Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11S-74-2022.pdf
PDF · 120.57 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/74/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov senátu JUDr. Zuzany Slušnej a JUDr. Márie Vrtochovej, v právnej veci žalobcu: Ing. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. Y. XXX, právne zastúpený: JUDr. Peter Svrček, advokát so sídlom Antona Bernoláka 1400/7, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: Obec Adamovské Kochanovce, so sídlom 913 05 Adamovské Kochanovce 268, IČO: 00 311 405, právne zastúpený: JUDr. Šimon Cibulka, advokát so sídlom Hodžova 53, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č. 22/2022 zo dňa 30.06.2022, takto
rozhodol:
Správny súd zrušuje uznesenie obecného zastupiteľstva Obce Adamovské Kochanovce č. 22/2022 zo dňa 30.06.2022.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 26.07.2022 domáhal zrušenia napadnutého uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č. 22/2022 zo dňa 30.06.2022 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktorým ho obecné zastupiteľstvo žalovaného odvolalo z funkcie hlavného kontrolóra Obce Adamovské Kochanovce podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“ alebo „zákon o obecnom zriadení“).
Priebeh zasadnutia obecného zastupiteľstva
2. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva Obce Adamovské Kochanovce zo dňa 30.06.2022, na ktorom sa osobne zúčastnili starosta obce, siedmi poslanci a hlavný kontrolór obce, vyplýva, že pod poradovým číslom 15. bol prerokovaný bod „Odvolanie hlavného kontrolóra obce v zmysle § 18a ods. 9a zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení“. Dôvodová správa k rokovaniu nebola zaslaná, prečítal ju poslanec obecného zastupiteľstva, pričom správny súd ju v nasledujúcej časti uznesenia uvádza v nezmenenom obsahovom a štylistickom znení tak, ako bola do zápisnice zo dňa 30.06.2022 zaznamenaná:
„1/ Stavba - Chodník pri ceste III/06128 - Adamovské Kochanovce Stavbu realizovala firma Via - kom s.r.o.
- Vyplatenie financií z obecného účtu napriek viacerým chýbajúcim podkladom ktoré sú definovane v ZoD čl. V, Platobné podmienky bod 3 - zmluva o dielo.
- Projektant neodsúhlasil písomne v stavebnom denníku ani inou formou zámenu a vhodnosť materiálov použitých v chodníkoch a miestnej komunikácii. Taktiež chýba jeho podpis a odsúhlasenie krycieho listu k súpisu vykonaných prác.
- Súpisy prác ako podklad k faktúram a krycie listy neboli kontrolované autorizovanou osobou to jest stavebným dozorom, ktorého mala obec pri výstavbe mať viď ZoD čl. V. Platobné podmienky bod 2 a 3 - zmluva o dielo (viď vyššie)
- Súpisy prác sa nerealizovali stavbyvedúcim podľa skutočne vykonaných prác - chýba podpis na súpisoch prác a krycích listov aj autorizovanej osoby to jest stavbyvedúci zo strany zhotoviteľa.
- Výkon o poskytnutí služieb stavebného dozoru dodnes neexistuje ani nebola zrealizovaná nejaká forma zmluvy medzi obcou a dozorom stavby /Mandátna zmluva, zmluva o výkone stavebného dozoru/.
- Dodatočne mimo zmluvy a zmluvného dodatku a ďalších, zákonom stanovených náležitostí, vyplatených 18 tisíc EUR zhotoviteľovi - práce naviac podľa dohody. V krycích listoch faktúry uvedené položky dodávky a montáž, bez bližšej špecifikácie.
2/ Kanalizačná prípojka OÚ - Kultúrny dom kú, ktorej bola doručená faktúra č. DF2017/353 v sume 16 270.04 € zo 06.12.2017 D., s.r.o., Y., XXX 01 U. 45472718.
- Stavba bola vyplatená obcou bez zmluvy o dielo, objednávky alebo iného zmluvného dokumentu
- Havarijný stav bol posúdený troma osobami p. starosta, Ing. I. C., p. Q.. Ani jeden nie je kompetentná a znalá osoba na posúdenie havarijného stavu. Projektant stavby nebol privolaný, aby posúdil a na základe jestvujúceho stavu zaujal stanovisko resp. zhotovil projekt. Havarijný stav podľa stavebného zákona musí posúdiť znalec, viď zákon. Jedná sa teda o hrubé porušenia stavebného zákona.
