Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13P-75-2014.pdf
PDF · 113.62 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/75/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou v právnej veci navrhovateľky V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, D. proti odporcovi V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. dolina XX, N. o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k mal. deťom H.: Z., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, Zlaté Moravce ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky V. H., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a odporcu V. H., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 30.08.2008 v D. V., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. V., zväzok 11, ročník 2008, strana 19, pod poradovým číslom 38 r o z v á d z a .
Súd na čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloleté deti H.: Z., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a odporcu z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého Z. sumou 120,- eur mesačne a na výživu mal. P. sumou 100,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Účastníci konania n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
Odporca n i e je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na rozvod manželstva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 21.02.2014 doručeným na tunajší súd dňa 25.02.2014 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k mal. deťom H.: Z., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX tak, že tieto budú zverené do jej osobnej starostlivosti a odporca bude zaviazaný prispievať na výživu mal. Z. sumou 150 eur mesačne a na mal. P. sumou 180 eur mesačne. Navrhovateľka zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi. Svoj návrh odôvodnila tým, že k vážnemu narušeniu manželských vzťahov a k citovému odcudzeniu manželov došlo z dôvodu nezdravej závislosti odporcu na svojej matke. Odporca u nej trávil stále viac času a naliehal na navrhovateľku, aby sa k nej presťahovali. V spoločnej domácnosti už prakticky nebývajú niekoľko rokov. Navrhovateľka býva spoločne s maloletými deťmi v dome, ktorý vlastní jej otec. Navrhovateľkin otec zrušil odporcovi trvalý pobyt na tejto adrese po tom, ako sa odporca navrhovateľke vyhrážal, že ju zhodí zo schodov, čo aj urobil a dokonca v situácií, keď mala na rukách maloletého Z.. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej odporca pred vstupom do manželstva zatajil jeho od detstva trvajúcu psychiatrickú diagnózu, ktorá sa postupne začala prejavovať častým psychickým týraním a ponižovaním,
nekontrolovateľnými výbuchmi hnevu, či seba poškodzujúcimi sklonmi, hypochondriou, či hazardným spôsobom vedenia motorového vozidla, čím dvakrát ľahkomyseľne a vedome ohrozil nielen ju, ale aj maloleté deti. V dôsledku toho mal odporca niekoľko menších nehôd a jednu závažnú, po ktorej mu bol odobratý vodičský preukaz. Nezhody v manželstve neustále narastajú a odporcove týranie prechádza do fyzických útokov a vyhrážania. Navrhovateľka tiež uviedla, že manželstvo vlastne nikdy nebolo funkčné, po prerušení manželského spolužitia začiatkom roka 2013 niet nádeje na jeho obnovenie.
Navrhovateľka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že po uzatvorení manželstva začali bývať s manželom v N. s jeho matkou v spoločnej domácnosti. S jeho matkou si nerozumela, nenašla si k nej vzťah, spolužitie bolo problematické a preto sa dohodli, že odídu bývať k jej rodičom, resp. k otcovi do rodinného domu v D., kde aj s deťmi doteraz býva. Manžel veľmi často odchádzal do N. a teda v r. 2013 sa vracal do D. väčšinou raz za týždeň v nedeľu, niekedy prišiel aj počas pracovného týždňa. Zle znášala, keď sa mal manžel vrátiť, dokonca sa obávala jeho príchodov, keď bol doma, často sa hádavali, robili si schválnosti, nechcela ísť bývať do N., kde manžel rekonštruoval rodinný dom. Už pred dvomi rokmi zvažovala podanie návrhu na rozvod manželstva, aj o tom manželovi hovorila, ten ako keby toto nebral vážne a nič sa v ich spolužití nezmenilo. Z jej strany nie je záujem na obnovení spolužitia, zo vzťahu sa vytratil cit, svojho muža už neľúbi a nechce zotrvávať v tomto zväzku, v tomto vidí aj hlavnú príčinu rozpadu manželstva, v citovom odcudzení. Čo sa týka hospodárenia, mali spoločný účet, spoločne hospodárili, mali vo vzťahu aj finančné problémy z dôvodu častej PN manžela, ktorý mal vtedy nízky príjem, pomáhala jej rodina. Aktuálne je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203,20 eura a prídavky na tri maloleté deti, nakoľko má vyživovaciu povinnosť k mal. F. A., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorej je určené výživné 30 eur mesačne s tým, že jej otec uhrádza všetky náklady spojené so školou, cestovným, krúžkami, kupuje jej oblečenie. S manželom nemajú žiadne spoločné úvery ani záväzky. Býva v rodičovskom dome s otcom, ktorý je dôchodca a poberateľom starobného dôchodku 330 eur mesačne. Mesačné náklady na bývanie predstavujú 57 eur elektrina - otec prispieva 28 eur, vodné 13 eur - otec prispieva 2 eurá, plyn 35 eur, kúria drevom. Od 12/2013 s manželom spoločne nehospodária, manžel prispieval na výživu detí prvé dva mesiace 300 eur na obe deti, aktuálne platí 150 eur na obe deti. Intímne sa nestýkajú vôbec od 12/2013, postupne to prestávalo, posledný rok spolu žili intímne jedenkrát do mesiaca resp. raz za šesť týždňov. Je nemajetná. Čo sa týka mal. detí, Z. navštevuje predškolské zariadenie v D., od septembra bude predškolák, jeho zdravotný stav je v súčasnosti už dobrý, mal. P. má zhoršený zdravotný stav - astma s tým, že býva častejšie chorá, berie probiotiká, lieky na kašeľ, preto na ňu žiadala vyššie výživné, pije veľa mlieka, kupuje plnotučné mlieko, je plienkovaná asi 20 eur mesačne.
