Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_7Cpr-3-2011.pdf
PDF · 155.48 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cpr/3/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobkyne Y.. K. Q., nar. XX.X.XXXX, T. č. XXX, okres L. M., právne zastúpenej JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, 17. novembra 14, proti žalovanému Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Starej Ľubovni, IČO: 17335451, Obrancov mieru 1, Stará Ľubovňa, právne zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 29.11.2011 sa žalobkyňa domáhala určenia, že výpoveď žalovaného daná žalobkyni dňa 8.7.2011 prípisom č. OÚ/2011/000633/188 zo dňa 7.7.2011 je neplatná, ďalej určenia, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovanému trvá, ako aj náhrady trov konania. V žalobe poukazovala na to, že jej žalovaný 8.7.2011 doručil výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru, na zdôvodnenie uvedenej výpovede žalovaným, na pohovor 7.3.2011, na ktorom jej bolo oznámené, že žalovaný nemá žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto ani miesto pri výkone prác vo verejnom záujme vo vzťahu k čomu zdôraznila, že žalovaný však voľným štátnozamestnaneckým miestom disponoval, a to miestom odborného radcu - vedúceho štátneho zamestnanca - vedúceho oddelenia hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov, kde v tom čase bola príslušná zamestnankyňa neprítomná v dôsledku čerpania rodičovskej dovolenky, na ktorej zastupovanie žalovaný vymenoval inú štátnu zamestnankyňu od 1.4.2011 vykonávajúcu u žalovaného funkciu odborného radcu - vedúceho štátneho zamestnanca - vedúceho oddelenia epidemiológie. Podľa žalobkyne žalovaný voči nej porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a je žalovaným diskriminovaná z dôvodu iného postavenia, ktorým je skutočnosť, že je bývalá štatutárna zástupkyňa žalovaného. Poukazovala na to, že žalovaný ju nezaradil na žiadne iné štátnozamestnanecké miesto, ona však bola povinná dochádzať do zamestnania, kde jej však žalovaný neprideľoval žiadne služobné úlohy, v čom bol podľa žalobkyne rozpor s ustanoveniami § 129 ods. 6 vety tretej, § 59 ods. 1 písm. a/ a § 62 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe, čím podľa žalobkyne žalovaný na ňu vykonával nátlak
.smerujúci k tomu, aby súhlasila so skončením štátnozamestnaneckého pomeru dohodou. Ďalej poukazovala na výsledky pohovoru zo 4.7.2011, v súvislosti s tým na ustanovenie § 36 ods. 1 vety druhej zákona o štátnej službe a na to, že mohla byť preložená na miesto vedúceho oddelenia hygieny detí a mládeže bez výberového konania; poukazovala na prax v iných služobných úradoch; uviedla, že má za to, že žalovaným bola priamo diskriminovaná. Vyjadrením doručeným súdu dňa 20.4.2012
doplnila dôvody podanej žaloby, kde poukazovala na podmienky postupu podľa § 129 ods. 7 vety prvej zákona o štátnej službe, ktoré žalovaný podľa nej nerešpektoval, neponúkol jej voľné miesto ktorým v čase výpovede disponoval, poukazovala na ustanovenie § 36 ods. 1 vety druhej zákona o štátnej službe, na prax v iných služobných úradoch, na ustanovenie § 36 ods. 4 zákona o štátnej službe, uviedla, že žalovaný jej dal výpoveď postupom v rozpore s § 129 ods. 7 zákona o štátnej službe, že žalovaný mohol a mal jej ponúknuť, že ju vymenuje na zastupovanie na štátnozamestnaneckom mieste odborného radcu - vedúceho štátneho zamestnanca - vedúceho oddelenia hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov, čo však nevykonal, neoboznámil ju o prerokovaní výpovede s odborovým orgánom.