Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21P-79-2014.pdf
PDF · 74.7 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/79/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom JUDr. Dušanom Pagáčom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
X. T., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ď. Č.. XX, a otca: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., O. Č.. XX, Q. konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave práv a povinností voči maloletému
dieťaťu v nasledovnom znení:
Maloletá X. T., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke L. T., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec U. T. sa zaväzuje platiť matke L. T. výživné na maloletú X. T. vo výške 100,- € mesačne, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 08.04.2014, matka L. T. žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti vo vzťahu k maloletej X. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorej otcom je U. T., nar. XX.XX.XXXX. Matka uviedla, že s otcom U. T. už nežijú v spoločnej domácnosti a žiadala, aby súd maloletú X. zveril do jej osobnej starostlivosti, a aby otca zaviazal platiť na dcéru výživné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím zástupcu kolízneho opatrovníka a listinami založenými v spise.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia maloletej X. T. nežijú v spoločnej domácnosti. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.07.2014, rodičia maloletej uzatvorili dohodu o úprave práv a povinností voči maloletej dcére tak, že maloletá X. bude zverená do osobnej starostlivosti matke L. T., a otec U. T. sa zaviazal platiť matke výživné na dcéru X. vo výške 100,- € mesačne, vždy vopred, do 20- teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Po vyhlásení rozsudku sa prítomní účastníci vzdali práva podať voči nemu odvolanie, a preto súd v odôvodnení uviedol iba predmet sporu a ustanovenia, na základe ktorých rozhodol ( § 157 ods. 3 O.s.p. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).