- Všetka stavebná dokumentácia nebola odovzdaná, ale aj napriek týmto nezrovnalostiam bola obcou bez zmluvy, objednávky a bez zadržania zádržného vyplatená v plnej výške.
- Dokumentácia - certifikáty použitých materiálov neodovzdané, stavebný denník neexistuje, neexistuje ani zmienka o danej stavbe, tlakové skúšky podložia zásypu kanalizácie a taktiež tlakové skúšky tesnosti potrubia neboli zrealizované napriek tomu vyplatené.
- Kontrolu prác nevykonával stavebný dozor investora, o čom svedčia nepodpísaný súpis prác, krycí list ako podklad k faktúre, odovzdávajúci protokol - nepodpísaný zúčastnenými stranami - stavbyvedúci, stavebný dozor. Súpis znova podpísaný investor - starosta obce, zhotoviteľ - konateľ spoločnosti. Dielo odovzdané podľa tvrdenia v protokole bez závad a nedorobkov a tiež, že bolo vykonané v zmysle PD.
- Starosta obce podpísaný na krycom liste na miesto kontrolóra obce.
5/ Miestna komunikácia a chodník Dužavina I etapa - Adamovské Kochanovce Stavbu realizovala firma H. s.r.o - v zastúpení ten istý človek ako firma D. - kom s.r.o.
- Stavba nebola zrealizovaná v zmysle projektovej dokumentácie na čo bolo upozorňované aj na štátnom stavebnom dohľade zvolanom na základe anonymu a konaného dňa 5.8.2020. Kontrolór nepreveril tieto skutočnosti, ktoré tam boli uvedené a nevykonal kontrolu. Po druhom ŠŠD kontrolór naopak vykonal kontrolu, kde urobil a poslal zápis na Okresný úrad Trenčín, kde napísal, že dielo je v poriadku.
- Do dnešného dňa nie je dielo skolaudované, aj keď zmluva o dielo bola niekoľko-krát porušená viď ZoD čl. V. Platobné podmienky bod 1. Dielo zaplatené v plnej výške so závadami a nedorobkami.
- Súpisy prác ako podklad k faktúram a krycie listy neboli kontrolované autorizovanou osobou to jest povinným stavebným dozorom, ktorého mala obec pri výstavbe mať viď ZoD čl. V. Platobné podmienky bod 3. Počas realizácie bola 2x zmena dozorov. Dozor č. 1 dozoroval stavbu od apríla 2020 do 1.7.2020. Za dozorovanie mu bola vyplatená odmena 120 eur za výkon dozoru bez podpisov v stavebnom denníku a bez podpisov a kontroly súpisov prác a krycieho listu a taktiež kontroly a vhodnosť zabudovaných materiálov, dozor bez mandátnej zmluvy, opäť bez záujmu kontrolóra. Starosta obce bez zmeny stavby pred dokončením zmenil z neobjasnených príčin stavebného dozora za pána Ing. H., ktorý taktiež ako hore spomínaný dozor nerealizoval dané skutočnosti. Odmena za mesiac júl, august bola 650 eur. K stavbe nevedel zaujať žiadne stanovisko ohľadom výstavby a priebehu - viď zápis zo štátneho stavebného dohľadu z 5.8.2020. Kontrolór tieto skutočnosti nepreveril
- Nedostatočná kontrola verejného obstarávania. Viacnásobne porušené podmienky VO a zmluvy o dielo.
- Navýšenie diela naviac prácami bolo realizované bez odsúhlasenia projektanta, dozorom stavby. Odsúhlasené starostom obce a konateľom firmy. Dodatok k zmluve nebol zverejnený, nie je do dnešného dňa jasné a jednoznačné o aké práce sa jedná a aké práce na základe výkazu výmer boli zaplatené
- Výkaz výmer zhotovuje projektant stavby, na základe ktorého daná firma nacení dané práce podľa jednotkových cien platné v rozpočte - príloha ZoD.