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil nárok na náhradu trov konania. Poukazoval na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. s tým, že je z neho zrejmé, že v konaní podľa uvedeného zákona sa možno domáhať uloženia povinnosti upustiť od konania, alebo uloženia povinnosti konania smerujúceho k náprave protiprávneho stavu a poskytnutiu satisfakcie, nie však ani len druhovo podobného výsledku, ktorý mieni podľa obsahu žaloby dosiahnuť žalobkyňa. Ďalej poukazoval na to, že žalobe nemožno vyhovieť, nakoľko žalovaný nie je pasívne legitimovaný, pričom poukazoval na to, že v čase vymenovania žalobkyne bol jej osobným úradom Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej tiež iba „ÚVZ SR“), čo vyplývalo i zo zákona č. 355/2007 Z.z., pričom zákon č. 400/2009 Z.z. zmenil spôsob určenia osobného úradu a aj služobného úradu vo vzťahu k vedúcim služobných úradov. Podľa žalovaného pri odvolaní vedúceho úradu štatutárneho orgánu ako v prípade žalobkyne zostalo jej služobným úradom Ministerstvo zdravotníctva SR, a to aj pre účely jej ďalšieho zaradenia do štátnej služby po jej odvolaní; napriek tomu je pravdou, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru, je však potrebné vysporiadať sa s otázkou či išlo o právny úkon urobený osobou majúcou na takýto akt oprávnenie, nakoľko pokiaľ žalovaný nebol v pozícii služobného úradu k žalobkyni, výpoveď daná žalobkyni nie je spôsobilá vyvolať žiadne právne účinky, takému aktu nemožno priradiť kvalitu platnosti alebo neplatnosti, nakoľko ide o akt bez akejkoľvek sily alebo účinnosti. Podľa žalovaného žalobkyňa opomína, že za diskrimináciu nemôže byť považovaný postup žalovaného vyplývajúci priamo z ustanovení právnych predpisov - v tomto prípade z § 129 zákona č. 400/2009 Z.z.; pre posúdenie podrobenia žalobkyne diskriminácii nemôžu byť relevantné príklady zaradenia iných odvolaných regionálnych hygienikov - nie je možné vybadať súvislosť medzi postupom iných služobných úradov k iným zamestnancom s postupom žalovaného k žalobkyni. Poukázal na to, že žalobkyňa nebola pred vymenovaním za regionálnu hygieničku v štátnej službe, jej štátna služba vznikla práve vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej tiež iba „RÚVZ“) v Starej Ľubovni, čo potvrdzuje, že po odvolaní žalobkyne z funkcie regionálnej hygieničky bolo povinnosťou Ministerstva zdravotníctva SR postupovať podľa § 129 a nie žalovaného. Žalobkyňa nebola zaradená pred vymenovaním na žiadne štátnozamestnanecké miesto a žalovaný súc viazaný zákonom o štátnej službe nemá možnosť žalobkyňu poverovať žiadnymi povinnosťami, ktoré by jej mohli vyplývať zo štátnozamestnaneckého pomeru - po
.jej odvolaní z funkcie jej služobné povinnosti nevyplývali zo zaradenia na konkrétne štátnozamestnanecké miesto a pokiaľ by žalovaný nútil žalobkyňu vykonávať čo jej zákon neukladá, porušil by jej ústavné právo v článku 2 ods. 3 Ústavy SR; uviedol, že v čase pohovoru 7.3.2011 bola zastupovaním Y.. Y. I. poverená iná štátna zamestnankyňa a okrem toho žalovaný miesto vedúcej oddelenia hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov nielen musí obsadiť výberovým konaním, ale žalobkyňa ani nespĺňa kvalifikačné predpoklady na vymenovanie na zastupovanie na toto miesto.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného, oboznámením obsahu podanej žaloby, k žalobe pripojenej výpovede danej žalovaným žalobkyni, rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru - trvalé preloženie - pripojeného k žalobe, podania ÚVZ SR zo dňa 25.1.2011, záznamu z pohovoru so štátnou zamestnankyňou zo 7.3.2011, záznamu z opätovného pohovoru zo štátnou zamestnankyňou zo 4.7.2011, prezenčnej listiny z opätovného pohovoru, potvrdenia o vydaní záznamu z pohovoru zo dňa 7.3.2011, záznamu z odovzdania záznamu z osobného pohovoru zo dňa 7.3.2011, vyjadrenia žalobkyne doručeného súdu 17.2.2012, vyjadrenia žalovaného doručeného súdu 23.2.2012, obsahu k uvedenému vyjadreniu pripojených: dodatku č. 1 k služobnej zmluve, oznámenia o výške a zložení funkčného platu, kópie doručenky, podania ÚVZ SR z 25.1.2011 - teda odvolania žalobkyne
