Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8P-35-2014.pdf
PDF · 102.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/35/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou v právnej veci navrhovateľky: M. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. S., J. V. XXXX/XX, t.č. G. S., J. L. X., práv. zast. JUDr. Máriou Trylčovou advokátkou so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12, proti odporcovi: Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. S., J. V. XXXX/XX, práv. zast. JUDr. Blankou Hlavenkovou advokátkou so sídlom Bratislava, Prídavková 53, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej I. I., nar.XX.X.XXXX, t.č. bytom ako navrhovateľka, maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N., takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov M. I., rod. M., nar. XX.X.XXXX, a Z. I., nar. XX.X.XXXX, uzavreté v Rímskokatolíckom kostole v N. dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Súd na čas po rozvode manželstva zveruje mal. I. I., nar. XX.X.X. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok.
Otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu mal. I. I., nar. XX.X.X., sumou l20,- € mesačne vždy do l5. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov dieťaťa.
Styk otca s maloletou I. sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 9.5. 2014 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a zároveň aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností účastníkov k mal. I., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode. Styk otca s mal. I. navrhovateľka rozsudkom upravovať nežiadala. V návrhu poukázala predovšetkým na skutočnosť, že manželstvo účastníkov bolo zo začiatku harmonické, problémy začali asi rok a pol pred podaním návrhu na začatie konania o rozvod manželstva, kedy odporca začal byť k navrhovateľke arogantný a účastníci sa začali hádať najmä kvôli práci, pričom k hádkam dochádzalo aj viackrát za týždeň. Účastníci konania ako manželia vtedy pracovali spolu v V., kde sa venovali roznášaniu letákov, pričom s nimi pracoval aj brat odporcu. Problémy v práci spôsobil brat odporcu, avšak firma, pre ktorú pracovali, vlastne považovala za zodpovedných za tieto problémy aj účastníkov tohto konania, teda manželov M. I. a Z. I.. Nedorozumenia medzi účastníkmi pretrvávali a vyvrcholili tým, že 9.2.20l4 odporca vysťahoval
navrhovateľke osobné veci zo spoločného domu. Odvtedy navrhovateľka spolu so svojimi deťmi M. N. a z manželstva pochádzajúcou I. I. žije v rodinnom dome svojej matky. Vzhľadom k závažnosti nedorozumení medzi účastníkmi navrhovateľka uviedla, že podľa jej názoru nie je možné, aby sa manželské spolužitie účastníkov zlepšilo, preto navrhuje manželstvo rozviesť, zveriť dcéru účastníkov I. I. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zaviazať odporcu prispievať na výživu mal. dieťaťa na čas po rozvode manželstva sumou 250,- € mesačne. Poukázala na to, že v súčasnosti sú obaja účastníci konania živnostníci.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril listom zo dňa 23.5. 2014 tak, že s rozvodom manželstva súhlasí a súhlasí aj so zverením maloletej dcéry na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Nesúhlasí však s navrhovanou výškou výživného a nesúhlasí tiež s dôvodmi nedorozumení medzi manželmi a dôvodmi rozvratu manželstva tak, ako ich vo svojom návrhu opísala navrhovateľka. Poukázal na to, že príčinou rozvratu vzťahov medzi účastníkmi je predovšetkým skutočnosť, že navrhovateľka sa v priebehu roku 20l3 prestala venovať rodine a vyjadrila sa tak, že si chce užívať a zabávať sa, čo aj začala robiť. Odchádzala sama z domu, navštevovala reštauračné zariadenia, chodila domov v neskorých nočných hodinách a tieto skutočnosti narušili nakoniec manželský život účastníkov. Odporca však súhlasil s tým, že vzhľadom k veku mal. I., dcéry účastníkov, skutočne nie je potrebné, aby súd rozsudkom na čas po rozvode manželstva upravoval styk otca s dieťaťom, pokiaľ dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky.
Kolízny opatrovník sa k návrhu navrhovateľky vyjadril tak, že v prípade rozvodu manželstva účastníkov konania žiada zveriť dieťa matke do osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jeho výživu primerane k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa. Po vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník doplnil svoje vyjadrenie tak, že žiada, aby otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. I. I. sumou l50,- € mesačne.
Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov, rodnými listami dcéry navrhovateľky M. N. a dcéry účastníkov I. I., potvrdením Obce G. S. o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov ako manželov, výpismi zo živnostenského registra oboch manželov, správou Obce G. S. o povesti účastníkov, správou kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa o rodinných pomeroch účastníkov a starostlivosti o dieťa, dokladmi o nákladoch na domácnosť a výpismi z účtov účastníkov, spisom OS Senica spis. zn. XP XX/XXXX, daňovým priznaním odporcu za rok 20l3, výsluchom účastníkov, a zistil tento stav veci:
Účastníci uzavreli manželstvo XX.X.X. v N., u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti, štátni príslušníci SR, ich posledným spoločným bydliskom je Obec G. S., okres N.. Z manželstva účastníkov pochádza mal. I. I.H., nar. XX.X.X..
Účastníci uzatvárali manželstvo v čase, keď sa dobre poznali, lebo sa poznali od mladosti, lebo boli susedia. Vážnu známosť udržiavali asi rok pred uzavretím manželstva. Obaja účastníci o okolnostiach uzavretia manželstva a predchádzajúcej známosti ako aj prvých rokoch manželstva vypovedali prakticky zhodne. Navrhovateľka tiež poukázala na to, že aj keď zo začiatku manželstva účastníci mali menšie nedorozumenia kvôli rôznym názorom na fungovanie manželstva a spoločnej domácnosti, toto sa všetko vyriešilo a spolužitie bolo dobré do obdobia asi 2 roky pred podaním návrhu na začatie konania o rozvod manželstva. Pokiaľ ide o príčiny zhoršenia vzťahu medzi manželmi, účastníci sa v názoroch na dôvody zhoršenia vzťahov a vzniku krízy v manželstve značne rozchádzali.
Na jednej strane z výpovede navrhovateľky vyplýva, že k vážnym nedorozumeniam medzi účastníkmi začalo dochádzať v čase, keď pracovali v V. pri roznášaní letákov a to jednak spolu navrhovateľka a odporca a jednak aj brat odporcu. Postupne si účastníci navzájom začali vytýkať čia je vina, ak majú problémy v práci, keď na jednej strane navrhovateľka tvrdila, že je to vinou pochybenia brata odporcu a na druhej strane odporca tvrdil, že chyby robí nielen jeho brat. Na druhej strane odporca uvádzal, že pokiaľ niečo v súvislosti s prácou v V. navrhovateľke vytýkal, tak sa väčšinou len žartovalo, priznal však, že ak sa občas zastal manželky proti bratovi, brat s ním potom nekomunikoval. Vytýkal na druhej strane navrhovateľke, že sa s bratom odporcu hádala pri práci v V. kvôli hlúpostiam. Z výpovedí oboch
účastníkov tak vyplýva, že približne pred 2 rokmi sa začali vzťahy medzi účastníkmi podstatne zhoršovať s najväčšou pravdepodobnosťou z toho dôvodu, že každý z nich mal inú predstavu o tom, ako má fungovať ich práca v V. a najmä ako má fungovať spolupráca medzi všetkými tromi zúčastnenými osobami, teda navrhovateľkou, odporcom a bratom odporcu. Tieto nedorozumenia zhoršili vzťahy medzi účastníkmi natoľko, že sa začali navzájom provokovať a vytýkali si potom už aj veci, ktoré sa týkali len ich rodinného života a osobných vzťahov. Odporca poukazoval na to, že podľa jeho názoru navrhovateľka má známosť s iným mužom, o čom ho informovala v V. manželka tohto muža. Bližšie odporca tohto muža označiť nevedel a nenavrhol jeho výsluch ako svedka. Okrem toho navrhovateľka vytýkala odporcovi predovšetkým jeho správanie sa v tom smere, že ju nikdy nepochválil, len kritizoval. Navrhovateľka jednoznačne poprela, že by mala známosť s iným mužom. Ani jeden z účastníkov na preukázanie alebo vyvrátenie existencie takejto známosti ďalšie dôkazy nenavrhol a súd ani nepovažoval za potrebné túto okolnosť ďalej preukazovať, najmä vzhľadom k tomu, že z výpovedí oboch účastníkov je celkom zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú natoľko vážne narušené, že nie je u nich predpoklad obnovenia manželského spolužitia na úrovni, aká sa predpokladá pre dobre fungujúce manželstvo a uspokojivé rodinné spolužitie.
Každý z účastníkov v posledných rokoch od toho druhého žiadal prispôsobenie sa jeho predstavám o spolužití, pričom tieto požiadavky účastníci nedokázali navzájom rešpektovať.
