Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-477-2013.pdf
PDF · 89.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/477/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners, a.s., IČO: 35 944 471, Prievozská 37, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., IČO 36 866 733, Pri starej prachárni č. 13, Bratislava, proti žalovanej: M. E., rodená B., narodená XX. X. XXXX, bytom Z. XX, K., zastúpená: F.. F. V., narodený XX. X. XXXX, bytom X. XXX, o zaplatenie 11,62 eur, takto
rozhodol:
I.Súd návrh zamieta.
II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojim návrhom domáhal zaplatenia sumy 350,- Sk/11,62 € a náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1964,- Sk, t. j. 65,19 eur. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.10.2005 mu bola postúpená pohľadávka Slovenského rozhlasu voči žalovanej vo výške 890,- Sk. S postúpením pohľadávky bola žalovaná oboznámená zo strany Slovenského rozhlasu oznámením o postúpení pohľadávky a zároveň bola zo strany Slovenského rozhlasu vyzvaná na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov. Žalovaná na výzvu nereagovala.
Žalovaná navrhla návrh zamietnuť a vzniesla námietku premlčania v zmysel § 101 Občianskeho zákonníka.
Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie. Riadne predvolaná splnomocnenkyňa žalobcu sa na súdne pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila pracovnou vyťaženosťou a žiadala, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu. Prihliadol pritom na návrh, výpoveď žalovanej, predložené listinné dôkazy, ako aj na ďalší obsah súdneho spisu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to výzvy Slovenského rozhlasu zo dňa 20.10.2005 podpísanej v elektronickej podobe, potvrdením Slovenského rozhlasu, ktoré je podpísané v elektronickej podobe o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi - odporkyni a zároveň, že zo strany Slovenského rozhlasu došlo k výzve na úhradu nedoplatkov prostredníctvom Slovenskej pošty, Výpisom nedoplatkov žalovaného evidenčné číslo 8528066175 a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalovaná uviedla, že návrh navrhuje zamietnuť. Žiadne výzvy jej doručené neboli a ani Slovenskému rozhlasu nedoručovala žiadne oznámenia. Do roku 2000 žila na adrese F. XX, B., potom ako predala byt žila na chate v Q. nad X. asi do apríla 2004. Odvtedy žije na adrese Z. XX, K..
Z obsahu návrhu súd zistil, že predmetom konania je právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vzniknutom na základe zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch. V zmysle tohto právneho predpisu vzniká medzi vymedzenými fyzickými osobami či právnickými osobami a Slovenským rozhlasom právny vzťah. Obdobie, za ktoré žalovaná nezaplatila koncesionárske poplatky bolo v návrhu vymedzené odkazom na výpis nedoplatkov žalovanej, podľa ktorého si túto povinnosť neplnila v mesiacoch január 2002 až júl 2003, august 2003 až november 2003, január 2004 až máj 2004, pričom v konaní si uplatnila sumu vo výške 350 Sk za mesiace júl 2003 á 30 Sk, august 2003 až november 203 (4 x á 40 Sk), január až máj 2004 (5 x á 40 Sk), pričom žalovaná koncesionárske poplatky nezaplatila a v konaní žiada žalobca 11,62 eur (350 Sk). Súd má za nesporné, že žalovaná bola vlastníčkou rozhlasového prijímača v rozhodnom období, teda mala byť riadnym platiteľom koncesionárskeho poplatku Slovenského rozhlasu. Nebol tvrdený a ani preukázaný zánik povinnosti platiť koncesionárske poplatky, keď skutočnosti tvoriace podmienky na oslobodenie od povinnosti platiť Slovenskému rozhlasu ako príjemcovi neboli žalovanou tvrdené. Žalovaná bola preto povinná riadne platiť koncesionársky poplatok Slovenskému rozhlasu.
Inštitút koncesionárskych poplatkov upravuje zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „ZKP“).
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 3, 6 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobková činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.
Platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15-teho dňa v mesiaci.
Povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho potom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí sa posledným dňom mesiaca v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.
Podľa ustanovenia § 8 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8, alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní so zaplatením poplatku.
Ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 až 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia, alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splatenie povinnosti podľa tohto zákona.
Ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas poplatku po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 citovaného zákona, ak je platiteľ poplatku (§ 3) v omeškaní s platbou dlhšie ako dva mesiace, a dodržal sa postup podľa § 8, Slovenská televízia, alebo Slovenský rozhlas požiada platiteľa o zaplatenie úroku z omeškania.
V zmysle citovaných ustanovení je platiteľ koncesionárskeho poplatku povinný platiť poplatok do 15- teho dňa v tom ktorom mesiaci. Ak koncesionársky poplatok nezaplatí, tak je v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 v omeškaní. Na postup pri vymáhaní nezaplatených koncesionárskych poplatkov sa vzťahuje špeciálna úprava uvedená v § 8 a § 9 zákona.
