Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/60/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcu M.D. R., D.. XX.XX.XXXX, N. G., N. X, zast. JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Letná 45, proti žalovanému: U.S.Steel Košice s.r.o., Vstupný areál U.S.Steel Košice, IČO: 36 199 222, v konaní o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -292 zo dňa 21.11.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o neplatnosti výpovede.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o vylúčení konania o náhradu mzdy na samostatné konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorá bola daná žalobcovi žalovaným listom zo W. XX.XX.XXXX je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Nárok žalobcu na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.2.1973 pôvodne ako žeriavnik, neskôr ako strojník lisu - údržbár. Dňa 21.12.2005 na pracovisku žalovaný doručil žalobcovi výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Žalovaný vo výpovedi ako výpovedný dôvod uviedol, že žalobca sa závažného porušenia pracovnej disciplíny dopustil tým, že neoprávnene vnikol do priestorov zamestnávateľa. Tieto následne neoprávnene uzamkol a používal. Porušenia pracovnej disciplíny sa ďalej dopustil tým, že zamestnávateľovi neoznámil, že v týchto priestoroch sa nachádza materiál, ktorý je vlastníctvom zamestnávateľa , dokonca na základe jeho vyjadrení do tejto miestnosti aj on sám neoprávnene vnášal materiál patriaci zamestnávateľovi. Zároveň nebol schopný hodnoverne preukázať spôsob nadobudnutia tohto materiálu. Taktiež v priebehu vyšetrovania uviedol, že mal vedomosť o tom, že externí vodiči neoprávnene vynášali majetok zamestnávateľa z objektu zamestnávateľa, pričom túto skutočnosť zamestnávateľovi nikdy neoznámil. Dokonca podľa jeho vyjadrenia, v niektorých prípadoch tento majetok zamestnávateľa vynášali s jeho súhlasom. Týmto svojim konaním porušil ust. § 81 písm. e) zákonníka práce a pracovný poriadok U.S.Steel Košice a to bod 3.1.1 písm. e), 3.1.1. písm. u), bod 4.2.2. písm. n), bod 4.2.2. písm. i).

Žalobca nepoprel tú skutočnosť, že do miestností, ktorá sa nachádza na lise č. 1, sa dostal buchnutím lavice do dverí, ktoré sa otvorili, a ktoré následne uzamkol a do ktorej miestnosti z lisu č. 2 nanosil pracovné náradia a nepoprel ani tú skutočnosť, že neoznámil zamestnávateľovi, že sa v miestnosti nachádza materiál, ktorý tam nepatrí, a ktorý podľa názoru žalovaného patrí žalovanému. Jednalo sa

