Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-37-2014.pdf
PDF · 93.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9P/37/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu o mal. P. K., N.. F. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky Ľ. S. K., N.. F. XX.XX.XXXX, A. Q. XXX, a otca M. D., N.. F. XX.XX.XXXX, A. V. R. XXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného na mal. P. K., N..
XX.XX.XXXX, zamieta.,
II. Súd návrh otca na rozšírenie styku s mal. P. K., N..
XX.XX.XXXX, zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec detí sa podaným návrhom pôvodne domáhal zníženia výživného. Poukázal na skutočnosť, že platí nezmyselné výživné na maloletého, ktorý nemá ani jeho priezvisko a ani nie je jeho synom. Jeho rodine to spôsobuje existenčné problémy. Musí si požičiavať peniaze od kolegov v práci, od sestry, či známych. Jeho príjem je nižší ako výdaj. Matka maloletého sa vydala, jej majetkové pomery sa zlepšili. On naopak nemá peniaze pre svojho syna Kristiána, nemá peniaze na stravu, lieky, plienky, lekára a náklady na bývanie. Keďže sa matka maloletého vydala, jej súčasný manžel si osvojil aj jej štyri deti a má tak aj povinnosť platiť na ne výživné. Jemu tak odpadá povinnosť platiť neoprávnené výživné na mal. K..
Následne svojím listom zo dňa 11.07.2014 požiadal tiež o úpravu styku s maloletým do striedavej starostlivosti. Na výzvu súdu toto upresnil a uviedol, že žiada rozšíriť styk s maloletým.
Matka detí s podaným návrhom nesúhlasila. Uviedla, že otca maloletého po celú dobu nezaujímalo, či má syn čo jesť, či je o neho postarané. Nesúhlasila ani s rozšírením styku s maloletým, poukázala na skutočnosť, že maloletý otca prakticky nepozná, doteraz otec nevyužil možnosť so synom sa stretávať, hoci mal styk upravený.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, poukázal na skutočnosť, že maloletý má náklady na škôlku, oblečenie, tieto náklady musí matka hradiť sama. Pokiaľ ide o návrh na rozšírenie styku, otec s maloletým nemá vytvorený žiadny vzťah, je potrebné, aby sa citové väzby postupne utvárali a preto je vhodné ponechať doterajšiu úpravu styku otca s maloletým.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, správami o príjme otca, dokladmi o výdavkoch otca, potvrdením o exekúcii, rodným listom mal. K.Á. D., rozhodnutím Sociálnej poisťovne o materskom V. Č., znaleckým posudkom č. 11/14 z odboru genetika, písomným vyjadrením otca, Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.10.2011 č.k. 3C/64/2011-97 a výsluchom účastníkov konania.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.10.2011 č.k. 3C/64/2011-97 súd konanie o určenie otcovstva k maloletému zastavil, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou XXX,-Eur mesačne s účinnosťou od 27.07.2010. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým tak, aby sa s ním stretával každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od 14,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky maloletého.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.06.2013 č.k. 4P/344/2012-39 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 21.11.2013 č.k. 19CoP/101/2013-57 súd zamietol návrh otca na zníženie výživného. Tento Rozsudok nadobudol právoplatnosť 09.01.2014. Ako vyplýva z tohto rozsudku, súd posudzoval návrh otca maloletého na zníženie výživného s ohľadom na ním tvrdené skutočnosti týkajúce sa jeho aktuálnej finančnej situácie.
V čase posledného rozhodovania o výživnom bol otec maloletého nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nárok na podporu v nezamestnanosti nemal, nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi. Posledný pracovný pomer predtým skončil výpoveďou. Súd v tomto smere poukázal na skutočnosť, že na strane otca maloletého síce došlo k zmene pomerov v tom smere, že bol nezamestnaný, avšak pracovný pomer ukončil výpoveďou sám, pričom súdu nepreukázal, že to bolo zo zdravotných dôvodov. Vzdal sa tak práce dobrovoľne a tým aj pravidelného príjmu, z ktorého mohol výživné uhrádzať. Príjem, ktorý mohol dosahovať bol vo výške XXX,XX Eur (pôvodné zamestnanie v TUBTECH, s.r.o.). V súčasnosti dosahuje otec maloletého príjem (od augusta 2013) vo výške XXX,XX Eur. I v súčasnosti má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi K. D., N.. F. XX.XX.XXXX. Matka maloletého, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, V. Č., poberá rodičovský príspevok vo výške XXX,XX Eur. Podľa vyjadrenia otca má exekučné zrážky vo výške 130,-Eur mesačne, exekúcia je vedená z dôvodu neuhradenia výživného. Otec ďalej uviedol, že spláca úver vo výške XXX.XXX,-Sk. Má tiež dlh v T-mobile vo výške X.XXX,-Eur, toto prevolal on a matka maloletého. Mal aj úver vo VUB, a.s., vo výške X.XXX,-Eur, tento neplatí.
Maloletý bol v čase posledného rozhodnutia o výživnom cca o 1 rok mladší, k výraznejšej zmene pomerov v súčasnosti nedošlo. Stále navštevuje materskú školu, navštevuje tiež umeleckú školu, kde platí matka maloletého X,-Eurá mesačne. Náklady na materskú školu sú vo výške XX,-Eur mesačne. Zdravotný stav má maloletý dobrý.