z funkcie, kópie rozhodnutia o vymenovaní za predstaveného - vedúceho služobného úradu - štatutárny orgán, kópie záznamov zo 4.7.2011, rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, oznámenia žalobkyne adresovaného žalovanému zo dňa 25.11.2011; ďalej obsahu vyjadrenia žalobkyne predloženého súdu na pojednávaní 20.4.2012; obsahu elektronickej komunikácie žalovaného a ÚVZ SR; obsahu podania žalovaného adresovaného žalobkyni zo dňa 30.4.2012 - odpoveď na jej žiadosť o poskytnutie informácie; obsahu žiadosti o zaujatie písomného stanoviska k postupu po odvolaní z funkcie regionálnej hygieničky a vedúceho služobného úradu a príloh tejto žiadosti, a to: vyjadrenia JUDr. Rajtákovej zo dňa 16.3.2011, vyjadrenia JUDr. Srncovej zo dňa 9.4.2011, vyjadrenia JUDr. Rajtákovej zo dňa 3.5.2011 vrátane obsahu kópie súvisiacej doručenky pripojenej k danej žiadosti o zaujatie písomného stanoviska; obsahu oznámenia ÚVZ SR zo dňa 31.5.2011 - konkrétne jeho kópie predloženej na pojednávaní 8.11.2013, ako aj obsahu protokolu č. 773/11238-OÚ/2011 zo dňa 30.5.2011, žiadosti o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 7.7.2011 vrátane kópie súvisiacej doručenky, kópie oznámenia o prerokovaní skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 7.7.2011 vrátane kópie príslušnej zásielky, ktorou táto odpoveď bola podaná; obsahu podania žalovaného učineného prostredníctvom jeho právnej zástupkyne a doručeného súdu 4.12.2013 a k nemu pripojených príloh, a to: podania ÚVZ SR adresovaného žalovanému - záväzný limit počtu pracovných a štátnozamestnaneckých miest na rok 2011, rozpisu záväzného limitu prostriedkov na mzdy a platy na rok 2011, organizačnej štruktúry žalovaného platnej od 1.1.2011, rozpisu zamestnancov v organizačnej štruktúre platnej od 1.1.2011, rozhodnutia hlavného hygienika SR zo dňa 22.2.2011 z č.l. 184 spisu, rozpis zamestnancov v organizačnej štruktúre žalovaného k 22.2.2011, zápisu z porady vedenia RÚVZ so sídlom v Starej Ľubovni konanej dňa 30.3.2011, rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 30.3.2011, dodatku č. 2 z 31.12.2010 k služobnej zmluve Y.. U., dodatku č. 3 z 30.3.2011 k služobnej zmluve Y. U., organizačnej štruktúry u žalovaného platnej od 1.4.2011, rozpisu zamestnancov v organizačnej štruktúre k 1.4.2011, vymenovania na zastupovanie vedúcej oddelenia hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov z 31.3.2011, dodatku č. 4 z 31.3.2011 k služobnej zmluve Y.. U. V., opisu činností štátnozamestnaneckého miesta vedúcej oddelenia epidemiológie - zastupujúcej vedúcej oddelenia hygieny výživy,
.bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov, dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z 15.3.2011, oznámenia o nástupe na materskú dovolenku z 11.3.2011, dodatku č. 1 z 11.6.2010 k služobnej zmluve K.. K. H., opisu činností štátnozamestnaneckého miesta odborný radca - zastupujúca ved. oddelenia HV, BP a KZ, zo 14.6.2010, oznámenia o nástupe na rodičovskú dovolenku doručeného žalovanému 20.5.2010, podania ÚVZ SR č. 777/9386-ÚVZ SR/2011 z 3.5.2011, opisu štátnozamestnaneckého miesta vedúcej oddelenia hygieny detí a mládeže zo 16.4.2004 a opisu činností uvedeného štátnozamestnaneckého miesta z 30.10.2009, organizačnej štruktúry žalovaného platnej od 9.5.2011, rozpisu zamestnancov v organizačnej štruktúre u žalovaného k 9.5.2011, ostatného spisového materiálu, ako aj celého obsahu spisu OS Stará Ľubovňa sp. zn. 4Cpr/1/2011 k 8.11.2013, a zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa bola rozhodnutím vedúceho ÚVZ SR č. 9825/2007-ÚVZ SR zo dňa 25.5.2007 vymenovaná dňom 1.6.2007 za predstavenú - vedúcu služobného úradu - štatutárny orgán RÚVZ so sídlom v Starej Ľubovni, a to na základe výberového konania č. 73/2007 konaného v dňoch 23.4.2007 a 25.5.2007. Predtým v štátnej službe nebola.
Dňa 20.11.2007 vydal vedúci služobného úradu ÚVZ SR pod č. 20942-2007/ÚVZ SR rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru - trvalé preloženie, ktorým preložil žalobkyňu do funkcie hlavný radca - predstavený - regionálna hygienička - vedúca služobného úradu, a to dňom 1.12.2007, ktorú funkciu mala žalobkyňa naďalej vykonávať u RÚVZ SR so sídlom v Starej Ľubovni.