o miestnosť, ktorá sa nachádza na lise č. 1, kde vykonával svoju prácu, a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že o spornú miestnosť sa začal žalovaný zaujímať až niekedy na jeseň v r. 2005, a predtým, ako to vyplýva aj zo svedeckej výpovede A.. G., nikto o túto miestnosť sa nezaujímal, ba ani žalovaný nevedel s určitosťou povedať, komu miestnosť patrí, resp. patrila, dokonca sám žalovaný mal za to, že miestnosť patrí závodu mechanika - údržba. Podľa vyjadrenia žalobcu, miestnosť už roky nikto nepoužíval. Súd prvého stupňa poukázal na nedostatočnú konkretizáciu výpovedného dôvodu v časti týkajúcej sa označenia priestorov, keďže podľa výsledkov dokazovania sa jednalo o jednu miestnosť, pričom vo výpovedi je uvedené, že žalobca neoprávnene vznikol do priestorov, tieto neoprávnene uzavrel a používal a že v týchto priestoroch sa nachádza materiál. Žalobcovi vytýkané závažné porušenie pracovnej disciplíny to, že neoprávnene vnikol do priestorov zamestnávateľa , tieto následne neoprávnene uzamkol a používal, že zamestnávateľovi neoznámil, že sa v týchto priestoroch nachádza materiál, ktorý je vlastníctvom zamestnávateľa, ďalej na základe jeho tvrdení do tejto miestnosti aj sám neoprávnene vnášal materiál patriaci zamestnávateľovi a nebol schopný hodnoverne preukázať spôsob nadobudnutia tohto materiálu, je vymedzené neurčitými , nejasnými, nezrozumiteľnými formuláciami, ktoré je možno zameniť za akýkoľvek iný dôvod skončenia pracovného pomeru a ktoré nepreukazujú konkrétne porušenie zo strany žalobcu. Žalobca vo svojom vyjadrení - hlásení dňa 22.10.2005 neuviedol, že do tejto miestnosti vnášal farebný kov len uviedol, že sa tam nachádza materiál farebných kovov a zároveň uviedol, že materiál nikdy nevynášal cez bránu; do záznamu dňa 18.11.2005 uviedol, že keď vošiel dnu, pod stolom videl materiál, o ktorom nevedel, boli to veľké kusy materiálu z nerezu a on do miestnosti vniesol kábel, zástrčku, ktorá sa používa ako zdroj na magnet a do miestnosti vniesol asi 4 ks 30 cm dlhého medeného káblu, dňa XX.XX.XXXX do záznamu uviedol, že do miestnosti uložil svoje osobné pracovné pomôcky, v miestnosti spolu s nerezom boli uložené aj malé kúsky mosadze, ktoré sám uložil a ktoré vypadli z vagóna. Žalovaný ale vo výpovedi uviedol, že podľa vyjadrenia žalobcu do tejto miestnosti žalobca sám neoprávnene vnášal materiál patriaci zamestnávateľovi.

Žalovaný nepreukázal súdu tú skutočnosť, že čo konkrétne žalobca vnášal, aký materiál, kedy, koľko toho bolo, či všetok materiál, ktorý sa nachádzal v miestnosti po otvorení dverí vnášal žalobca, ktorý je vlastníctvom zamestnávateľa. Miestnosť už roky nikto nepoužíval, je teda otázne, kedy sa tam materiál dostal a kto to tam vnášal.

Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že tvrdenia žalovaného uvádzané v rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu, že žalobca neoprávnene vnikol do priestorov zamestnávateľa, tieto následne neoprávnene uzamkol a používal, že zamestnávateľovi neoznámil, že sa v týchto priestoroch nachádza materiál, ktorý je vlastníctvom zamestnávateľa, ďalej na základe jeho tvrdení do tejto miestnosti aj sám neoprávnene vnášal materiál patriaci zamestnávateľovi a nebol schopný hodnoverne preukázať spôsob nadobudnutia tohto materiálu, ktoré mali byť ďalším dôvodom porušenia pracovnej disciplíny, opäť sú všeobecne nejasne sformulované a nepreukazujú konkrétne porušenie zo strany žalobcu a to, čo sa v konaní preukázalo, teda čo uznal aj žalobca, že vnášal tam káble, zástrčky a pracovný materiál , toto konanie žalobcu súd nepovažoval za také, aby dosiahol intenzitu, že ju možno kvalifikovať ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Pokiaľ žalovaný za ďalší výpovedný dôvod považuje tú skutočnosť, že žalobca v priebehu vyšetrovania uviedol, že mal vedomosť o tom, že externí vodiči neoprávnene vynášali majetok zamestnávateľa z objektu zamestnávateľa, pričom túto skutočnosť zamestnávateľovi nikdy neoznámil, dokonca podľa jeho vyjadrenia v niektorých prípadoch tento majetok zamestnávateľa vynášali s jeho súhlasom tu súd opäť poukazuje na to, že zamestnávateľ môže výpoveďou skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne vymedzených v Zákonníku práce (ďalej len . Výpovedný dôvod, ktorý uplatňuje zamestnávateľ, treba uviesť tak, aby bolo zrejmé, aký je skutočný dôvod výpovede. Nedostatočná konkretizácia výpovedného dôvodu môže ovplyvniť aj platnosť výpovede z dôvodu neurčitosti. ustanovuje nielen povinnosť zamestnávateľa výpovedný dôvod skutkovo vymedziť, ale súčasne zakotvuje aj požiadavku na spôsob tohto vymedzenia. Je povinný dôvod vymedziť skutkovo tak, aby nebol zameniteľný s iným výpovedným dôvodom. Výpovedný dôvod je skutkovo vymedzený vo výpovedi nezameniteľným spôsobom iba vtedy, ak sú vo výpovedi skutkové okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že vo svojom súhrne tvoria skutok nezameniteľný a inými skutkami. Na základe zisteného skutkového stavu a mal súd prvého stupňa za to, že výpoveď je neplatná z dôvodu jej neurčitosti, nakoľko v písomnom vyhotovení výpovede výpovedný dôvod nie je vymedzený v súlade s ust. (§ 61 ods. 2 Zákonníka práce), je nepochybné, že žalovaný nepresne resp. vôbec nekvalifikoval porušenie pracovnej disciplíny. Dôvody výpovede uvedené vo výpovedi, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 21.12.2005 neboli skutkovo

vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi, preto súd vyslovil, že výpoveď je neplatná.

Súd zároveň hodnotil aj intenzitu porušenia pracovnej disciplíny vychádzajúc z okolností daného prípadu. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcu súd prihliadol k osobe zamestnanca k doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností k situácií, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, či i týmto konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu, v akej výške, ako aj na skutočnosť, že u žalovaného pracoval viac ako 30 rokov. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ hodnotí konanie zamestnanca v pracovnom poriadku alebo inom vnútornom predpise.

Súd konanie žalobcu nepovažoval za také, aby dosiahol intenzitu, že ju možno kvalifikovať ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedeného dôvodu je predmetná výpoveď neplatná, hoci bola žalobcovi riadne a včas doručená. Z dôvodu neplatnosti predmetnej výpovede pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá (§ 79 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/201 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa aj ust. § 61 ods. 2, ods. 4, 6, § 77, 79 ods. 1 a 81 písm. e/ Zákonníka práce. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Nárok na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Odvolaním napadol všetky výroky rozsudku súdu prvého stupňa. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie pre prípad, že by odvolací súd nevyhovel odvolaniu a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, navrhol, aby v súlade s ust. § 238 ods. 3 O.s.p. vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je proti nemu dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Žalovaný v odvolaní namietal skutočnosť, že by dôvod skončenia pracovného pomeru tak, ako je uvedený v listine, rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce bol zameniteľný s inými dôvodmi skončenia pracovného pomeru. V predmetnej listine je uvedený popis skutkových zistení žalovaného ako zamestnávateľa žalobcu (neoprávnené vniknutie do priestorov zamestnávateľa a ich následné svojvoľné uzamknutie a používanie, neoznámenie svojmu zamestnávateľovi, že v týchto priestoroch sa nachádza materiál, ktorý je vlastníctvom zamestnávateľa, neoprávnené vnášanie materiálu nepatriacemu žalobcovi do tejto miestnosti, neinformovanie zamestnávateľa o neoprávnenom vývoze majetku zamestnávateľa z objektu zamestnávateľa externými vodičmi, vedomosť o a v niektorých prípadoch aj súhlas s takýmto vynášaním materiálu externými vodičmi ako aj nespolupráca a prekrúcanie dôležitých faktov pri prešetrovaní a objasňovaní prípadu), odkaz na konkrétne ustanovenia Zákonníka práce (§ 81 písm. e) ako aj Pracovného poriadku žalovaného (body 3.1.1. písm. e) a u), ktoré žalobca vyššie definovaným konaním porušil a v neposlednom rade aj o klasifikácia stupňa porušenia pracovnej disciplíny žalobcom z pohľadu Pracovného poriadku žalovaného (body 4.2.2. písm. n) a i) ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Výpovedný dôvod bol v súlade s vyššie uvedenou klasifikáciou zadefinovaný odkazom na ustanovenie § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

