Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/345/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Dept Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom s miestom výkonu činnosti Karadžičova 8, P.o.box 205, 810 00 Bratislava, proti odporcovi: Ľ. Č., L.. XX.XX.XXXX, L. J. J. XX, XXX XX Ž., toho času na neznámom mieste pobytu, štátny občan SR, o zaplatenie 95,07 eur takto

rozhodol:

Návrh o zaplatenie sumy 95,07 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy 45,91 eur od 12.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 21,48 eur od 10.07.2009 do zaplatenia a zo sumy 27,68 eur od 13.08.2009 do zaplatenia zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Pôvodný navrhovateľ obchodná spoločnosť Profidebt Slovakia, s. r. o. so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922 (ďalej len „Profidebt“) sa návrhom na začatie konania zo dňa 07.10.2013 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 18.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 95,07 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 45,91 eur od 12.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 21,48 eur od 10.07.2009 do zaplatenia a zo sumy 27,68 eur od 13.08.2009 do zaplatenia a súčasne nahradiť mu trovy konania. Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že dňa 22.11.2012 odporca uzavrel so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s. r. o., so sídlom Einsteinova 2, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863 (k uvedenému dňu pod obchodným menom Telefónica O2 Slovakia s. r. o.) žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení č. 80030969, na základe ktorej sa Telefónica Slovakia, s. r. o. zaviazal pre odporcu poskytnúť služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu a odporca sa zaviazal platiť odplatu za dohodnuté služby. Odporca neuhradil: sumu vo výške 45,91 eur vyúčtovanú mu faktúrou č. 1002568335 so splatnosťou 11.06.2009, sumu vo výške 21,48 eur vyúčtovanú mu faktúrou č. 1002820602 so splatnosťou 09.07.2009 a sumu vo výške 27,68 eur vyúčtovanú mu faktúrou č. 1003229620 so splatnosťou 12.08.2009, čím porušil dohodnuté podmienky. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2012, uzavretej medzi spoločnosťou Telefónica Slovakia, s. r. o. ako postupcom a Profidebt ako postupníkom, sa stal Profidebt nadobúdateľom pohľadávky voči odporcovi vrátane príslušenstva a práv spojených s pohľadávkou. Pohľadávka ku dňu postúpenia bola vo výške 95,07 eur, pričom jej príslušenstvo je tvorené úrokmi z omeškania podľa ust. . Postúpenie pohľadávky oznámil postupca odporcovi listom, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky Profidebt a vyzval odporcu na jej zaplatenie na účet Profidebt. Na písomnú výzvu odporca nereagoval a svoj dlh doposiaľ nezaplatil. Dňa 16.04.2014 Profidebt a navrhovateľ podali na súde spoločne návrh na zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa, ktorý odôvodnili tým, že na základe zmluvy o postúpení zo dňa 31.01.2014

