Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Saz-3-2024.pdf
PDF · 71.56 KB
Case nature
Subarea
17Saz/3/2024
Uznesenie
Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: 11. 03. 1986, štátna príslušnosť: Tadžická republika, trvale bytom: C. C. D. XX, B., E., cudzinecký pas vydaný SR pod č. CC0254516, bez iného cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, so sídlom Bitúnková č. 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpeného: Centrom právnej pomoci, so sídlom Račianska č. 71, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru C., F. XX, XXX XX C., v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- PO2-38-004/2024-Sk zo dňa 17.05.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou vo veci administratívneho vyhostenia zo dňa 27.06.2024 sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- PO2-38-004/2024-Sk zo dňa 17.05.2024, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zmenil rozhodnutie Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice – letisko č. PPZ-HCP- PO9-3-015/2024-AV zo dňa 20.03.2024 o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v platnom znení (ďalej len ZoPC), tak, že zmenil prvú vetu výroku prvostupňového rozhodnutia, v časti nasledujúcej za slovami „administratívne vyhosťuje“ zo znenia: „z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny podľa § 77 ods. 1 tretej vety zákona o pobyte cudzincov“ na znenie: „z územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 ZoPC“, a v ostatnej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
2. Súčasťou správnej žaloby bola aj žiadosť žalobcu, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok, nakoľko sa obáva, že v prípade, ak ho žiadna iná tretia krajina neprevezme, Slovenská republika pristúpi k jeho administratívnemu vyhosteniu do Tadžikistanu a administratívnym vyhostením žalobcu na územie Tadžikistanu dôjde k porušeniu čl. 3 Európskeho dohovoru, keďže žalobca bude v prípade návratu automaticky odovzdaný tamojším orgánom činným v trestnom konaní a bude objektom neľudského zaobchádzania v rozpore s čl. 3 Dohovoru. Žalobca má za to, že mu hrozí bezprostredná ujma a preto žiada súd o priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe. Zároveň žalobca uviedol, že jeho vyhostením do Tadžikistanu by de facto došlo k jeho vydaniu na trestné stíhanie a porušeniu aj Najvyšším súdom SR uloženého zákazu jeho vydania do Tadžikistanu.
3. Žalovaný správny orgán sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vyjadril vo svojom vyjadrení zo dňa 02.07.2024, v ktorom navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol. Žalovaný správny orgán poukazuje na to, že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je splnená zákonná podmienka, a to že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vzhľadom na okolnosti prípadu, druhový charakter a typovú závažnosť
podozrení z trestnej činnosti a vydaných upozornení v IS SIS II, ako aj uvedomujúc si zodpovednosť voči Slovenskej republike a jej bezpečnosti, ako aj bezpečnosti jej obyvateľov, prítomnosť osoby žalobcu na území Slovenskej republiky nie je vo verejnom záujme. Žalovaný zároveň pripomína, že prvostupňové rozhodnutie je vykonateľné s poukázaním na § 52 ods. 2 správneho poriadku v spojení s tým, že prvostupňový správny orgán podľa § 55 ods. 2 správneho poriadku vylúčil odkladný účinok odvolania. Žalobca v odvolacom konaní voči uvedenému postupu nevzniesol námietku.
4. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky udelený žiadny druh pobytu, preto žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu v druhom odseku na tretej strane správnej žaloby, že správne orgány rozhodli o ukončení pobytov na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Ide o mylné a zavadzajúce tvrdenie. Žalobca na území Slovenskej republiky nemá žiadne rodinné ani súkromné väzby, odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky bol vo väzbe, následne po prepustení odišiel do Nemecka, odkiaľ bol vrátený späť na územie Slovenskej republiky a následne je umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že skutočnosti uvedené v správnej žalobe neodôvodňujú priznanie odkladného účinku správnej žaloby
5. Podľa § 237 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
8. Podľa § 189 SSP uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.
9. Priznaním odkladného účinku na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 237 ods. 2 SSP, v spojitosti s § 185 SSP, sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).
10. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby neuviedol žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) SSP. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 17.05.2024 žalovaný ako odvolací orgán zmenil rozhodnutie Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice – letisko č. PPZ-HCP-PO9-3-015/2024-AV zo dňa 20.03.2024, tak že zmenil prvú vetu výroku prvostupňového rozhodnutia, v časti nasledujúcej za slovami „administratívne vyhosťuje“ zo znenia: „z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny podľa § 77 ods. 1 tretej vety zákona o pobyte cudzincov“ na znenie: „z územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 ZoPC“. V ostatnej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa názoru správneho súdu v predmetnej veci nebola preukázaná naliehavosť, ako aj existencia dôvodov na strane žalobcu pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby v zmysle § 185 písm. a) SSP.
11. Z dikcie § 185 písm. a) SSP pritom jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu v súvislosti s jeho návrhom na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosť, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Žalobca predmetné zákonom predpokladané skutočnosti v konaní pred správnym súdom žiadnym spôsobom nepreukázal, preto správny súd nebol povinný zaoberať sa posúdením právnej otázky prípadného rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom.
12. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov správny súd nemal za preukázané naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, postupujúc podľa § 237 ods. 2 SSP, v spojitosti s § 188 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ Správneho súdneho poriadku).