Podľa odvolateľa je nesprávne tvrdenie súdu prvého stupňa o zameniteľnosti presne špecifikovaného výpovedného dôvodu s akýmkoľvek iným dôvodom skončenia pracovného pomeru. Odvolateľ v odvolaní akcentoval na to, že súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku najprv uvádza presný popis materiálu, ktorý do inkriminovanej miestnosti žalobca vniesol, pričom vychádza z vlastných vyjadrení žalobcu v rámci podaní - vysvetlení zo dňa 18.11.2005 a 25.11.2005 a následne v dôvodoch rozsudku uvádza, že žalovaný nepreukázal súdu tú skutočnosť, čo konkrétne žalobca vnášal, aký materiál, kedy, koľko toho bolo, či všetok materiál, ktorý sa nachádzal v miestnosti po otvorení dverí vnášal žalobca, ktorý je vlastníctvom zamestnávateľa. Súd prvého stupňa si tiež bez akéhokoľvek odôvodnenia osvojil názor žalobcu, že ten si tam ukladal iba pracovné pomôcky. V daných súvislostiach sa súd vôbec nevysporiadal s dôkazmi, ako je fotodokumentácia v inkriminovanej miestnosti, vrátane materiálu zabaleného v novinách Oceľ Východu s dátumom z obdobia, kedy mal kľúče od tejto miestnosti iba žalobca, pracovné

zaradenie žalobcu a opodstatnenosť vnášania veci (kábel, zástrčka, ktoré mal údajne žalobca používať na výkon práce, vyjadrenie svedkov (nadriadeného žalobcu - napr. V. G., že okrem lopaty a metly, veci, ktoré tam našli, neboli pracovnými prostriedkami žalobcu a v neposlednom rade aj na interné predpisy spoločnosti žalovaného, týkajúce sa nakladania s farebnými kovmi (žalovaný predložil v rámci prvostupňového konania detailno - technologický predpis DTP - BNOO - 03/03 a kópie strán zo zápisnice bezpečnosti práce. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že konanie žalobcu, čo uznal aj žalobca, že vnášal do priestorov zamestnávateľa káble, zástrčky a pracovný materiál, toto konanie žalobcu nepovažoval za také, aby dosiahol intenzitu, že ju možno kvalifikovať ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o neoprávnenom vyvážaní majetku zamestnávateľa externými vodičmi a neinformoval o tom svojho zamestnávateľa a v niekoľkých prípadoch bol taký neoprávnený vývoz materiálu realizovaný aj so súhlasom samotného žalobcu, bola vyhodnotená žalovaným (zamestnávateľom) ako porušenie základnej povinnosti žalobcu (zamestnanca) v zmysle Zákonníka práce, a to hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa si osvojil ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenia žalobcu a súčasne odignoroval listinné dôkazy (hlásenie zo dňa 22.10.2005, záznamy z 18.11.2005 a 22.11.2005, ktoré obsahujú vlastné vyjadrenia žalobcu, ako aj svedecké výpovede. Pokiaľ súd hodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny vychádzajúc z okolností daného prípadu a prihliadol k osobe zamestnanca, k doterajšiemu postoju plneniu pracovných povinností, konanie žalobcu nepovažoval za také, aby dosiahlo intenzitu, že ju možno kvalifikovať ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Pritom z pracovnej charakteristiky navrhovateľa, ktorú mal súd k dispozícii, okrem iného vyplýva, že opakovanie vyjadroval svoju nespokojnosť so svojím pracovným zaradením s tým, že mal záujem o zaradenie na inú pracovnú zmenu, a to z dôvodu zlých vzťahov s kolegami. Menovaný zamestnanec zvykol vstupovať a zdržiavať sa na pracovisku aj mimo jeho pracovný čas, a to bez vedomia nadriadených, dňa 4.4.1995 sa podrobil dychovej skúške na alkohol s pozitívnym výsledkom, teda v prípade žalobcu sa nejednalo o prvý prípad porušenia pracovnej disciplíny (použitie alkoholu, vstupovanie a zdržiavanie sa na pracovisku mimo pracovný čas), nebol ani zamestnancom s nadpriemernými pracovnými výsledkami.