V zmysle dodatku č. 1 zo dňa 2.11.2009 k služobnej zmluve sa rozhodnutie č. 20942-2007/ÚVZ SR z 20.11.2007 s účinnosťou od 1.11.2009 považuje za služobnú zmluvu číslo 7825/18759/26-OÚ/2009, pričom uvedeným dodatkom sa služobný úrad - ÚVZ SR a štátny zamestnanec - žalobkyňa dohodli na nahradení znenia služobnej zmluvy, okrem iného v týchto bodoch: deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru 1.6.2007, funkcia: hlavný radca - regionálna hygienička a vedúca služobného úradu, druh štátnej služby: stála štátna služba, pravidelné miesto vykonávania štátnej služby: RÚVZ so sídlom v Starej Ľubovni.
Podaním ÚVZ SR č. 773/1785-ÚVZ SR/2011 zo dňa 25.1.2011 bola žalobkyňa odvolaná dňom 27.1.2011 z funkcie regionálnej hygieničky a vedúcej služobného úradu RÚVZ so sídlom v Starej Ľubovni.
Dňa 7.3.2011 žalovaný vykonal so žalobkyňou pohovor o postupe pri ďalšom pracovnom uplatnení a hmotnom zabezpečení žalobkyne ako štátnej zamestnankyne, kde jej bolo oznámené, že RÚVZ so sídlom v Starej Ľubovni má stanovený rozpis zamestnancov na rok 2011 v počte 22, z toho podľa organizačnej štruktúry obsadených 18,80 štátnozamestnaneckých miest a 3,20 obsadených miest pri výkone práce vo verejnom záujme, teda že menovaný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto ani miesto pri výkone práce vo verejnom záujme. Podľa záznamu z uvedeného pohovoru žalobkyňa nepristúpila na ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou, k možnosti oslovenia okolitých RÚVZ ohľadne voľných miest sa podľa záznamu nevyjadrila, na čo jej bolo oznámené, že štátnozamestnanecký pomer bude skončený výpoveďou. Pri opätovnom pohovore dňa 4.7.2011 bolo žalobkyni oznámené, že u žalovaného je jedno štátnozamestnanecké miesto neobsadené - a to miesto vedúcej oddelenia hygieny detí a mládeže, ktoré je žalovaný povinný obsadiť výberovým konaním. Žalobkyni bolo opätovne navrhnuté skončenie
.štátnozamestnaneckého pomeru dohodou, k čomu sa podľa obsahu predloženého záznamu žalobkyňa nevyjadrila, záznam odmietla podpísať.
Následne podaním zo dňa 7.7.2011 č.OÚ/2011/000633/188, doručeným žalobkyni 8.7.2011, žalovaný dal žalobkyni výpoveď podľa § 129 ods. 7 v spojení s § 46 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. odôvodniac ju tým, že žalovaná bola dňom 27.1.2011 odvolaná z funkcie regionálnej hygieničky a vedúcej služobného úradu RÚVZ so sídlom v Starej Ľubovni a tým, že jej bolo na pohovoroch 7.3.2011 a 4.7.2011 oznámené, že v služobnom úrade žalovaného nie je možnosť zaradiť žalobkyňu na štátnozamestnanecké miesto z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá a žalobca sa so žalovanou nedohodol inak; dĺžka výpovednej doby bola 2 mesiace so začiatkom plynutia 1.8.2011; žalovaný poukázal na to, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou bolo prerokované vo výbore ZO SOZ ZaSS pri RÚVZ so sídlom v Starej Ľubovni dňa 7.7.2011, ako aj, že žalobkyni bude vyplatené odstupné v sume trojnásobku funkčného platu, ktorý jej patril pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca.
V priebehu výpovednej doby, od dňa 29.9.2011 do 30.12.2011 bola žalobkyňa práceneschopná. Podaním zo dňa 25.11.2011, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 29.11.2011, oznámila žalobkyňa žalovanému, že podanú výpoveď považuje za neplatnú a trvá na to, aby ju žalovaný naďalej zamestnával.
Neplatnosti podanej výpovede a určenia, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného trvá sa žalobkyňa domáha i v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4Cpr/1/2011, a to z dôvodov, ktoré v tomto konaní uvádzala v podaní doručenom súdu 20.4.2012. Uvedené konanie, ako je súdu známe z jeho činnosti, nie je doposiaľ skončené, nebolo v ňom doposiaľ vyhlásené meritórne rozhodnutie. Žaloba prejednávaná pod sp. zn. 4Cpr/1/2011 bola podaná po podaní žaloby v tomto konaní.
Podľa § 1 zákona č. 365/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.12.2011), tento zákon upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.
Podľa § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 365/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.12.2011), dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.
Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.
Podľa § 2a ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 365/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.12.2011), diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.
Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza
.menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.
Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.
Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.12.2011), v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.
Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach
a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len "zamestnanie") vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania,
b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania,
c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania (ďalej len "odborné vzdelávanie") alebo
d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.12.2011), diskriminácia nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.
Podľa § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 365/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.12.2011), každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.
Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.
Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd
.s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
Právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov nie je týmto zákonom dotknuté.
Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.12.2011), konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").
Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.
Podľa § 4 ods. 1 až 6 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení platnom a účinnom do 31.8.2011), služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
Právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje rovnako všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným predpisom.
V štátnozamestnaneckých vzťahoch je zakázaná diskriminácia štátnych zamestnancov a občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu, z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, povinností k rodine, členstva alebo činnosti v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia.
Služobný úrad a štátny zamestnanec nesmú vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru zneužívať na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti.
Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.
Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže tejto ochrany domáhať občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu. Služobný úrad je povinný na podnet štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, bez
zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.
Podľa § 7 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 4 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení platnom a účinnom k 30.6.2007), služobný úrad na účely tohto zákona je
.
a) ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy,
c) orgán miestnej štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
d) iný orgán štátnej správy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Nadriadený služobný úrad je služobný úrad, ktorý riadi, kontroluje a koordinuje činnosť podriadeného služobného úradu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 8 ods. 1, ods. 2 veta prvá, veta druhá zákona č. 312/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom k 30.6.2007), osobný úrad ako osobitný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých vzťahov. Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátnej správy alebo nevykonávajú štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2 alebo 4.
Osobný úrad vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, osobný úrad vedúceho služobného úradu je Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“); pôsobnosť úradu vlády vo vzťahu k štátnym zamestnancom na súdoch vykonáva ministerstvo spravodlivosti a vo vzťahu k štátnym zamestnancom na prokuratúre generálna prokuratúra.
Podľa § 10 ods. 1, ods. 6 zákona č. 312/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom k 30.6.2007), vedúci služobného úradu (ďalej len "vedúci úradu") na účely tohto zákona je služobne najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade. Vedúci úradu môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vedúci úradu plní úlohy spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v služobnom úrade, s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a iné úlohy, ktoré mu uloží minister alebo predstavený v politickej funkcii.
Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. c) a d) je jeho štatutárny orgán.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania výpovede), rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami podľa § 22 ods. 2.
Podľa § 21 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase podania výpovede), ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú funkciu k nej na účely tohto zákona vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi.
Podľa § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania výpovede), Úrad verejného
zdravotníctva je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.
.
Úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný hygienik Slovenskej republiky (ďalej len "hlavný hygienik"), ktorý je zároveň vedúcim služobného úradu. Hlavného hygienika vymenúva a odvoláva na návrh ministra zdravotníctva Slovenskej republiky vedúci služobného úradu ministerstva.
Úrad verejného zdravotníctva je nadriadeným služobným úradom regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. (v znení účinnom v čase podania výpovede), Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Sídla a územné obvody regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú uvedené v prílohe č. 1.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá regionálny hygienik, ktorý je zároveň vedúcim služobného úradu. Regionálneho hygienika vymenúva a odvoláva na návrh ministra zdravotníctva Slovenskej republiky hlavný hygienik.
Podľa § 6 ods. 1, ods. 6 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania výpovede), štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.
Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu, ak nejde o štátneho zamestnanca podľa odseku 3.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z. (v znení účinnom v čase podania výpovede), služobný úrad na účely tohto zákona je
a) ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak,
b) orgán miestnej štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
c) iný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. (v znení účinnom v čase podania výpovede), vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. b) a c) je jeho štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.
Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. (v znení účinnom v čase podania výpovede), osobný úrad je organizačný útvar služobného úradu v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho úradu. Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer.
Osobný úrad štátneho zamestnanca je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Osobný úrad
a) vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorého vymenúva a odvoláva vláda, je osobný úrad Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len "úrad vlády"),
b) vedúceho úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. b) a c) je osobný úrad služobného úradu, ktorý k nemu vykonáva zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.
