konania trovy vzniknuté na zaplatenom súdnom poplatku 120 eur a na trovách právneho zastúpenia podľa špecifikácie advokátky v žalobe vo výške tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby) po 91,29 eur a paušálne výdavky 2x 7,63 eur. Súd nepriznal právnej zástupkyni žalobkyne na uplatnených trovách konania hodnotu právneho úkonu - „predžalobná výzva na zaplatenie“ v hodnote 91,29 eur + paušálne výdavky, nakoľko v súdnom konaní sa k náhrade priznávajú právne úkony vykonané v priebehu súdneho konania a nie pred podaním žaloby, teda pred začiatkom súdneho konania. Účelom takéhoto podania je riešenie sporného právneho vzťahu inou ako súdnou cestou a nie je podmienkou uplatnenia práva žalobcu na súde a preto náklady spojené s týmto úkonom nie je možné považovať za účelne vynaložené v súvislosti s týmto konaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok)