Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/154/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K Červenému dvoru 3269/25a, Strašnice 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: N. K., trvale bytom C. - M., o zaplatenie 1 388,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 1 388,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 388,- eur od 22.08.2009 do zaplatenia, ďalej 6 % ročný úrok zo sumy 1 388,- eur od 28.12.2009 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 4,63 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za návrh vo výške 83,- eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 95,02 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, vedený vo N., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

odôvodnenie:

Návrhom na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie č. 861/2007") sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu 1 388,- eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 17.04.2009 na zmenkovú sumu 1 388,- eur, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 22.08.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Poukázal na to, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ neuhradil žiadnu sumu. K návrhu pripojil prvopis zmenky a výpis z obchodného registra navrhovateľa.

Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 861/2007 odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 861/2007 ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa článku 19 nariadenia č. 861/2007 pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Keďže výška uplatňovanej pohľadávky v predmetnej veci nepresiahla 2 000,- eur, navrhovateľ má sídlo v Českej republike a svojou pohľadávku si uplatnil prostredníctvom predpísaného vzorového tlačiva súd postupoval v konaní v zmysle citovaného nariadenia č. 861/2007 a odporcovi doručil za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu tlačivo C na odpoveď v zmysle čl. 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007. Odporca však vyplnené tlačivo v lehote 30 dní v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 861/2007 súdu nedoručil, k návrhu sa ani žiadnym iným spôsobom nevyjadril a v konaní zostal celkom nečinný.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, keďže žiadna zo strán o to nepožiadala a súd to ani vzhľadom na okolnosti veci nepovažoval za potrebné, preto oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu verejné vyhlásenie rozsudku na deň 18.07.2014.

Z priloženej zmenky súd zistil, že odporca dňa 17.04.2009 vystavil v Malackách vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 sumu 1 388,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 22.08.2009. Predmetná zmenka bola opatrená doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia," pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Na rube zmenky sa nachádza indosament - na rad navrhovateľa, podpísaný prvotným zmenkovým veriteľom.

Podľa čl. I, § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len "zákon č. 191/1950 Sb.") vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I, § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I, § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. v zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 zákona č. 191/1950 Sb. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 zákona č. 191/1950 Sb. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I, § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I, § 16 ods. 1 prvá veta zákona č. 191/1950 Sb. o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.

Podľa čl. I, § 17 zákona č. 191/1950 Sb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenka môže byť vystavená:

na videnie,

na určitý čas po videní,

na určitý čas po dáte vystavenia,

na určitý deň.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 44 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie).

Podľa čl. I, § 46 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie.

Podľa čl. I, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. majiteľ zmenky môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Súd preskúmal predloženú zmenku v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 191/1950 Sb. a zistil, že spĺňa všetky náležitosti vyžadované predmetným zákonom. Zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, bezpodmienečný sľub odporcu ako vystaviteľa zmenky zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu (1 388,- eur), údaj o zročnosti (pri predložení), údaj o mieste, kde sa má platiť (Pribinova 25, 811 09 Bratislava /sídlo prvotného zmenkového veriteľa/), meno toho, na rad koho sa má platiť (POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 /prvotný zmenkový veriteľ/), dátum a miesto vystavenia zmenky (17.04.2009 v Malackách) a podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky. Na zmenke je ďalej uvedená výška úroku (0,25 % denne), ako aj dátum, od ktorého sa úrok počíta (od 22.08.2009). Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Na zmenke sa tiež nachádzajú doložky "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Čo sa týka naposledy zmienenej doložky, táto je v súlade s čl. I, § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb., keďže predmetné ustanovenie umožňuje vystaviteľovi modifikovať všeobecné pravidlo, že zmenka, ktorá je splatná pri predložení, musí byť predložená na platenie do jedného roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ v tomto prípade využil zákonnú možnosť predĺžiť lehotu na predloženie na 4 roky od vystavenia.

Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významný dôvod vystavenia zmenky. Preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, má jej majiteľ právo na jej zaplatenie bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom. Je však potrebné zdôrazniť, že vyvodzovanie následkov z kauzálneho vzťahu medzi dlžníkom a majiteľom zmenky nie je pri zmenke celkom vylúčené. Nevyhnutným predpokladom na to, aby bol súd oprávnený posudzovať základný kauzálny vzťah, je naplnenie predpokladov uvedených v čl. I, § 17 zákona č. 191/1950 Sb. a zároveň unesenie dôkazného bremena zo strany dlžníka predpokladané v tomto ustanovení. Avšak v situácii, keď neboli vznesené námietky voči zmenke, dlžník nepreukázal, že majiteľ zmenky pri nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka, že majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou, súd nie je oprávnený posudzovať kauzálny vzťah, ale je povinný rozhodnúť len o nároku zo zmenky ako abstraktného vzťahu (porov. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 19.12.2013).

Možno teda uzavrieť, že pri zmenke ako abstraktnom cennom papieri vystaviteľ zmenky svojim podpisom na zmenke potvrdzuje skutočnosť, že voči osobe, na rad ktorej zmenku vystavil, je dlžníkom, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojim pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Kauzálne dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená, strácajú pri indosamente svoju relevanciu. Kauzálne námietky voči poslednému majiteľovi zmenky možno vznášať iba za splnenia podmienok podľa čl. I. § 17 zákona č. 191/1950 Sb., avšak len prostredníctvom námietok, ktoré uplatní dlžník zo zmenky (rovnako porov. vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici).

Vzhľadom na výklad podaný vyššie a vzhľadom na to, že súd nezistil absenciu zákonných náležitostí zmenky, odporca nevzniesol proti zmenke žiadne námietky, nezaslal súdu tlačivo C na odpoveď v zmysle nariadenia č. 861/2007 a v konaní zostal celkom nečinný, súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom (čl. I, § 48 ods. 1 bod 1 zákona č. 191/1950 Sb.), zákonným úrokom (čl. I, § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Sb.) a zmenkovou odmenou (čl. I, § 48 ods. 1 bod 4 zákona č. 191/1950 Sb.).

V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na viacero rozhodnutí, v ktorých súdy v obdobných veciach totožného navrhovateľa ohľadne jeho nárokov zo zmenky dospeli k rovnakému záveru ohľadne platnosti zmenky (napr. rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 13.03.2014, rozsudky

Okresného súdu Revúca sp. zn. zo dňa 18.03.2014 a sp. zn. zo dňa 11.02.2014, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21.11.2013, sp. zn. zo dňa 19.12.2013, sp. zn. zo dňa 19.12.2013, sp. zn. zo dňa 19.12.2013).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia č. 861/2007, v zmysle ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke. Súd uložil odporcovi ako neúspešnému účastníkovi konania povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za návrh vo výške 83,- eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 95,02 eura.

Čo sa týka samotnej výšky trov právneho zastúpenia, navrhovateľ žiadal priznať túto náhradu za 2 úkony právnej služby po 71,37 eura (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu na súd) + 2x režijný paušál po 7,81 eura + 20 % DPH (, , , , , vyhlášky č. ). Súd však dospel k záveru, že je na mieste v súlade s čl. 16 druhá veta nariadenia č. 861/2007 pristúpiť k zníženiu náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v posudzovanej veci ide o nárok uplatnený formou vzorového tlačiva, do ktorého sa iba dopĺňajú požadované údaje (väčšinou predtlačené, z ktorých si navrhovateľ vyberá tú správnu zaškrtnutím príslušnej možnosti). Ide teda o obdobu tzv. formulárových návrhov v ešte zjednodušenejšej podobe. Pri formulárových návrhoch ide pritom o návrh, ktorý sa od iných návrhov toho istého navrhovateľa v totožných veciach líši v zásade iba identifikačnými údajmi odporcu a výškou uplatňovanej sumy. Skutkový základ návrhu, vrátane právnej argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností predstavuje spísanie takéhoto formulárového návrhu skôr administratívny úkon, ako vykonanie úkonu právnej služby (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 29.03.2012). Uvedené pritom možno konštatovať o to viac (a ešte priliehavejšie) práve o uplatnení pohľadávky formou vyplneného vzorového tlačiva ako tomu bolo v posudzovanej veci. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by navyše nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb, keďže v prejednávanej veci išlo v zásade o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a času právneho zástupcu, nemohla klásť na neho žiadne väčšie nároky. V tejto súvislosti možno poukázať tiež na to, že konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je v zásade písomné, pričom pri stanovení nákladov na riešenie sporu v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu by sa mali zohľadňovať zásady jednoduchosti, rýchlosti a proporcionality (bod 7 nariadenia č. 861/2007).

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v posudzovanej veci možno považovať priznanie náhrady trov právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby (71,37 eura + režijný paušál 7,81 eura + 20 % DPH = 95,02 eura), preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia práve v tejto výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.