.
Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona č. 400/2009 Z.z. (v znení účinnom v čase podania výpovede), štátnozamestnanecké miesto možno obsadiť prijatím občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, alebo preložením štátneho zamestnanca.
Na štátnozamestnanecké miesto možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu,
a) na základe výberového konania, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca alebo ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, alebo v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. f) a § 9 ods. 2 písm. i), alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 21 ods. 1, ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. (v znení účinnom v čase podania výpovede), voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad preložením štátneho zamestnanca alebo na základe výberového konania alebo na základe výberu. Voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje služobný úrad preložením vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania.
Štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe možno obsadiť aj bez výberového konania alebo bez výberu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 31 ods. 1 písm. e/, ods. 2, ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z., zmena štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou je zmena služobného úradu.
K zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a) až h) môže dôjsť dohodou medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom vo forme písomného dodatku k služobnej zmluve.
K zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 môže dôjsť jednostranne služobným úradom, len ak to ustanovuje tento zákon. Služobný úrad je povinný zmenu štátnozamestnaneckého pomeru oznámiť štátnemu zamestnancovi písomne. Písomné oznámenie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru je dodatkom k služobnej zmluve.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z., štátneho zamestnanca možno trvale preložiť vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca na základe výberového konania. Vedúceho zamestnanca možno trvale preložiť vymenovaním do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania.
Podľa § 47 písm. d/ zákona č. 400/2009 Z.z. (v znení účinnom v čase podania výpovede), služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak štátny zamestnanec, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 3 písm. b) a c) alebo podľa § 37 ods. 4 a 5, nesúhlasí so zaradením na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( § 29) a nedohodne sa so služobným úradom inak.
Podľa § 129 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 6, ods.7 zákona č. 400/2009 Z.z. (v znení účinnom v čase podania výpovede), štátny zamestnanec, ktorý na základe vymenovania podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 vykonáva štátnu službu k 31. októbru 2009, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa nevťahujú ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní. Rozhodnutie o vymenovaní, na ktorého základe vznikol štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký pomer podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. Za najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom podľa § 27 ods. 2 písm. h) sa
.považujú najnáročnejšie činnosti uvedené v opise činností štátnozamestnaneckého miesta k 31. októbru 2009.
Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. októbru 2009 vymenovaný za predstaveného podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za vedúceho zamestnanca podľa tohto zákona.
Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. októbru 2009 na základe zvolenia, vymenovania alebo poverenia štátnym zamestnancom v politickej funkcii podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa tohto zákona. Štátny zamestnanec, ktorý v čase zvolenia, vymenovania alebo poverenia podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe podľa tohto zákona. Po skončení vykonávania funkcie sa štátny zamestnanec podľa druhej vety zaradí na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom vykonával štátnu službu pred zvolením, vymenovaním alebo poverením, vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec v stálej štátnej službe a ak sa nedohodne so služobným úradom inak.
Štátny zamestnanec, ktorý k 31. októbru 2009 vykonáva štátnu službu vo funkcii štatutárneho orgánu okrem štátneho zamestnanca podľa odseku 5, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 6. Štátny zamestnanec, ktorý v čase vymenovania do funkcie štatutárneho orgánu podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe podľa tohto zákona. Po skončení vykonávania funkcie sa štátny zamestnanec podľa druhej vety zaradí na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu, vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec v stálej štátnej službe a ak sa nedohodne so služobným úradom inak.
Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi podľa odseku 5 tretej vety a odseku 6 tretej vety výpoveď, ak tento štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto pre neho nemá a ak sa nedohodne s týmto štátnym zamestnancom inak. Štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa prvej vety alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu patrí odstupné v sume podľa § 53 ods. 4.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Súdu nebolo nijako preukázané, že by zo strany žalovaného voči žalobkyni dochádzalo k akémukoľvek diskriminačnému konaniu, osobitne poukazuje na to, že je potrebné stotožniť sa s názorom žalovaného, že diskriminačné konanie nemožno odvodzovať od príkladov na prax v iných regionálnych úradoch verejného zdravotníctva ohľadne zaradenia iných odvolaných regionálnych hygienikov, nakoľko tu nie je daná súvislosť medzi postupom iných služobných úradov k iným zamestnancom s postupom žalovaného k žalobkyni a tiež nie je nijako preukázané, najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa preukázateľne pred vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu nevykonávala štátnu službu na inom štátnozamestnaneckom mieste, či prax iných úradov k, pravdepodobne ich, zamestnancom vychádzala z obdobnej pozície aká bola u žalobkyne. Rovnako žalobkyňa v celom konaní nepreukázala, že by spĺňala osobitné kvalifikačné predpoklady na zastávanie údajne voľného štátnozamestnaneckého miesta, na ktoré ju mal podľa jej tvrdení žalovaný vymenovať, ako vyplývajú z osobitných právnych predpisov, na ktoré žalovaný poukázal v podaní učinenom prostredníctvom jeho právnej zástupkyne a doručenom súdu 4.12.2013.