Prejavom nedôslednosti posudzovania skutkového stavu veci, ktorého následkom je aj nesprávne právne posúdenie veci sú ničím nepodložené skutočnosti, na ktoré súd prvého stupňa poukazoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré sú dôkazom uprednostňovania záujmov žalobcu pred požiadavkou na spravodlivé a objektívne prejednávanie veci. Konkrétne súd prvého stupňa uviedol, že „problémy na pracovisku nastali v polovici roka 2005, keď jeho priamym nadriadeným sa stal pán G. V., ktorý po nástupe do funkcie vedúceho prevádzky sa vyjadril v tom zmysle, že každého, kto sa mu nebude páčiť, prepustí...“, „... žalobca bol v práci v neustálom strese, a toto bolo aj dôvodom, prečo nadriadeným neoznámil náhodné otvorenie miestnosti na pracovisku bývalých sociálnych zariadení na lise č. 1“... do miestnosti neskôr vnášal materiál, ktorý potreboval k práci, ako lopatu, metlu, čiže materiál, ktorý potreboval pri svojej pracovnej činnosti a ktorý nechcel voľne nechať po svojom odchode zo zmeny priamo na pracovisku, lebo sa tam kradlo.“

V rámci celého konania sa pritom súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal s fotodokumentáciou materiálu nachádzajúceho sa v inkriminovanej miestnosti na lise č. 1 dňa 22.10.2005. V dôvodoch odvolania akcentoval žalovaný aj na to, že v priebehu konania svedok M. W. opakovane a vždy rovnako potvrdil pravdivosť svojho písomného vyjadrenia zo dňa 22.10.2005, ktoré je súčasťou hlásenia U.S.Steel Košice - SBS s.r.o., . Medzi vyjadreniami M. W. V. V. G. v otázke, či sa navrhovateľ vyjadroval k vnášaniu veci (farebných kovov) do inkriminovanej miestnosti žiadna protichodnosť nevznikla. Dôsledkom vykonanej konfrontácie bolo, že obaja svedkovia potvrdili skutočnosti, ku ktorým sa žalobca priznal, nie len v ich prítomnosti dňa 22.10.2005, ale aj vo svojom vlastnoručnom vyjadrení z toho istého dňa, ako aj vo svojich vyjadreniach z dní 18.11. a 22.11.2005. Z tohto pohľadu bolo teda potrebné vyhodnotiť predmetnú konfrontáciu jednoznačne v neprospech žalobcu. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku nevyhodnotil predmetnú konfrontáciu, pričom v odôvodnení sám uvádza protichodnosť tvrdení svedkov a žalobcu. Žalovaný predložil v rámci prvostupňového konania detailno-technologický predpis DTP - BNOO - 03/03, pracovno-bezpečnostný technologický predpis BPTP a kópie strán zo zápisnice bezpečnosti práce BP. Vyššie uvedenými internými predpismi sa snažil žalovaný poukázať na skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o

tom, ako má nakladať s farebnými kovmi a že ich nesmel zhromažďovať v inkriminovanej miestnosti. Súd prvého stupňa si nesprávne osvojil aj argumentáciu žalobcu, ktorý poukazoval v konaní na skutočnosť, že uznesením Okresnej prokuratúry Košice II bolo trestné stíhanie vedené proti žalobcovi zastavené. Uznesením OP Košice II zo dňa 10.4.2006 č. k. bolo zastavené trestné stíhanie proti žalobcovi v trestnej vecí za trestný čin krádeže podľa § 8 ods. 1, 247 ods. 1 a nie za porušenie pracovnej disciplíny v rozsahu uvedenom v listine „Rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce“.

Nie je možné dávať na roveň posudzovanie konania žalobcu ako fyzickej osoby z pohľadu toho, či napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého trestného činu a posudzovanie konania žalobcu ako zamestnanca z pohľadu riadneho si plnenia pracovných povinností a dodržiavania pracovnej disciplíny.