uzavretej medzi Profidebt ako prevodcom a navrhovateľom ako nadobúdateľom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. ako správcom portfólia bola pohľadávka Profidebt ako prevodcu voči odporcovi ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom konania, postúpená na navrhovateľa ako nadobúdateľa. Navrhovateľ týmto podaním súhlasil so svojim vstupom do konania na miesto Profidebt. Súd uznesením č. k. -55 zo dňa 16.06.2014 pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa, a to vstupom navrhovateľa do konania na miesto Profidebt ako pôvodného navrhovateľa, a to s odkazom na ust. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť miesto pobytu odporcu a ustanoviť tomuto opatrovníka, súd uznesením č. k. -47 zo dňa 06.05.2014 podľa ust. rozhodol o tom, že písomnosti určené odporcovi sa budú v konaní tomuto doručovať uložením v súdnom spise. Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený uložením v súdnom spise podľa ust. v súdom určenej lehote písomne nevyjadril. Podľa ust. , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa ust. , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa ust. , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. súd v zmysle ust. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 18.07.2014, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 10.07.2014. Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. Spoločnosť Telefónica Slovakia, s. r. o. vyúčtovala odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami č. 1002568335 so splatnosťou dňa 11.06.2009 v sume 45,91 eur, č. 1002820602 so splatnosťou dňa 09.07.2009 v sume 21,48 eur a č. 1003229620 so splatnosťou dňa 12.08.2009 v sume 27,68 eur, t. j. celkovo sumu 95,07 eur. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, že odporca tak cenu poskytnutých služieb celkovo vo výške 95,07 eur doposiaľ neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Telefónica Slovakia, s. r. o. ako postupcom a Profidebt ako postupníkom dňa 22.11.2012 došlo aj k postúpeniu pohľadávok postupcu voči odporcovi, vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr, na Profidebt. To preukazuje aj oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2012. Zmluvou o postúpení uzavretou medzi Profidebt ako prevodcom a navrhovateľom ako nadobúdateľom dňa 31.01.2014 došlo aj k postúpeniu pohľadávok prevodcu voči odporcovi, vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr, na navrhovateľa. Pokiaľ sa týka skutkového tvrdenia navrhovateľa, že došlo medzi spoločnosťou Telefónica Slovakia, s. r. o. a odporcom k uzavretiu zmluvy o pripojení č. 80030969, na základe ktorej sa Telefónica Slovakia, s. r. o. zaviazala poskytovať odporcovi služby telefónneho pripojenia, ktorých cena bola ňou neskôr odporcovi fakturovaná a odporca sa zaviazal platiť cenu za tieto služby, súd zohľadniac svoje skutkové zistenia vyplývajúce z vyššie uvedených faktúr, ako aj skutočnosť, že odporca sa k návrhu nevyjadril, vychádzal z tohto skutkového tvrdenia, keďže nemal o ňom dôvodné a závažné pochybnosti, a to aj napriek tomu, že navrhovateľ v konaní písomne uzavretú zmluvu o pripojení nepredložil. Podľa ust. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa ust. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Podľa ust. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ust. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. a o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.05.2014, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy ( až 54 ) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ( ) zamestnania alebo povolania, (napríklad o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov), b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet. Podľa ust. v znení účinnom od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Cit. ust. s účinnosťou od 01.05.2014 prinieslo do právneho poriadku účinného na území SR povinnosť orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu) prihliadať aj bez návrhu (ex offo) na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, ktoré bráni priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide tak o výnimku z pravidla podľa ust. , že na premlčanie práva prihliada súd vtedy, ak sa ho dlžník dovolá. Podľa ust. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ust. , úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. Podľa ust. , koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Podľa ust. , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ust. , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. V konaní si tak navrhovateľ voči odporcovi uplatňoval nárok podľa ust. na zaplatenie sumy 95,07 eur ako ceny za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení, ktorú poskytol odporcovi jeho právny predchodca spoločnosť Telefónica Slovakia, s. r.o. Tento nárok prešiel na navrhovateľa podľa ust. vyššie uvedenými zmluvami o postúpení pohľadávok. K splatnosti jednotlivých čiastkových nárokov uplatnených navrhovateľom v

konaní malo dôjsť v lehote uvedenej v jednotlivých faktúrach, ktorými bola odporcovi vyúčtovaná cena poskytnutých služieb. Podľa ust. , súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Súd je pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom (ust. ). Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda odporcovi nemôže uložiť inú ako navrhovateľom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže navrhovateľovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol navrhovateľom vymedzený. Navrhovateľ je povinný v návrhu (ust. a ) uviesť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t.j. o značiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v konaní) z navrhovateľom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli navrhovateľom produkované a na základe týchto navrhovateľovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu. Je možné nepochybne konštatovať, že v danom prípade išlo o navrhovateľom uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy ( ), ktorou nepochybne je aj zmluva o pripojení uzavretá medzi podnikom poskytujúcim verejnú telefónnu službu (právnym predchodcom navrhovateľa