Odporca vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že v manželstve boli problémy, ktoré vyvrcholili v 12/2013, kedy ho manželka vyhodila zo D., zrušila mu trvalý pobyt a odvtedy do domácnosti manželky nechodí, resp. stretáva sa s deťmi tak, ako mu umožnila. Nevnímal situáciu ohľadom manželstva tak ako manželka, mali zámer zrekonštruovať nehnuteľnosť v N., ísť bývať spoločne ako rodina do bytu, dohodli sa, že manželka bude bývať v D. s deťmi a on bude pracovať na rekonštrukcii bytu v N., chodievali na víkend prvé 2-3 roky spoločne na D., ak aj boli nejaké problémy osobnostné medzi jeho matkou a manželkou, tak on to tak nevnímal a ľutuje, že manželka si myslela, že uprednostňuje matku, resp. že matka je prednejšia ako ona s deťmi, čo nie je pravda. Je pravdou, že posledného polroka, nie rok, chodieval do D. raz do týždňa, to aj z dôvodu, že pracoval na rekonštrukcii domu. Do konca roka 2013 spoločne hospodárili, peniaze dával na účet manželky a to mzdu v sume cca 700 eur mesačne, a invalidný dôchodok, ktorý poberá. Má stále otvorenú živnosť, za r. 2013 mal príjem z tejto činnosti asi 600 eur, v r. 2014 príjem zatiaľ zo živnosti nemá. To, že manželka pociťovala deficit v citovej oblasti nevnímal, uvedomuje si, že to bola jeho chyba, chcel však v prvom rade zabezpečiť pre rodinu dobré bývanie, všetok čas a energiu venoval rekonštrukcii toho domu. A aj z tohto dôvodu potom mohli medzi nimi vznikať nedorozumenia. Od 1/2014 sa potom vzťah medzi nimi úplne zhoršil, aj medzi rodinami, preto boli podané viaceré trestné oznámenia aj z jednej aj z druhej strany. Napriek tomu on má záujem na zachovaní manželstva, ponúkol aj možnosť riešenia bytovej otázky inak, za podmienky, že sa dokončí rekonštrukcia domu na D., môžu ísť bývať samostatne, no v súčasnosti to už manželka neakceptovala. Teraz býva s matkou v rodinnom dome, kde je tretinový spoluvlastník. Tretinu vlastní matka a tretinu brat. Matke prispieva na bývanie sumou 80 eur mesačne. Mesačne spláca časť splátky hypotekárneho úveru 90 eur, druhú polku spláca brat. Jedná sa o hypotekárny úver v sume 40.000 eur, ktorý zobral brat a slúžil na rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti. Matka sa aktuálne finančne na rekonštrukcii nepodieľa. Čo sa týka plnenia si vyživovacej povinnosti k deťom, platí 150 eur na obe
deti, s deťmi sa stretáva. Chcel by, aby deti boli spolu počas stretnutí s ním. Myslí si, že maloletá je schopná stráviť víkend v jeho prítomnosti, postupne by chcel s deťmi tráviť viac času, dokonca zvažoval striedavú osobnú starostlivosť vo vzťahu k Z.. Čo sa týka pravidelných mesačných výdavkov, tak sa snaží deťom šetriť a ukladať po 20 eur, nie každý mesiac mu to vyjde. V mesiaci apríl mal nízku mzdu, bolo to spôsobené tým, že pred tým bol práceneschopný, v mesiaci máj 2014 to bolo 620 eur a v mesiaci jún 2014 638 eur.
Rodičia na pojednávaní zhodne uviedli, že čo sa týka úpravy styku otca s mal. deťmi, tak nežiadajú súdnu úpravu styku. Kontakt otca s deťmi sa v súčasnosti realizuje bez prítomnosti matky v mieste bydliska otca, deti u otca prespávajú, tak ako si to dohodli prostredníctvom mediácie v E. B.. Keďže sa im tento model osvedčil, sú aj do budúcna pripravení takto styk realizovať.