Súd prvého stupňa v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach -219 zto dňa 30.9.2011 doplnil dokazovanie formou výsluchu svedkov M.. P. Č. V. M.. H. C.. Z ich svedeckých výpovedí na pojednávaní dňa 25.06.2012 vyplynulo, že žalobca sa priznal k neoprávnenému vniknutiu, uzamknutiu a užívaniu priestorov zamestnávateľa, neinformovaniu zamestnávateľa o výskyte a neoprávnenom vnášaní materiálu (farebných kovov) do týchto priestorov, neinformovaniu zamestnávateľa o neoprávnenom vynášaní majetku externými vodičmi a pod., ktoré boli zaznamenané na Záznamoch zo sedenia v kancelárii M.. P. Č. (vo funkcii zástupcu GPZ) zo dňa 18.11.2005 a 22.11.2005, sú autentické, zodpovedajú slobodným a ničím neobmedzeným vyjadreniam žalobcu, ktorý ich vlastnoručným podpisom verifikoval. Žalovaný preto má za to, že v rámci prvostupňového konania boli dostatočným spôsobom v rámci vykonaného dokazovania, či už z listinných dôkazov, resp. výpovedí svedkov, preukázané nasledujúce skutočnosti: • Zo strany účastníkov a ani svedkov nebolo nikdy spochybňované o akú miestnosť /priestory/ ide. Tak ako žalobca, tak aj vypočutí svedkovia zhodne identifikovali inkriminované priestory zamestnávateľa. • Z vlastných vyjadrení žalobcu zaznamenaných v Zázname zo sedenia v kancelárii zástupcu GPZ zo dňa 18.11.2005, ako aj zo dňa 22.11.2005 vyplýva že žalobca neoprávnene vnášal do týchto priestorov materiál patriaci zamestnávateľovi, ktorý nebol charakteru jeho pracovných pomôcok. To, že sa nejednalo iba o pracovné pomôcky žalobcu okrem iného potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach zo dňa 06.09.2010 svedkovia M. W. V. V. A.. V. G.. Žalobca pravdivosť svojich vyjadrení potvrdil aj na pojednávaní dňa 25.06.2012. • Skutočnosť, že sa žalobca priznal ku tomu, že do predmetnej miestnosti aj on poznášal osobne farebné kovy a že mal aj úmysel neoprávnene ich vyniesť z areálu žalovaného vyplynula, okrem vyššie spomínaných skutočností, nie len zo svedeckých výpovedí V.D. G. (naposledy dňa 19.09.2013), ale prvotne z vlastnoručného písomného vyjadrenia M. W. v rámci hlásenia zo dňa 22.10.2005 ako aj z jeho nasledujúcich svedeckých výpovedí (naposledy dňa 19.09.2013). • Obidvaja svedkovia M. W. V. V. G. na pojednávaní dňa 06.09.2010 potvrdili, že pri spisovaní vyhlásení v rámci hlásenia U. S. Steel Košice - SBS, s.r.o. zo dňa 22.10.2005, kedy boli spoločne so žalobcom prítomní pri spisovaní jeho vyjadrenia, kde sa priznal ku všetkým následne mu vo výpovedi vytýkaným skutkom, nebol zo strany zamestnancov žalovaného a ani prítomného zamestnanca U. S. Steel Košice