Správy kontrolóra: ani jedná ročná sprava kontrolóra nepoukazuje na nedostatky pri vyplácaní FA za hore uvedené stavby.
- Kontrolór nevykonáva dostatočne kontrolu a pri otázkach od zastupiteľstva si nepamätá na dokumenty, z ktorých čerpal.“
3. Po rozprave, v rámci ktorej sa do diskusie zapojili dvaja poslanci, prijalo dňa 30.06.2022 obecné zastupiteľstvo Obce Adamovské Kochanovce pomerom hlasov 4 za, 0 proti, 3 sa zdržali, uznesenie č. 22/2022 v nasledovnom znení: „OZ: a) ruší uznesenie č. 33/2018 k voľbe hlavného kontrolóra obce b) odvoláva v zmysle § 18a ods. 9a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, hlavného kontrolóra Obce Adamovské Kochanovce Ing. Viktora Kolára z dôvodu opakovaného a z hrubého porušenia si povinností zamestnanca.“
Argumentácia žalobcu
4. Žalobca, požadujúc petitom zrušenie napadnutého uznesenia a priznanie náhrady trov konania, v správnej žalobe argumentoval, že text napadnutého uznesenia o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra mal obsahovať okrem odkazu na konkrétne ustanovenie zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo postupovalo, aj údaj o tom, na akom konkrétnom skutkovom základe spočívalo porušenie povinnosti podľa odseku 9. V danom prípade v napadnutom uznesení v písm. b) jeho výroku absentuje takýto údaj a je v ňom len všeobecne prevzatá zákonná citácia a teda nemožno sa z neho dozvedieť, akým konkrétnym konaním alebo nekonaním mal žalobca opakovane a hrubo porušiť povinnosti zamestnanca. Napadnuté uznesenie je preto z tohto dôvodu podľa žalobcu nepreskúmateľné.
5. Podľa žalobcu síce obecné zastupiteľstvo žalovaného prezentovalo dôvodovú správu, v ktorej popísalo jednotlivé skutkové dôvody, ktoré sa kladú za vinu žalobcovi (umožnilo mu sa k tomu aj vyjadriť na zasadnutí obecného zastupiteľstva), no toto sa už nepremietlo do napadnutého uznesenia. To, že konkrétne údajné porušenia povinností žalobcu ako zamestnanca kvalifikované obecným zastupiteľstvom sa nachádzajú v dôvodovej správe, je podľa žalobcu právne irelevantné, keďže konštitutívne účinky má napadnuté uznesenie o odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra (nie dôvodová správa) a toto s poukazom na vyššie uvedené nemá podstatnú náležitosť - skutkové dôvody odvolania z výkonu funkcie hlavného kontrolóra, t. j. odvolanie nebolo zdôvodnené, ako to vyžaduje § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení. Napadnuté uznesenie neodkazuje ani v nevyhnutnom rozsahu na ustálené skutkové zistenia.
6. Žalobca okrem toho zdôraznil, že dôvody prezentované na obecnom zastupiteľstve nemožno ani považovať za porušenie povinností zamestnanca, ale skôr sa javia ako dôvody pre konštatovanie zanedbania povinnosti vyplývajúcich z jeho funkcie hlavného kontrolóra v zmysle § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení. Žalobca je preto toho názoru, že bol odvolaný aj podľa nesprávneho ustanovenia zákona, keďže neboli naplnené materiálne predpoklady pre odvolanie z uvedeného zákonného dôvodu. Inak povedané, v dôvodovej správe mu nebolo vyčítané, že by porušoval povinnosti zamestnanca (napr. neospravedlnená absencia v práci, neskorý príchod do práce, alkohol na pracovisku a podobne), ale boli mu vyčítané chyby súvisiace s výkonom jeho funkcie - chyby údajne nedostatočnej kontrolnej činnosti. Pritom obecné zastupiteľstvo v dôvodovej správe explicitne nevytklo žalobcovi ani jedno porušenie ustanovení Zákonníka práce, resp. zákona č. 552/2003 Z.z. Žalobca sa preto domnieva, že keď už ho chcelo obecné zastupiteľstvo mocensko-politicky odvolať, ako tomu bolo v danom prípade, malo ho odvolať podľa § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení (žalobca však trvá na tom, že neboli splnené materiálne predpoklady ani podľa tohto zákonného dôvodu). Podľa jeho názoru k skutkovým dôvodom odvolania podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení by sa prioritne mal vyjadriť starosta obce, keďže výlučne on je kompetentný ako štatutárny orgán zamestnávateľa žalobcu posudzovať porušenie povinností zamestnanca - hlavného kontrolóra, ktorý je zamestnancom obce, a teda nie obecné zastupiteľstvo. V danom prípade však starosta obce nič také nekonštatoval. Žalobca je preto presvedčený, že v jeho prípade išlo len o politické bezdôvodné odvolanie zo strany obecného zastupiteľstva žalovanej, čo nemá oporu v zákone o obecnom zriadení.
7. Napadnuté uznesenie je podľa žalobcu navyše zmätočné, keďže sa odvoláva na neexistujúce ustanovenie zákona o obecnom zriadení (§ 18a ods. 9a neexistuje). Pravdepodobne išlo len o pisársku chybu a správne sa malo odvolávať na § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, odvodzujúc z dôvodov uvedených v uznesení, no nič to nemení na tom, že uznesenie má vady v tomto smere
a doposiaľ nebolo prijaté opravné uznesenie pre chyby v písaní. Za súčasného stavu tak nie je správne uvedený ani odkaz na konkrétne ustanovenie zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo postupovalo, a teda napadnuté uznesenie je aj z tohto pohľadu vadné. Navyše je nesprávna aj identifikácia žalobcu, keďže nie je vôbec identifikovaný ostatnými osobnými údajmi, ktoré by znemožňovali jeho zámenu s inou osobu. Napadnuté uznesenie tiež trpí aj ďalším právnym nonsensom, keďže v bode písm. a) obecné zastupiteľstvo najskôr zrušilo uznesenie č. 33/2018 k voľbe hlavného kontrolóra, t. j. ako keby zrušilo žalobcovi funkciu hlavného kontrolóra od začiatku, a následne ho v písm. b) napadnutého uznesenia odvolalo z funkcie. Inak povedané, obecné zastupiteľstvo nemohlo odvolať žalobcu z funkcie, keď predtým zrušilo uznesenie, ktorým bol do funkcie zvolený.
8. Žalobca záverom dodal, že okrem vyššie uvedených nedostatkov napadnutého uznesenia neboli naplnené ani hmotnoprávne podmienky pre jeho odvolanie z funkcie podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, pretože on ako hlavný kontrolór nemal kompetenciu kontrolovať odbornú stavebnú evidenciu, ako mu bolo vyčítané v dôvodovej správe obecného zastupiteľstva. Žalobca popiera akékoľvek pochybenia vyčítané mu v dôvodovej správe, pričom tieto tvrdenia sú len tvrdeniami predkladateľa a žiadne z údajných pochybení nebolo konštatované ani vytýkané žiadnym nezávislým či kontrolným subjektom. Žalobca mal uzatvorenú pracovnú zmluvu v rozsahu 0,12 pracovného úväzku. Všetky z toho vyplývajúce povinnosti zamestnanca plnil. Zúčastňoval sa na všetkých zasadnutiach obecného zastupiteľstva, školeniach a pracovných stretnutiach a pre obecné zastupiteľstvo vypracovával všetky zákonom požadované správy a informácie. Až do odvolania nebol ani raz obecným zastupiteľstvo písomne upozornený na zanedbávanie povinnosti zamestnanca.
Argumentácia žalovaného
9. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný prostredníctvom starostu obce. Uviedol, že na prijatie napadnutého uznesenia nebol daný materiálny predpoklad. Ako štatutárny orgán žalovaného starosta skonštatoval, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by za celý čas vykonávania funkcie hlavného kontrolóra obce žalobca akýmkoľvek spôsobom porušil svoje povinnosti zamestnanca. Nikdy mu nič zo strany štatutára obce nebolo vytknuté. Okrem toho žalobca ako hlavný kontrolór nebol nikdy obecným zastupiteľstvom žalovaného písomne upozornený na nejaké nedostatky. Údajné pochybenia žalobcu boli už v minulosti predmetom rôznych podaní a udaní na kontrolné orgány, resp. orgány činné v trestnom konaní, no ich výsledkom nebol žiadny záver o tom, že by žalobca porušil povinnosti zamestnanca.