Z tejto úpravy vyplýva, že ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac od jeho splatnosti, je Slovenský rozhlas, resp. iný vyberateľ povinný písomne ho vyzvať na
splnenie povinnosti podľa tohto zákona a zároveň mu určiť lehotu na zaplatenie nedoplatku. Až v prípade, ak platiteľ poplatku nesplní výzvu a v určenej lehote nedoplatok nezaplatí, môže Slovenský rozhlas uplatniť právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.
Písomná výzva podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z., je jednostranný adresný právny úkon, s ktorým citovaný zákon spája pre platiteľa poplatku a i jeho vyberateľa presne určené právne následky. Právne následky tohto právneho úkonu spočívajú v tom, že ak adresát tohto právneho úkonu (platiteľ poplatku) neuhradí nedoplatok ani v priebehu v písomnej výzve určenej lehoty, je možné si právo na úhradu nedoplatku koncesionárskych poplatkov uplatniť na príslušnom súde. Ďalším právnym následkom označeného právneho úkonu je tá skutočnosť, že ak platiteľ poplatku poplatok neuhradí v určenej lehote, vznikne mu podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zákona povinnosť platiť poplatok z omeškania. Vzhľadom na to, že sa jedná o jednostranný právny úkon, kde prejavuje vôľu Slovenský rozhlas, resp. iný vyberateľ poplatku, ktorý je zároveň adresným právnym úkonom, logickým výkladom je možné dospieť k záveru, že právne následky vyvolané týmto právnym úkonom môžu nastať iba jeho riadnym doručením platiteľovi poplatku.
V konaní žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz na preukázanie doručenia výzvy žalovanej. Súdu je známe z úradnej činnosti, že žalobca preukazuje doručenie výzvy žalovanému poštovým hárkom zo dňa 20.10.2005, na ktorom nie je pečiatka pošty, ani podpis zamestnanca pošty. Pričom tento dôkaz nie je hodnoverným dôkazom na preukázanie doručenia výzvy odporkyni. Ide len o snahu žalobcu preukázať, že výzva mala byť žalovanej podaná na pošte na doručenie.
V tzv. sporovom konaní ovládanom dispozičným princípom musí mať neunesenie dôkazného bremena, na preukázanie rozhodujúcich skutočností za následok procesný neúspech toho účastníka, na koho strane problém s unesením dôkazného bremena nastal. Vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nebol schopný preukázať doručenie výzvy na zaplatenie koncesionárskych poplatkov v zmysle § 8 cit. zákona, nebolo možné jeho návrhu vyhovieť a preto súd návrh zamietol.
Súd prihliadal i na to, že zánik povinnosti platiť a zaplatiť poplatok je v zákone upravené osobitne. K zániku povinnosti platiť poplatok dochádzalo priamo zo zákona, a to v prípade ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe. Na zánik povinnosti platiť poplatok zákon nevyžadoval ďalší úkon platiteľa, napr. oznámenie o zániku tejto povinnosti. Ku skončeniu povinnosti zaplatiť poplatok došlo posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok. Iba v prípade, ak by v rámci kontroly platenia poplatkov Slovenský rozhlas vyzval fyzickú alebo právnickú osobu, ktoré neboli platiteľmi poplatkov, boli tieto osoby povinné preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu. Výzva sa však musela vzťahovať na preukázanie tejto skutočnosti a nie na zaplatenie dlžného poplatku. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalovaná prestala platiť koncesionárske poplatky, Slovenský rozhlas mal právo skontrolovať z akého dôvodu sa tak stalo. Mal právo vyzvať žalovanú na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že žalovaná už nie je vlastníkom prijímača. Žalovanej nevznikla automaticky povinnosť preukazovať neexistenciu povinnosti alebo zánik povinnosti platiť poplatok. Takáto povinnosť by žalovanej vznikla až na základe výzvy Slovenského rozhlasu.
Okrem výzvy na zaplatenie dlžných poplatkov nepreukázal žalobca, že Slovenský rozhlas žalovanú vyzval aj na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že žalovaná už nie je (prípade nebola) vlastníkom prijímača. Keďže žalobca nepreukázal súdu, že žalovaná mala prihlásený rozhlasový prijímač obdobie, za ktoré si uplatňuje dlh na koncesionárskych poplatkoch, teda neuniesol dôkaznú povinnosť preukázať, že žalovanej vznikla povinnosť platiť koncesionárske poplatky, súd preto druhotne z tohto dôvodu návrh zamietol.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka súd sa s touto stotožnil čiastočne. Keď mal za preukázané, že napriek tomu že návrh bol ako už vyplýva vyššie ako nedôvodný zamietnutý, že návrh na zaplatenie sumy 350 eur bol
podaný včas v časti sumy 320 Sk a v časti sumy 30 Sk bol podaný po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Suma 30 Sk by bola splatná dňa 15. 7. 2003, avšak návrh je datovaný zo dňa 20. 7. 2006 t. j. po uplynutí premlčacej doby. Následné platby počnúc mesiacom august 2003 boli na súde uplatnené včas.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne ani neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.