- SBS, s.r.o. vyvíjaný na žalobcu žiaden nátlak a žalobca nebol nikým usmerňovaný a ani ovplyvňovaný v tom, čo má presne do vyjadrenia písať. Vedomosť žalobcu ohľadom neoprávneného vynášania majetku žalovaného z jeho objektov externými vodičmi a vedomé neoznámenie tejto skutočnosti z jeho strany bola preukázaná predložením vlastnoručného vyjadrenia žalobcu (Vyjadrenie osoba č.1) zo dňa 22.10.2005, ktoré je súčasťou Hlásenia U. S. Steel Košice - SBS, s.r.o., , ako aj z vyjadrenia žalobcu zaznamenaného v Zázname zo sedenia v kancelárii GPZ zo dňa 22.11.2005. • So svedeckých výpovedí M.. P. Č. V. M.. H. C. na pojednávaní dňa 25.06.2012 vyplynulo, že priznania žalobcu ku neoprávnenému vniknutiu, uzamknutiu a užívaniu priestorov zamestnávateľa, neinformovaniu zamestnávateľa o výskyte a neoprávnenom vnášaní materiálu (farebných kovov) do týchto priestorov, neinformovaniu zamestnávateľa o neoprávnenom vynášaní majetku externými vodičmi a pod., ktoré boli zaznamenané na Záznamoch zo sedenia v kancelárii zástupcu GPZ zo dňa 18.11.2005 a 22.11.2005, sú autentické, zodpovedajú slobodným a ničím neobmedzeným vyjadreniam žalobcu, ktorý ich vlastnoručným podpisom verifikoval. • Z predloženej pracovnej charakteristiky žalobcu vyplýva, že „opakovane vyjadroval svoju nespokojnosť so svojim pracovným zaradením s tým, že mal záujem o zaradenie na inú pracovnú zmenu a to z dôvodu zlých vzťahov s kolegami na zmene. V súvislosti s jeho prítomnosťou na pracovisku však môžem dodať, že menovaný zamestnanec zvykol vstupovať a zdržiavať sa na pracovisku aj mimo jeho pracovný čas a to bez vedomia nadriadených.... Čo sa týka skutočnosti, či bolo voči M. R. vedené nejaké

disciplinárne konanie môžem uviesť, že dňa 04.04.1995 sa menovaný podrobil dychovej skúške na alkohol s pozitívnym výsledkom." Objektívnosť a pravdivosť tejto pracovnej charakteristiky žalobcu, bola potvrdená svedkom M. W. na pojednávaní dňa 06.09.2010.

Žalobca svoje dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní nepravdivosti vytýkaných skutočností, neuniesol, keď po celú dobu iba účelovo prekrúcal fakty, vyjadroval sa rozporuplne a celú dobu iba spochybňoval žalovaným predkladané dôkazy. Týmto svojim postupom žalobca konal v rozpore s ustanovením § 101 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočností, označia dôkazné prostriedky, ako aj v rozpore s ustanovením § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd prvého stupňa neprihliadal komplexne na celý obsah svedeckých výpovedí, obsah listinných dôkazov, a to aj vo väzbe na vlastné vyjadrenia žalobcu. Súd prvého stupňa nesprávne zhodnotil vykonané dokazovanie a jeho dôsledkom bolo aj následné nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p. odôvodnil tým, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa musí byť presvedčivé, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa je zmätočné. Citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Odvolaním napadol aj výrok, ktorým súd uplatnený nárok o náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie akcentujúc na to, že vylúčiť vec na samostatné konanie možno len za podmienok uvedených v ust. § 112 ods. 2 O.s.p. Neplatné skončenie pracovného pomeru súvisí s nárokom na náhradu mzdy, preto postup súdu prvého stupňa o vylúčení časti nároku na samostatné konanie bol nezákonný a bez právneho podkladu.

Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1 až 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku o neplatnosti výpovede z pracovného pomeru nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.

Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odôvodnil tým, že v dôsledku nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia a nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom, keďže súdne rozhodnutie nedalo odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je daný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia znamená, že sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru vyhovel, teda vyslovil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorá bola daná žalobcovi žalovaným listom zo dňa 21.12.2005 je neplatná. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný, teda vždy musí ísť o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Žalovaný v odvolaní neoznačil dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol súdom prvého stupňa vykonaný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 a § 135 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací súd sa nestotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, že výpovedný dôvod nebol dostatočne konkretizovaný v časti týkajúcej sa označenia priestorov, keďže podľa výsledkov dokazovania sa jednalo o jednu miestnosť, keďže vo výpovedi žalovaného sa síce uvádza označenie priestorov, ale aj to, že išlo o jednu miestnosť, čo napokon nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobcom bola neoprávnene užívaná jedna miestnosť, ktorú uzamkol svojím zámkom.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní platnosti výpovede danej žalobcovi z hľadiska § 61 ods. 2 a § 63 ods. 3 Zákonníka práce postupoval len čiastočne správne. Z obsahu zrušovacieho prejavu musí byť zrejmé, aké sú skutočné príčiny výpovede. Konkretizácia výpovedného dôvodu umožňuje súdu riadne a spoľahlivo zistiť, akým spôsobom a kedy mal žalobca pracovnú disciplínu porušiť a teda, či sú splnené podmienky výpovede podľa § 63 ods. 1, písm. e) Zákonníka práce.

