Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16Er-833-2012.pdf
PDF · 99.81 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/833/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, proti povinnému: F. D., R.. XX.XX.XXXX, D. K. XXX/XXXX, Ž., o vymoženie 265,28 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto
rozhodol:
Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd u k la dá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi so sídlom v Bratislave, Ulica 29. augusta 2, trovy exekúcie v sume 47,44 eura do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Levice poverením vydaním pod č.k. 16Er/833/2012-15 dňa 12.10.2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku so sídlom exekútorského úradu v Bratislava, Ulica 29.augusta 2, vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku JUDr. Radima Kuchtu, rozhodcu so sídlom v Holíči, Sibírska 1329 č.k. A 2920/2009 dňa 18.08.2010.
Dňa 31.01.2013 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, z dôvodu, že exekučný titul rozhodcovský rozsudok má závažné nedostatky a zaväzuje ho na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom.
V exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2010 a vykonateľnosť dňa 24.8.2010, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 265,28 eura, úrok vo výške 23,92 eura, úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 289,20 eura od 22.11.2008 do 31.05.2010, úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 289,20 eura od 01.06.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 16,74 eura a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 23,21 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia a tiež z úverovej zmluvy vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 3702035359
zo dňa 07.02.2007, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 20.000 Sk (663,88 eura). Poskytnutú pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 1.108 Sk v celkovej sume úveru 26.592 Sk (882,70 eura). Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne a včas neplnil, v dôsledku čoho sa stal splatný celý úver V odôvodnení predmetného
rozsudku je ďalej poukázané na príslušnosť rozhodcovského súdu na prejednanie danej veci, nakoľko v zmysle bodu 18 Všeobecných obchodných podmienok sa účastníci dohodli, že majetkové spory vzniknuté s tejto zmluvy (úverovej) alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 45 ods. 3 ZoRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Ak bolo podľa zákona o rozhodcovskom konaní zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi.
Exekučný súd na základe citovaných ustanovení skúmal, či exekučný titul je v súlade so zákonom a zistil, že exekučný titul nie je v súlade so zákonom, pretože zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky.
V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Súd dospel k názoru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou (vzhľadom na všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, najmä § 52, konkrétne § 52 ods. 2 OZ), pretože ju uzavrel dodávateľ - veriteľ, vyplýva to z obsahu zmluvy a z výpisu z obchodného registra veriteľa- poskytovateľa úverov z vlastných zdrojov, so spotrebiteľom - dlžníkom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravenej zmluvy o úvere. Zmluva o úvere predstavuje vopred pripravený formulár, ktorý je určený veľkému počtu dlžníkov.
Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Tento právny predpis v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Ustanovenia Zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinný ovplyvniť nemohol. Osobitne dojednané boli len ustanovenia, ktoré sú v zmluve hrubo vyznačené, ide predovšetkým o výšku pôžičky, počet splátok, RPMN. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, čo je možné zistiť z výpisu z obchodného registra. Povinný vystupuje v zmluve ako spotrebiteľ, čo jednoznačne vyplýva z obsahy zmluvy. Výkladom úpravy v Občianskom zákonníku treba dospieť k tomu, že tzv. nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ochrana podľa ustanovení Občianskeho zákonníka je širšia ako ochrana podľa zákona o spotrebiteľských zmluvách.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách majú kogentnú povahu. Iné odlišné dojednania o tom, že vzťahy z tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka sú neplatné. Ak by boli pochybnosti o obsahu tejto zmluvy, tak platí zák.
ust. § 54 odsek 2 OZ, že v prípade pochybností platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa, teda povinnú osobu priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
V ustanovení § 53 odsek 4 OZ sú demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky. Tieto zákonodarca neustále dopĺňa. Pod písmenom r) je od 1.3.2010 uvedená ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka, teda ak sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To, že v zmluve o úvere, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným bola dojednaná rozhodcovská doložka vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy, konkrétne v čl. 18.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa čl. 6 ods.1, smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. e), požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny, príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská doložka je súčasťou VOP. V zmysle bodu 18 Všeobecných obchodných podmienok sa banka a klient dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom, o ktorom bude rozhodovať JUDr. Radim Kuchta.
Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad a to podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, tzn. spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. O takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.
Z dôvodov existencie viacerých neprijateľných podmienok v úverovej zmluve, ktorá bola podkladom k vydaniu exekučného titulu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a teda vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane
z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v sume 47,44 eura, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške 33,19
eura, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.: poštovné - 6,35 eura, spolu 39,54 + 20% DPH v sume 7,90 eura.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd po preskúmaní trov priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 47,44 eura, tak ako si ich vyčíslil.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenie o rozsudku.
Vzhľadom na to, že súd považoval zastavenie exekúcie za zavinené oprávneným, nakoľko tento podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol v rozpore s predpismi týkajúcimi sa spotrebiteľov, súd uložil oprávnenému v súlade s ustanovením § 203 odsek 1 EP povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelné trovy exekučného konania vo výške 47,44 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods.1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v štyroch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.