- Telefónica Slovakia, s. r.o.) ako dodávateľom podľa ust. v platnom znení [predávajúcim podľa cit. ust. ], keďže právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní a plnení zmluvy nepochybne konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane účastníkom (odporcom) ako spotrebiteľom podľa ust. v platnom znení [tiež podľa cit. ust. ], keďže naopak odporca ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Súd tak musel ex offo v zmysle už uvedeného ust. preskúmať navrhovateľom uplatnené právo na zaplatenie sumy 95,07 eur, či toto právo nie je premlčané. Právo navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté telefónne služby sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe ( ), ktorá začína plynúť v zmysle ust. odo dňa zročnosti ceny za poskytnuté telefónne služby. Pokiaľ sa tak týka práva navrhovateľa na zaplatenie sumy 95,07 eur, t. j. práva na zaplatenie ceny za poskytnuté telefónne služby, došlo uplynutím 3-ročnej premlčacej doby plynúcej od prvého dňa po splatnosti ceny za poskytnuté telefónne služby (13.06.2009, resp. 11.07.2009, resp. 14.08.2009, t. j. ku dňu 13.06.2012 (00.00 hod.), resp. 11.07.2012 (00.00 hod.), 14.08.2012 (00.00 hod.) k premlčaniu práva navrhovateľa na zaplatenie tejto ceny, keďže navrhovateľ (resp. pôvodný navrhovateľ) návrh na súde podal až dňa 18.10.2013. K obdobnému záveru o premlčaní práva možno dospieť pri posudzovaní uplatneného nároku navrhovateľom na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže pokiaľ sa týka premlčania práva na úroky z omeškania možno vychádzať z úpravy danej ust. (začiatok plynutia premlčacej doby) a ust. . V kontexte tejto právnej problematiky si súd dovolí poukázať na právny názor vyslovený Najvyšším súdom ČR v rozsudku spis. zn. , zo dňa 08.02.2007 v zmysle ktorého: „S názorom žalobcu, podľa ktorého je omeškaním so splnením dlhu (záväzku) táto povinnosť „porušovaná opakovane po celú dobu, kým povinnosť zaplatiť istinu pohľadávky nezanikne splnením alebo iným spôsobom“ a podľa ktorého „úroky z omeškania sa premlčujú po dňoch a premlčacia doba teda beží samostatne pre právo na zaplatenie úrokov z omeškania za každý deň omeškania so zaplatením istiny“, nemožno súhlasiť. Žalobca týmto svojím názorom v podstate vyvodzuje, že za každý ďalší deň omeškania vzniká [z dôvodu porušenia povinnosti splniť dlh (záväzok)] veriteľovi nanovo (ďalšie) právo na úrok z omeškania“, čím vo svojich dôsledkoch (v rozpore so zákonom) popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky tomuto dlhu zodpovedajúcemu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah. Odvolací súd v tejto súvislosti výstižne poznamenal, že žalobcov názor by nutne musel mať za následok (v rozpore s účelom právneho inštitútu premlčania) vznik kategórie „nepremlčateľných práv“, v ktorej by bol dlžník „nútený“ prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov z omeškania na splnenie istiny pohľadávky, hoci už došlo k jej premlčaniu, a že takýto následok by bol nepochybne absurdný...Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením úveru alebo iného dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (novo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“.“. Je tak zjavné, že aj pri práve navrhovateľa na zaplatenie

úrokov z omeškania došlo v tomto prípade pri rovnakom uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, ako u práva navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 95,07 eur, k jeho premlčaniu. Premlčanie práva navrhovateľa na zaplatenie sumy 95,07 eur s príslušenstvom tak súdu v zmysle cit. ust. bránilo priznať navrhovateľom požadované plnenie v sume 95,07 eur aj s príslušenstvom (úrokmi z omeškania), a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. , pričom vychádzal zároveň z toho, že odporca mal v konaní plný úspech. Vzniklo mu tak právo na plnú náhradu trov konania. Keďže si však odporca právo na náhradu trov konania návrhom v súlade s ust. veta prvá neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.