.
Osobitne však treba hlavne poukázať na to, že súd sa plne stotožňuje s námietkami žalovaného, že podaná výpoveď je nulitným právnym aktom, nakoľko podanie výpovede žalobkyni prislúchalo podľa vyššie citovaných ustanovení inému orgánu ako žalovanému, teda výpoveď daná žalobkyni žalovaným nemá žiadne relevantné účinky, v dôsledku čoho podľa súdu nemôže existovať ani žiaden naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti, nakoľko v danom smere by sa postavenie žalobkyne v dôsledku takého rozhodnutia súdu nijako nezmenilo, pretože i v prípade vyhovenia žalobe v samotnej časti požadovaného určenia neplatnosti výpovede, nebolo by možné (z nižšie uvedených dôvodov) určiť, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného trvá. Žalobkyňa totiž bola rozhodnutím vedúceho ÚVZ SR č. 9825/2007-ÚVZ SR zo dňa 25.5.2007 vymenovaná dňom 1.6.2007 za predstavenú - vedúcu služobného úradu - štatutárny orgán RÚVZ so sídlom v Starej Ľubovni, a to na základe výberového konania č. 73/2007 konaného v dňoch 23.4.2007 a 25.5.2007. Dňa 20.11.2007 vydal vedúci služobného úradu ÚVZ SR pod č. 20942-2007/ÚVZ SR rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru
- trvalé preloženie, ktorým preložil žalobkyňu do funkcie hlavný radca - predstavený - regionálna hygienička - vedúca služobného úradu, a to dňom 1.12.2007, ktorú funkciu mala žalobkyňa naďalej
vykonávať u RÚVZ SR so sídlom v Starej Ľubovni. V zmysle dodatku č. 1 zo dňa 2.11.2009 k služobnej zmluve sa rozhodnutie č. 20942-2007/ÚVZ SR z 20.11.2007 s účinnosťou od 1.11.2009 považuje za služobnú zmluvu číslo 7825/18759/26-OÚ/2009, pričom uvedeným dodatkom sa služobný úrad - ÚVZ SR a štátny zamestnanec - žalobkyňa dohodli na nahradení znenia služobnej zmluvy, okrem iného v týchto bodoch: deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru 1.6.2007, funkcia: hlavný radca - regionálna hygienička a vedúca služobného úradu, druh štátnej služby: stála štátna služba, pravidelné miesto vykonávania štátnej služby: RÚVZ so sídlom v Starej Ľubovni. Predmetný dodatok bol uzatvorený z dôvodu, že účinnosťou zákona č. 400/2009 Z.z. sa na základe ust. § 129 ods. 1 uvedeného zákona Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby č. 20942-2007/ÚVZ SR zo dňa 20.11.2007 s účinnosťou od 1.11.2009 považuje za služobnú zmluvu; z uvedeného dodatku k služobnej zmluve už teda vyplýva, že služobným úradom žalobkyne je ÚVZ SR, pričom RÚVZ v Starej Ľubovni predstavuje iba pravidelné miesto vykonávania štátnej služby žalobkyňou (viď časť I. bod 6. dodatku č. 1 k služobnej zmluve). V čase uzatvárania uvedeného dodatku s ohľadom na platnú právnu úpravu osobným úradom vedúceho služobného úradu (teda žalobkyne) bol osobný úrad služobného úradu, ktorý k nemu vykonáva zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu (14 ods. 2 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z.z.), a teda v danom prípade osobným úradom žalobkyne bol v čase uzatvárania dodatku osobný úrad Ministerstva zdravotníctva SR, na rozpočet ktorého bol RÚVZ v Starej Ľubovni zapojený (§ 6 ods. 1 zák. č. 355/2007 Z.z., § 21 ods. 7 zák. č. 523/2004 Z.z.). Osobný úrad Ministerstva zdravotníctva SR bol osobným úradom žalobkyne ako vedúcej služobného úradu aj v čase jej odvolania z funkcie regionálnej hygieničky a vedúcej služobného úradu RÚVZ so sídlom v Starej Ľubovni (podaním ÚVZ SR č. 773/1785-ÚVZ SR/2011 zo dňa 25.1.2011), pričom však po uvedenom odvolaní sa žalobkyňa stala rádovým štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe bez zastávania konkrétnej funkcie (po odvolaní z