Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/44/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou, v trestnej veci obžalovaného O. L., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa , na hlavnom pojednávaní dňa 20. februára 2023 v Malackách, takto

rozhodol:

Obžalovaný

O. L., nar. XX.XX.XXXX, miesto narodenia: Z., trvalé bydlisko: XXX, XXX XX L.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 1.3.2022 v čase o 13:10 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. R. K. e. č. MA XXXEG v uzavretej časti obce Láb, ulica Lipová pred rodinným domom č. 697/24, kde pri cúvaní narazil svojou zadnou časťou vozidla- ťažným zariadením do odstaveného vozidla Z. U., e. č. K pričom na uvedenom vozidle poškodil pravé zadné dvere a pokúsil sa z miesta dopravnej nehody odísť, pričom bol zastavený svedkom udalosti, následne po príchode hliadky polície na miesto, bol menovaný podrobený dychovej skúške prístrojom AlcoQuant 6020 plus, výrobné číslo A410827, pričom mu bola v čase o 13:39 hod nameraná hodnota 1,72 mg/l alkoholu v dychu, opakovanou dychovou skúškou v čase o 13:59 hod. nameraná hodnota 1,80 mg/l alkoholu v dychu, opakovanou dychovou skúškou v čase o 14:19 hod nameraná hodnota 1,74 mg/l alkoholu v dychu a opakovanou dychovou skúškou v čase o 14:42 hod. nameraná hodnota 1,61 mg/l alkoholu v dychu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin: ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa .

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (troch) rokov.

odôvodnenie:

Prokurátorka okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 10.08.2022 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. -14 na obžalovaného O. L. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa ( v znení neskorších predpisov; ďalej len ), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa , , , , , a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, na čo obžalovaný odpovedal : Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v , , , , prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa vykonal dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom registra trestov na obžalovaného, výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, evidenčnou kartou vodiča, správou o povesti.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny života súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, v ako je to ustanovené v , pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti . Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody. Stanovením rozpätia trestnej sadzby zaradil zákonodarca tento trestný čin - prečiny medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody ( argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku, vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadne iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach , najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach ( a ) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov ( ).

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol na území SR doposiaľ 1 x súdne trestaný (rok 2004), pričom sa neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu priestupkov vyplýva, že sa doposiaľ dopustil 3 drobných priestupkov na úseku dopravy a na úseku verejného poriadku, kde bola uložená pokuta vo výške 20 EUR a napomenutia.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu už v prípravnom konaní priznal a trestný čin pri výsluchu na polícii aj úprimne oľutoval ( ), priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (1 : 0). V zmysle Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 1 roka na 8 mesiacov. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe až 8 mesiacov.

Prokuratúra sa v súvislosti s hodnotou alkoholu v dychu (nad 3 promile) domáhala uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný spáchal úmyselný, menej závažný trestný čin

- prečin, a to v súvislosti s požitím alkoholu. Napriek tomu sa na hlavné pojednávanie dostavil v stave, ktorý v priebehu pojednávania začal navodzovať dojem, že obžalovaný je pod vplyvom alkoholu (ako vyplýva aj zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania), pričom výzvu súdu podrobiť sa dychovej skúške odmietol a bez vážne dôvodu a udeleného súhlasu súdom sa vzdialil z pojednávacej miestnosti. Vzhľadom na postoj obžalovaného k prejednávanej veci, ktorý jednoznačne deklaroval takýmto nevhodným spôsobom priamo na hlavnom pojednávaní, bez akejkoľvek sebareflexie, taktiež aj s ohľadom na jeho závažnosť a dopad na spoločnosť ako i výchovné pôsobenie súdu, súd dospel k záveru, že v danej veci nie je možné účel trestu dosiahnuť i bez jeho výkonu tak, ako to predpokladá ustanovenie a nie je možné uložiť ani iný alternatívny druh trestu. V danej veci je naopak nutné reagovať uplatnením trestnej represie, nakoľko s ohľadom na charakter spáchaného skutku a následný prístup obžalovaného (ktorý zvolil svojim prejavom na hlavnom pojednávaní), je možné vyvodiť záver, že tento skutok bol natoľko spoločensky škodlivý a je nutné ho

posudzovať ako celospoločensky významný z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. Súd vzhľadom na povahu trestného činu, ako i osobu obžalovaného dospel k záveru, že na naplnenie účelu deklarovaného v je potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trestu odňatia slobody. Podľa zásady uvedenej v má trest plniť nielen represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život. V rámci upravenej trestnej sadzby odňatia slobody uvedenej v , ktorá je až 8 mesiacov, súd s prihliadnutím na závažnosť konania obžalovaného, na následky trestného činu a spôsob spáchania trestného činu, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, čo je na spodnej hranici trestnej sadzby. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody v takomto rozsahu bude dostatočnou represiou pre obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovaného a jeho pomerom, pritom nezasiahne neprimerane do života obžalovaného v zmysle straty pracovných návykov alebo neprimeraného postihu rodiny obžalovaného.

Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Naviac súd obžalovanému uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní tri roky. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný zákon. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov mu bol uložený vo výmere tri roky, čo je mierne pod polovicou upravenej trestnej sadzby (upravená sadzba 1 až 7 rokov, sadzba upravená z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností). Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu. Preto je jeho uloženie plne odôvodnené najmä vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlá. Ide o typickú sankciu trestnú za porušenie pravidiel v cestnej premávky, najmä za trestné činy spáchané v doprave. Ako súd vo veci konštatoval, obžalovaný osobné motorové vozidlo viedol napriek tomu, že sa mu to jeho stav neumožňoval, preto pre ochranu spoločnosti a predovšetkým pre prevýchovu obžalovaného je nevyhnutný i zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( )