Matka maloletého bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom zamestnaná. Mala 4 vyživovacie povinnosti. V súčasnosti je živnostníčkou s príjmom vo výške X.XXX,-Eur mesačne. Je vydatá, jej manžel má príjem vo výške XXX,-Eur mesačne. Matka maloletého má stále štyri vyživovacie povinnosti, okrem maloletého k dcére D. K., N.. F. XX.XX.XXXX, V. K., N.. F. XX.XX.XXXX, F. K., N.. F. XX.XX.XXXX. Tu bolo výživné určené vo výške po XXX,-Eur na dievčatá a po XX,-Eur na chlapca, otec detí však výživné neplatí. V septembri 2014 očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Manžel inú vyživovaciu povinnosť nemá. Náklady na bývanie majú vo výške cca XXX,-Eur mesačne aj s energiami, splácajú hypotéku na dom vo výške XXX,-Eur mesačne, leasing na auto vo výške XXX,XX Eur, ktoré používa na podnikateľské účely.
Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Ako vyplýva z predložených dokladov, k zmene pomerov na strane maloletého nedošlo, od poslednej úpravy výživného neuplynul ani rok, maloletý stále navštevuje materskú školu. Treba tiež konštatovať, že k výraznej zmene pomerov nedošlo ani na strane rodičov detí. Otec maloletého je stále zamestnaný (od augusta 2013), tak ako bol i v čase posledného rozhodnutia o výživnom, má príjem zhruba na rovnakej úrovni. Jeho manželka bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom poberateľkou rodičovského príspevku (tento má do 15.08.2014). Dlhy, na ktoré poukazoval otec maloletého, mal i v predchádzajúcom období, treba však uviesť, že ani v prípade jedného dlhu nejde o dlh, ktorý by bolo možné zohľadniť pri posúdení výšky výživného. Exekúcia, na základe ktorej sú otcovi maloletého vykonávané zrážky zo mzdy vznikla iba z dôvodu, že otec maloletého neplatil určené výživné, hoci prostriedky na to mal.
Podmienkou pre opakované rozhodnutie súdu o výživnom je zmena pomerov. Dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom je len podstatná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Pri rozhodovaní o výživnom, teda aj o znížení výživného, súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu na zníženie výživného nie je možné vyhovieť. Otec objektívne nie je v situácii, kedy by sa na výžive dieťaťa nemohol podieľať. Zarába, ako vyplýva z návrhu, dôvodom pre ktorý nechcel platiť výživné bola najmä tá skutočnosť, že dieťa nie je jeho, čo nebolo preukázané. Naopak, v rámci konania o zapretie otcovstva bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý otcovstvo otca maloletého potvrdil. Otec sa na výchove dieťaťa nepodieľa, o dieťa nejavil až doposiaľ žiadny záujem, s dieťaťom sa nestretáva. Matka maloletého správne poukázala na skutočnosť, že až doteraz otca maloletého nezaujímalo, či má matka maloletého dostatok finančných prostriedkov na živobytie, či maloletý netrpí núdzou. Aktívne (aspoň na papieri) sa o syna začal zaujímať až po potvrdení otcovstva. Maloletý má pritom 4 roky, otec ho od jeho dvoch mesiacov nevidel. V podstate si dobrovoľne neplní ani jedinú povinnosť, ktorú má, a to platenie výživného. I tu mu vznikol dlh a sú vykonávané exekučné zrážky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že plodenie detí sa na počiatku môže javiť ako zábava, v konečnom dôsledku však narodenie dieťaťa znamená predovšetkým povinnosť rodiča postarať sa o svoje dieťa až do doby, kým nebude schopné samo sa živiť. Pokiaľ ide o určené výživné vo výške XXX,-Eur, z neho môže matka maloletého aspoň čiastočne uhrádzať náklady na maloletého, pričom v podstate jej osobná starostlivosť ani nie je zohľadnená. Súd preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Pokiaľ ide o návrh otca na rozšírenie styku s maloletým, poukazuje súd na nasledujúce ustanovenia Zákona o rodine.
Podľa § 24 ods. 3, 4, Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2, 3 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že právo styku otca s maloletým bolo upravené už v Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.10.2011 č.k. 3C/64/2011-97. Otec mal upravené právo stretávať sa so synom každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od 14,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky maloletého. Od veku dvoch mesiacov maloletého sa otec so synom nestretáva vôbec napriek tomu, že toto právo má určené i súdnym rozhodnutím. Nikdy podľa vlastného vyjadrenia o výkon tohto rozhodnutia nežiadal. Dokonca v návrhu na zníženie výživného poukazoval na skutočnosť, že dieťa nie je jeho, ako o svojom vlastnom synovi hovoril iba o synovi Kristiánovi. Súd sa preto úplne stotožňuje s názorom matky, ktorá uviedla, že syn k otcovi nemá vybudovaný žiadny vzťah, pričom za túto situáciu nenesie zodpovednosť dieťa a ani jeho matka. V prípade, že záujem otca o dieťa je skutočný, bude potrebné, aby sa otec začal so svojím synom stýkať postupne, získal jeho dôveru a následne je možné uvažovať o rozšírení styku s dieťaťom. Dieťa má právo na to, aby bolo vychovávané oboma rodičmi, má tiež právo na udržovanie pravidelného styku s oboma rodičmi. Avšak za situácie, kedy až doteraz otec o syna nejavil záujem, ťažko možno predpokladať, že dieťa bude javiť záujem o svojho otca. Povinnosť tento vzťah vybudovať je predovšetkým na otcovi maloletého. Ak využije svoju možnosť a s dieťaťom kontakt nadviaže, môže otec návrh na rozšírenie styku podať znova. V súčasnosti však návrhu otca na rozšírenie styku nebolo možné vyhovieť.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
-sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
-ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
-účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
-v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
-sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
-účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
-rozhodoval vylúčený sudca,
-súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
-konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
-súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
-súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
-rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).