Účastníci spolu nežijú vôbec od 9.2.20l4, keď ich nedorozumenia vyvrcholili tým, že odporca navrhovateľku vyzval, aby opustila spoločnú domácnosť, čo navrhovateľka aj urobila.
Ani jeden z účastníkov nemieni manželské spolužitie obnoviť.
Pokiaľ ide o vzťah rodičov k dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva, teda I. I., zhodli sa účastníci na tom, že obaja súhlasia s tým, aby mal. I. I. bola na čas po rozvode manželstva účastníkov zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, teda svojej matky a otcovi bolo určené výživné. Obaja účastníci ako rodičia mal. I. sa tiež zhodli na tom, že nie je potrebné upravovať styk otca s maloletou I. I.. Pretože o tejto otázke sa rodičia dieťaťa v súlade so záujmami a názormi dieťaťa vedia dohodnúť.
Zo spisu OS Senica vyplýva, že v konaní OS Senica XP XX/XXXX Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 27.6.20l4 schválil rodičovskú dohodu rodičov mal. I. I., podľa ktorej sa mal. I. I., nar. XX.X.X., zveruje do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 9.5.20l4, otcovi dieťaťa súd určuje povinnosť prispievať na výživu mal. I. sumou l20,- € mesačne vždy do l5. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky od 9.5.20l4, pričom z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd mal v tomto konaní preukázané, že otec mal. I. / tu odporca / za obdobie od l.2.20l4 do 3l.5.20l4 mal brutto mesačný príjem l.l40,- € a matka dieťaťa / tu navrhovateľka /, ktorá je tiež živnostníčkou, mala za obdobie od l.3.20l4 do 3l.5.20l4 brutto mesačný príjem l.398,- €, pričom matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére M. N., otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Súd dospel k záveru, že oproti stavu, ktorý tu existoval ku dňu schválenia uvedenej rodičovskej dohody, teda k 27.6.20l4, sa do vyhlásenia tohto rozsudku, teda do l8.7.20l4, v pomeroch účastníkov konania
- rodičov mal. I. I. ani v potrebách mal. I. nič nezmenilo a preto je možné vychádzať z toho, že aj na čas po rozvode bude primeraným výživným, ktorým bude otec prispievať na výživu mal. I. suma l20,- € mesačne.
Súd pritom prihliadol na skutočnosť, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére M. N., ktorá navštevuje vysokú školu.
Pokiaľ odporca uvádza, že od februára 20l4 má nižší príjem ako mal v V., avšak tam sa nechce vrátiť, pretože by sa musel stretávať s navrhovateľkou v práci, čo už nechce, súd poukazuje na skutočnosť, že o tomto nižšom príjme otec dieťaťa vedel už aj práve v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku o výške výživného, teda 27.6.20l4.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrhu na rozvod manželstva účastníkov konania možno vyhovieť vzhľadom k tomu, že v súčasnosti sú už niekoľko rokov vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi veľmi vážne a hlboko rozvrátené. Z výpovedí účastníkov je zrejmé, že pri vzájomnej komunikácii sa predovšetkým navzájom urážajú a nie sú vlastne spôsobilí pochopiť, ale najmä nie sú spôsobilí akceptovať požiadavky partnera na spolužitie.
Súd mal teda v konaní preukázané, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel a stalo sa len formálnym zväzkom medzi nimi. Súd preto manželstvo účastníkov rozviedol. Zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. I. I. spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku s prihliadnutím na súhlasné stanovisko účastníkov pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a ponechanie styku otca s mal. dieťaťom na dohodu medzi rodičmi dieťaťa s prihliadnutím na názor dieťaťa. Pri určení výšky výživného, ktorým má otec dieťaťa prispievať na výživu mal. I. I., súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností rodičov aj potrieb dieťaťa vzhľadom k veku, tak ako boli preukázané v tomto konaní, aj v konaní OS Senica XP XX/XX. Pri určení výšky výživného treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že dcéra účastníkov je už vo veku, keď sa čiastočne vie o seba postarať sama a matka dieťaťa plní teda len malú časť svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu osobnou starostlivosťou o dieťa. V prípade podstatnej zmeny pomerov na strane rodičov dieťaťa alebo dieťaťa môže ktorýkoľvek z rodičov požiadať v budúcnosti o zmenu výšky výživného pre dieťa zo strany otca.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t.j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).