Žalovanou nebolo preukázané v konaní, že by sa žalobca dopustil pokusu krádeže (farebných kovov) zamestnávateľa, že neoprávnene vnášal materiál patriaci zamestnávateľovi do miestnosti okrem kábla a zástrčky, ktorá sa používa ako zdroj na magnet a 4 ks 30 cm dlhého medeného káblu a malých kúskov mosadzí, ktoré vypadli z vagóna.

Neinformovanie zamestnávateľa o výskyte farebných kovov v miestnosti, ktorá slúžila žalobcovi ako šatňa, je vo výpovedi dostatočne konkretizované a nesporne ide o porušenie pracovnej disciplíny, keďže je povinnosťou zamestnanca nahlásiť veci najdené, náhodne pohodené, či nikomu nepatriace a zvlášť pokiaľ ide o interné predpisy v spoločnosti žalovaného, týkajúce sa nakladania s farebnými kovmi. Neinformovanie zamestnávateľa však podľa odvolacieho súdu nepredstavuje takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by zakladala dôvod, pre ktorý by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer (§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce).

Pokiaľ žalovaný za ďalší výpovedný dôvod považuje skutočnosť, že žalobca v priebehu vyšetrovania uviedol, že mal vedomosť o tom, že externí vodiči neoprávnene vynášali majetok zamestnávateľa z objektu zamestnávateľa a túto skutočnosť zamestnávateľovi neoznámil, žalobca aj v priebehu vyšetrovania uviedol dôvod, prečo tak neurobil, lebo sa obával o svoje zdravie, keďže externí vodiči sa mu pre prípad oznámenia vyhrážali ublížením na zdraví. Vo svojej výpovedi pred súdom aj uviedol meno a priezvisko konkrétnej pracovníčky žalovaného, ktorú po odchode z práce napadli práve z dôvodu oznámenia zamestnávateľovi neoprávneného vynášania majetku z priestorov žalovaného. Neoznámenie neoprávneného vynášania majetku zamestnávateľa externými vodičmi ako výpovedný dôvod navyše postráda časový aspekt (§ 63 ods. 3 Zákonníka práce).

Súd prvého stupňa správne hodnotil aj intenzitu porušenia pracovnej disciplíny vychádzajúce z okolnosti daného prípadu, že svojím konaním nespôsobil zamestnávateľovi škodu, ako aj na skutočnosť, že u žalovaného pracoval viac ako 30 rokov.

Súd prvého stupňa správne uzavrel, že neboli v danom prípade zákonné predpoklady pre ukončenie pracovného pomeru zamestnávateľom spoločnosťou žalovaného žalobcovi v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku, ktorým súd vyslovil neplatnosť výpovede z pracovného pomeru danej žalobcovi dňa 21.12.2005 ako vecne správny potvrdil.

Žalobca v odvolaní proti výroku, ktorým súd nárok na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., teda, že neboli splnené podmienky o vylúčení časti návrhu na samostatné konanie.

Odvolací súd už v uznesení č.k. -219 zo dňa 30.9.2011, ktorým zrušil rozsudok vo výroku, ktorým súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorá bola daná žalobcovi žalovaným listom zo dňa 21.12.2005 je neplatné a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň odmietol odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku, ktorým nárok na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie, lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Pretože odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku, ktorým nárok na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie, nesprávne súd prvého stupňa opätovne rozhodol, že nárok žalobcu na náhradu mzdy vylučuje na samostatné konanie.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. i/ zrušil výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým opätovne nárok na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa vo vylúčenom konaní o náhradu mzdy.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.