Konanie na správnom súde
10. Uznesením č.k. 11S/74/2022-36 zo dňa 26.08.2022 správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Správny súd si uvedomoval existenciu ustanovenia § 344 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), podľa ktorého po začatí konania nemôže zastupiteľstvo prijať také uznesenie, ktoré by zmarilo účel konania pred správnym súdom. To platí primerane aj na iný postup obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja. Jeho aplikácia v prejednávanej veci však bola limitovaná skutočnosťou, že obecné zastupiteľstvo žalovaného ešte pred začatím konania, konkrétne už dňa 30.06.2022, vyhlásilo nové voľby hlavného kontrolóra žalovaného. S poukazom na uvedené považoval správny súd vydanie uznesenia o odkladnom účinku správnej žaloby za dôvodné.
11. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté uznesenie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a notifikácii tohto vyjadrenia žalobcovi rozhodol o správnej žalobe bez nariadenia pojednávania.
Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom
12. Podľa §11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené - podľa písm. j) tohto ustanovenia - voliť aj odvolávať
hlavného kontrolóra obce, určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi.
13. Podľa § 18 ods. 1 zákona o obecnom zriadení hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 18 ods. 5 zákona o obecnom zriadení hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na šesť rokov. Jeho funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce.
15. Podľa § 18 ods. 6 zákona o obecnom zriadení hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou. Pracovný pomer možno dohodnúť aj na kratší pracovný čas, ktorého dĺžku určí obecné zastupiteľstvo pred vyhlásením voľby kontrolóra.
16. Podľa § 18 ods. 7 zákona o obecnom zriadení starosta je povinný s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. Deň nástupu do práce sa určí na deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra.
17. Podľa § 18a ods. 9 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak a) opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, b) hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom, c) uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch.
18. Podľa § 18a ods. 10 zákona o obecnom zriadení na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov.
19. Podľa § 18a ods. 11 zákona o obecnom zriadení dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer.
20. Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
21. Podľa § 82 Zákonníka práce vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
b) utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, c) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a, d) utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb, e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.
22. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 552/2003 Z.z.“) zamestnanec je povinný a) dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva, b) konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru; to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje inak, d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov, e) nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb; táto povinnosť platí aj po skončení pracovného pomeru, f) zdržať sa konania, z ktorého vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zaväzujúce zamestnávateľa, g) oznámiť nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu alebo poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe zamestnávateľa, h) oznámiť zamestnávateľovi, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.
23. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva Obce Adamovské Kochanovce č. 22/2022 zo dňa 30.06.2022, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra žalovaného.
24. Preskúmaním veci bolo zistené, že správna žaloba bola podaná včas, bola podaná subjektom aktívne legitimovaným podľa § 337 ods. 1 SSP a smeruje proti pasívne legitimovanému subjektu v zmysle § 340 SSP.
25. Pokiaľ ide o vymedzenie limitov súdneho prieskumu pri tomto osobitnom type konania vo veciach územnej samosprávy, dospel správny súd k názoru o použiteľnosti záverov rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z čias účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy (§ 250zf Občianskeho súdneho poriadku).
26. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/146/2010 zo dňa 20.07.2011 vyplýva, že súdny prieskum uznesenia obecného zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra z funkcie sa obligatórne redukuje iba na posúdenie formálnej stránky tohto procesu a jeho rezultátu. Tento záver je možné vyabstrahovať z odôvodnenia uvedeného rozsudku, podľa ktorého prvostupňový súd tým, že „posudzoval kvalitu plnenia povinností hlavnej kontrolórky, dokonca určiac, že v danej veci nebolo hrubé ani opakované zanedbanie povinností z jej strany preukázané, prekročil právomoc súdu, ktorý v rámci správneho prieskumu podľa piatej časti OSP posudzuje iba zákonnosť napadnutého rozhodnutia len vo vyššie naznačenom smere a v podstate zasiahol do právomoci obecného zastupiteľstva vymedzenej v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení. Zároveň tak ... prekročil aj po kvalitatívnej stránke medze súdneho prieskumu.“ K nevyhnutnému obsahovému minimu uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým je hlavný kontrolór odvolávaný z funkcie, podľa toho istého rozhodnutia Najvyššieho súdu postačí, „ak bude obsahovať len, že „...odvoláva z funkcie hlavného kontrolóra p. T. K. ...“, pričom jeho zákonnosť sa následne bude posudzovať len na základe listinných dôkazov, ako zápisníc zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, Rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva..., zdôrazniac však, že tieto dôkazy je
možné posúdiť len z ich formálnej stránky, nie vecnej, aby sa opätovne nezasiahlo do právomoci obecného zastupiteľstva.“
27. Podobný názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2Sžo/4/2014 zo dňa 28.01.2015, keď vyslovil, že „z pohľadu existencie obsahových a formálnych náležitostí postačí, ak v uznesení mestského zastupiteľstva bude zrozumiteľne zachytené samotné rozhodnutie prijaté mestským zastupiteľstvom, s jasným odkazom na právne normy, ktoré prijatie takéhoto konkrétneho uznesenia podmieňujú ... je dôvodné očakávať, že z prijatého uznesenia bude zrejmé, že sa do týchto práv zasiahlo zo zákonných dôvodov, pričom špecifikácia konkrétnych skutkových okolností nemusí byť priamo súčasťou uznesenia, ale postačí, ak je súčasťou podkladov, z ktorých uznesenie vychádza, teda súčasťou administratívneho spisu odporcu tak, aby bolo možné overiť, či skutočnosti, ktorých existenciou zákon podmieňuje odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie, naozaj nastali.“
28. Vychádzajúc z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má správny súd v kontexte aktuálnej právnej úpravy za to, že v rámci tohto typu súdneho prieskumu je potrebné sa zamerať na otázku zákonnosti odvolania hlavného kontrolóra z funkcie z pohľadu dodržania procedúry celého procesu, ďalej z pohľadu dodržania formálnych obsahových náležitostí uznesenia o odvolaní (t.j. jasnosť, určitosť a zrozumiteľnosť formulácie textu, obligatórny odkaz v uznesení na právne predpisy kvalifikujúce z právneho hľadiska skutkový stav) a napokon z pohľadu skutočnej existencie skutkových okolností slúžiacich ako podklad pre vyvodenie zodpovednosti voči hlavnému kontrolórovi vo forme jeho odvolania, inak povedané, či skutkové okolnosti, na ktoré odkazuje uznesenie o odvolaní, boli dané a naozaj sa stali. Práve v nadväznosti na naposledy uvedené musí správny súd konštatovať dôvodnosť správnej žaloby. Súdna prax akceptuje postup, podľa ktorého vecné dôvody odvolania, t.j. skutkové vymedzenie porušenia konkrétnych povinností, nemusia byť súčasťou výroku uznesenia o odvolaní hlavného kontrolóra z funkcie. Z tohto pohľadu preto správny súd považuje za postačujúce, ak sa tieto dôvody prezentujú na zasadnutí obecného zastupiteľstva v rámci rozpravy s následným zachytením obsahu rozpravy do zápisnice, čo je aj prejednávaný prípad. Nemožno však akceptovať, ak určité skutkové okolnosti sú následne nesprávne právne kvalifikované alebo ak svetlo sveta uzrie právna kvalifikácia, ktorej chýba základ v riadne zdokumentovanom skutkovom stave.
