Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8S-131-2022.pdf
PDF · 78.66 KB
Case nature
Subarea
8S/131/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobkyne: Ľ. S., bytom K. XXX/XXX, XXX XX M., proti žalovanému: Mesto Dobšiná, SNP 554/20, 049 25 Dobšiná, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.10.2022, č. SP 72/2022-03, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a žalobu.
II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 01.12.2022 bola Okresným súdom Rožňava, z dôvodu konštatovania nedostatku jeho vecnej a miestnej príslušnosti, Krajskému súdu v Košiciach postúpená vec, obsahom ktorej bola žaloba žalobkyne, označená ako „odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu v Dobšinej“.
2. Z obsahu žaloby, ako aj z k nej pripojených príloh je zrejmé, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 31.10.2022, č. SP 72/2022-03.
3. Žalovaný týmto rozhodnutím (č. SP 72/2022-03 zo dňa 31.10.2022) postupom podľa ust. § 88 ods. 1, písm. d/ a § 90 Stavebného zákona nariadil žalobkyni odstrániť stavbu, špecifikovanú v tomto rozhodnutí ako „Prístrešok pre auto“, zrealizovanú na pozemku parc. č. E. L. XXXX/X v katastrálnom území Dobšiná a zároveň určil podmienky, za ktorých bude stavba odstránená.
4. Podľa ust. § 97 Správneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“).
5. Podľa ust. § 7, písm. a/ Správneho súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
6. Podľa ust. § 98 ods. 1, písm. g/ Správneho súdneho poriadku, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
7.Podľa ust. § 32 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ust. § 180 ods. 1, veta prvá Správneho súdneho poriadku, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.
9. Podľa ust. § 140 zákona č. 50/1967 Zb. (stavebný zákon), ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
10. Podľa ust. § 53 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok), proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
11. Podľa ust. § 90 ods. 1 stavebného zákona, konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie.
12. Podľa ust. § 117 ods. 1, veta prvá stavebného zákona, stavebným úradom je obec.
13. Podľa ust. § 118 stavebného zákona, vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad. (Zákonom č. 345/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2013 prešla pôsobnosť krajských stavebných úradov na obvodné úrady v sídlach krajov a od 1. októbra 2013 (účinnosťou zákona č. 180/2013 Z. z.) pôsobnosť obvodných úradov v sídle kraja vykonávajú okresné úrady v sídle kraja (odbory výstavby a bytovej politiky).
14. Krajský súd v Košiciach ako správny súd skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa otázkou splnenia procesných podmienok správneho súdneho konania a po posúdení právnych aspektov veci dospel k záveru, že je dôvod na odmietnutie žaloby postupom podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.
15. Z poučenia, ktoré je náležitosťou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podľa ust. § 53 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), je možné proti nemu podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
16. Na žiadosť správneho súdu, žalovaný podaním zo dňa 13.02.2023 tomuto oznámil, že žalobkyňa proti žalobou napadnutému rozhodnutiu (č. SP 72/2022-03 zo dňa 31.10.2022) podala v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo odstúpené Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, ako odvolaciemu orgánu. Ten doposiaľ o odvolaní žalobkyne nerozhodol.
17. Na základe všeobecnej správnej žaloby správny súd preskúmava právoplatné druhostupňové rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy; resp. prvostupňové právoplatné rozhodnutie, proti ktorému zákon riadny opravný prostriedok nepripúšťa. Aj keď tento záver explicitne nevyplýva z ust. § 3 ods. 1 písm. b/ Správneho súdneho poriadku, jednoznačne vyplýva z označenia žalovaného upraveného v jeho ustanovení § 180 ods. 1 (z historického hľadiska je potrebné poukázať na to, že v zákone č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 bolo preskúmavanie právoplatných druhostupňových rozhodnutí expressis verbis vyjadrené v ust. § 247 ods. 2). Ustanovenie § 7 písm. a/ Správneho súdneho poriadku, z hľadiska negatívnej enumerácie rozhodnutí, ktoré nie sú spôsobilé byť predmetom prieskumu správneho súdu, nie práve komplexne upravuje situáciu, keď je žalobou napadnuté prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému zákon pripúšťa v administratívnom konaní podať riadny opravný prostriedok. Toto ustanovenie vylučuje zo správneho súdneho prieskumu len právoplatné prvostupňové rozhodnutia orgánov verejnej správy, pri ktorých účastník konania nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mu poskytuje príslušná právna norma. Nereflektuje však na situáciu, keď účastník administratívneho konania podal proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy riadny opravný prostriedok (v prípade žalobkyne odvolanie) v rámci administratívneho konania a zároveň aj žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti na správnom súde. Logickým výkladom však možno dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu nebolo, aby správne súdy preskúmavali neprávoplatné prvostupňové rozhodnutia orgánov verejnej správy, proti ktorým bol v administratívnom konaní podaný prípustný riadny opravný prostriedok. Správny súd preto postupoval podľa ust. § 25 Správneho súdneho poriadku v spojení s čl. 4 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku a rozhodol vo veci podľa normy, ktorá je posudzovanej veci najbližšia a ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Správny súdny poriadok, aj s ohľadom na historický výklad právnej normy (vyššie citované ust. § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), tak aby
výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Ako príklad argumentačného zdroja poukazuje správny súd na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/112/2014 zo dňa 25.08.2016, kde tento konštatoval, že žalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval v poslednom stupni a ktorým bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1, ods. 2, § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku). To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy druhého stupňa a ak rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom vyžadované splnenie podmienky vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací orgán verejnej správy. Od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v druhom stupni sa odvíja aj lehota pre podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 250b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval v poslednom stupni). K zmene uvedeného právneho názoru nedošlo ani prijatím novej procesnej úpravy vyjadrenej v Správnom súdnom poriadku. Preto povinnosť žalobcu vyčerpať riadny opravný prostriedok v rámci správneho konania je elementárnym prejavom zásady subsidiarity správneho súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných orgánmi verejnej správy.
18. Z právneho názoru, ktorý takisto k tejto problematike zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 8Sžf/91/2014 zo dňa 14. decembra 2016, možno citovať: “Odvolací súd sa stotožnil so záverom Krajského súdu v Banskej Bystrici, že žalobca v žalobe napadol prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému bolo možné podať opravný prostriedok - odvolanie. Nešlo teda o právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť žalobou v správnom súdnictve (druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku). Nebola splnená základná podmienka konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods. 2 OSP), ktorá umožňuje preskúmavať právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.“
19. Uvedené skutočnosti, kedy žalobkyňa napadla žalobou rozhodnutie, ktoré v čase jej podania nebolo právoplatné z dôvodu, že proti nemu žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie viedli správny súd k záveru o nutnosti odmietnuť túto žalobu ako neprípustnú, podľa ust. § 98 ods. 1, písm. g/ Správneho súdneho poriadku.
20. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 170, písm. a/ Správneho súdneho poriadku tak, že keďže žalobu odmietol, nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).