funkcie ju už teda nemožno považovať za vedúceho štátneho zamestnanca), predtým štátnu službu totiž na žiadnom konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste žalobkyňa nevykonávala. Súčasne však služobným úradom žalobkyne, s poukazom na obsah vyššie uvedeného dodatku č. 1 zo dňa 2.11.2009 k služobnej zmluve, podľa súdu naďalej ostal ÚVZ SR, nakoľko štátnozamestnanecký pomer bol založený medzi ním a žalobkyňou - totiž v spomenutom dodatku č. 1 k služobnej zmluve je ako služobný úrad uvedený ÚVZ SR (uzavretím dodatku č. 1 k služobnej zmluve totiž došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 31 ods. 1
.písm. e/ v spojení s odsekom 2 uvedeného paragrafu zák. č. 400/2009 Z.z.), pričom RÚVZ v Starej Ľubovni bol v zmysle uvedeného dodatku iba pravidelným miestom výkonu štátnej služby žalobkyne. Z uvedeného dodatku taktiež vyplýva, že služobný úrad, teda v danom prípade Úrad verejného zdravotníctva SR, je povinný prideľovať štátnemu zamestnancovi prácu podľa dodatku k služobnej zmluve a vytvárať zamestnancovi podmienky nevyhnuté na riadne vykonávanie štátnej služby (časť III. dodatku č. 1). Odvolaním žalobkyne z funkcie regionálnej hygieničky sa nič nezmenilo na tom, že žalobkyňa ostala naďalej v štátnozamestnaneckom pomere so služobným úradom, ktorým však bol v zmysle vyššie uvedeného ÚVZ SR. K tomu súd poukazuje na to, že v zmysle § 14 ods. 2 prvej vety zák. č. 400/2009 Z.z. osobný úrad štátneho zamestnanca je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu - uvedené podľa súdu nemožno vzhľadom na obsah vyššie spomenutého dodatku č. 1 k služobnej zmluve a odvolania žalobkyne z funkcie regionálnej hygieničky vykladať v tomto prípade inak, ako v tom smere, že po odvolaní žalobkyne z funkcie bol jej osobným úradom osobný úrad toho služobného úradu, s ktorým mala uzavretú služobnú zmluvu - teda ÚVZ SR, nakoľko u žalovaného bolo iba miesto výkonu jej funkcie, z ktorej však bola odvolaná. Vzhľadom na uvedené je podaná výpoveď, neplatnosti ktorej sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala, nulitným (a teda ničotným) právnym aktom, nakoľko ju žalobkyni dal neoprávnený subjekt - v danom prípade žalovaný, ktorý tak učinil, ako bolo súdu preukázané listinami predloženými v tomto konaní, napriek svojim námietkam, na základe pokynov svojho nadriadeného orgánu.
Z uvedených skutočností vyplýva nedôvodnosť podanej žaloby tak čo do určenia neplatnosti žalobkyni žalovaným danej výpovede, ako aj čo sa týka uplatneného nároku na určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného trvá. Žalobkyňa sa totiž vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mala po odvolaní z funkcie regionálnej hygieničky domáhať prideľovania služobných úloh vo vzťahu k svojmu služobnému úradu, ktorým i po jej odvolaní z funkcie regionálnej hygieničky ostal ÚVZ SR, tento úrad mal so žalobkyňou prejednať možnosti jej ďalšieho služobného zaradenia, resp. poskytnutia iného vhodného miesta, či podmienky ukončenia samotného štátnozamestnaneckého pomeru.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku, a to vo vzťahu k prípadnej danosti podmienok na postup podľa § 150 O.s.p., nakoľko v prípade právoplatnosti tohto rozsudku bude podľa súdu potrebné posúdiť i okolnosti vedúce žalobkyňu k podaniu žaloby proti žalovanému, osobitne s poukazom na to, že žalovaný napriek vedomosti o nesprávnosti takého postupu, dal žalobkyni výpoveď, čo mohlo vyvolať u žalobkyne dôvodný predpoklad, že svojich nárokov sa má domáhať práve vo vzťahu k žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.