29. Obecné zastupiteľstvo Obce Adamovské Kochanovce na zasadnutí dňa 30.06.2022 pomerne podrobne prejednalo viacero prípadov, v ktorých mal žalobca ako hlavný kontrolór zanedbať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, čoho logickým procesným následkom mohlo byť jedine rozhodnutie podľa § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení za splnenia tej procesnej podmienky, že žalobca bol aspoň raz písomne upozornený na hrubé alebo opakované zanedbanie povinností vyplývajúcich z jeho funkcie. Namiesto toho sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo prijať rozhodnutie podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, pre ktoré však správny súd v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 30.06.2022 nenašiel žiadne skutkové zdôvodnenie. V kontexte ustanovení § 81 a § 82 Zákonníka práce ako aj § 8 zákona č. 552/2003 Z.z. nešlo podľa názoru správneho súdu v žiadnom z prípadov prejednaných obecným zastupiteľstvom o také dôvody, ktoré by bolo možné subsumovať pod opakované alebo zvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca. Laicky povedané a napísané, postup obecného zastupiteľstva žalovaného dňa 30.06.2022 možno s istou dávkou nepresnosti pripodobniť k postupu trestného súdu, ktorý by vykonal dokazovanie k trestnému činu krádeže, no nakoniec by neočakávane a prekvapivo páchateľa odsúdil pre trestný čin podvodu.
30. Správny súd pripomína, že ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) a písm. b) zákona o obecnom zriadení upravujú dva diametrálne odlišné dôvody na odvolanie hlavného kontrolóra, ktoré nie je možné zamieňať. Pri dôvode podľa písm. a) ide o porušenie všeobecných povinností zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, napr. týkajúcich sa dochádzky na pracovisko, prítomnosti na pracovisku, využívania pracovného času, dodržiavania zákazu požívania alkoholických nápojov, dodržiavania liečebného režimu počas práceneschopnosti, zachovávania všeobecnej prevenčnej povinnosti a pod. Vo vzťahu k porušeniu takýchto povinností je najskôr nevyhnutná notifikácia ich porušenia obecnému zastupiteľstvu starostom obce, keďže je to starosta obce, ktorý ako štatutár obce vystupuje vo vzťahu k hlavnému kontrolórovi v pozícii zamestnávateľa. Ak starosta obce nedeklaruje na strane hlavného kontrolóra žiadne porušenie povinností zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca (§ 81 a § 82 Zákonníka práce a § 8 zák. č. 552/2003 Z.z.), nemá obecné zastupiteľstvo právny základ pre ďalší postup, ktorý by mohol rezultovať rozhodnutím podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení.
31. Pri dôvode na odvolanie hlavného kontrolóra upravenom v ustanovení § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení je naopak zdôraznená primárne iniciatíva obecného zastupiteľstva, ktorú je možné realizovať v podstate bez ingerencie starostu obce. Materiálnym podnetom pre odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je tu zanedbanie špecifických povinností, ktoré vyplývajú iba z funkcie hlavného kontrolóra a vzťahujú sa k vecnému výkonu jeho kontrolnej činnosti. Je potrebné však dodržanie nevyhnutnej procesnej podmienky, ktorou je aspoň jedno časovo predchádzajúce zdokladovateľné písomné upozornenie obecného zastupiteľstva adresované a doručené hlavnému kontrolórovi, vytýkajúce mu buď hrubé alebo opakované zanedbávanie konkrétnych povinností vyplývajúcich z jeho funkcie. Ak by aj po takomto upozornení hlavný kontrolór pokračoval vo vytýkanom zanedbávaní povinností vyplývajúcich z jeho funkcie, postupu podľa § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení nebude brániť žiadna ďalšia právna prekážka.
32. Keďže z formálneho hľadiska nebola na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného dňa 30.06.2022 dodržaná ani jedna z procedúr upravených ustanovením § 18a ods. 9 písm. a) alebo § 18 ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, pričom ich faktické skombinovanie obecným zastupiteľstvom žalovaného považuje správny súd za nesúladné s textom ako aj zmyslom dotknutých ustanovení zákona o obecnom zriadení, dospel správny súd k právnemu záveru o dôvodnosti správnej žaloby a napadnuté uznesenie žalovaného podľa § 347 ods. 1 SSP zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
34. Toto uznesenie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
35. Podľa § 347 ods. 3 SSP právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odsekov 1 a 2 zanikajú právne účinky toho uznesenia zastupiteľstva, na základe ktorého bola do funkcie hlavného kontrolóra žalovaného zvolená iná osoba.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia možno podať na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.