Kolízny opatrovník v záverečnom návrhu na pojednávaní uviedol, že pre prípad rozvodu manželstva navrhuje zveriť obe mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 120 eur na mal. Z. a 100 eur na mal. P.. Styk otca s mal. deťmi navrhuje neupraviť, realizovať tak ako sa dohodli rodičia.
Navrhovateľka v záverečnom návrhu žiadala súd, aby manželstvo rozviedol a v časti úpravy rodičovských práv a povinností sa pripojila k návrhu kolízneho opatrovníka.
Odporca v záverečnom návrhu uviedol, že aj keď s rozvodom nesúhlasí, akceptuje stanovisko navrhovateľky a rovnako sa pripojil k návrhu kolízneho opatrovníka, čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností, pokiaľ mu to budú finančné možnosti dovoľovať, bude platiť takéto výživné.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom návrhu zo dňa 21.02.2014 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov:
- potvrdenie o poslednom spoločnom pobyte účastníkov konania
- potvrdenie o príjme navrhovateľky,
- potvrdenie o PnD,
- doklady preukazujúce náklady na bývanie navrhovateľky, odporcu,
- rozhodnutie o prijatí mal. P. do predškolského zariadenia,
- doklady preukazujúce náklady na bývanie navrhovateľky,
- sobášny list účastníkov konania a rodné listy mal. detí,
- dohoda rodičov zo 14.01.2014,
- výpis z účtu odporcu,
- zmluva o pôžičke zo dňa 04.06.2014,
- potvrdenie o príjme navrhovateľky, odporcu,
- vyjadrenie odporcu zo dňa 24.04.2014,
- potvrdenie o príjme otca navrhovateľky,
- rozpis mesačných výdavkov odporcu,
- rozpis mesačných výdavkov navrhovateľky a oboch mal. detí,
- potvrdenie o výške invalidného dôchodku odporcu,
- výpis zo živnostenského registra pre odporcu,
- správa z E. B. zo dňa 15.07.2014,
- vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 16.07.2014 a zistil tento skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 30.08.2008. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: Z., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej F. A., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorej je súdom určené výživné v sume 30 eur mesačne. Odporca nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti.
Manželia ukončili spolužitie v decembri 2013, kedy sa odporca nezhody odsťahoval zo D. do N.. Navrhovateľka ostala bývať spolu s maloletými deťmi H.: Z. a P. a mal. F. A. v rodinnom dome u svojho otca v D.. Otec navrhovateľky je starobný dôchodca a výška jeho dôchodku predstavuje 354,50 eur. Navrhovateľka je aktuálne na rodičovskej dovolenke s mal. P., nar. XX.XX.XXXX. Poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavky na 3 maloleté deti v sume 70,56 eur. Okrem toho poberá výživné na mal. F. A. v sume 30 eur mesačne. Výdavky na bývanie navrhovateľka vyčíslila nasledovne: elektrina 85 eur (ona prispieva sumou 57 eur), 15 eur voda (ona prispieva sumou 13 eur), plyn 35 eur, drevo 25 eur, mobil + internet 28,24 eur, komunálny odpad 10 eur a iné bežné výdavky na domácnosť ako drogéria a pranie 18 eur mesačne, oblečenie, cestovné. Navrhovateľka presne špecifikovala výdavky na mal. Z. nasledovne: strava 69 eur (na deň 2,30 eur), mlieko 15 eur mesačne, oblečenie 12 eur mesačne + výdavky na škôlku. Mesačné výdavky na mal. P. sú nasledovné: drogéria a mlieko na suchú pokožku 4,50 eur, oblečenie 10 eur, lieky na imunitu 6,50 eur, plienky 15 eur, strava 60 eur (na deň 2 eur), mlieko 36 eur.
Odporca od ukončenia manželského spolužitia v decembri 2013 býva v rodinnom dome v N. na D. spolu so svojou matkou. Je tretinovým spoluvlastníkom tohto rodinného domu, na ktorom momentálne prebieha rekonštrukcia. Odporca je zamestnaný ako predajca v Merkury Market Slovakia, s.r.o. s priemerným príjmom 704,75 eura netto (priemer za obdobie 4/2013 - 3/2014). Odporca poberá invalidný dôchodok vo výške 169,80 eur mesačne. Okrem toho odporca vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným názvom V. H. - N.EI.- V. a to najmä v oblasti montáže nábytku. Podľa oznámenia Daňového úradu Nitra subjekt V. H. nie je registrovaný na Daňovom úrade Nitra, kontaktné miesto Zlaté Moravce a ani nepodával žiadne daňové priznanie. Odporca na pojednávaní uviedol, že za rok 2014 z tejto činnosti ešte nemal žiadny príjem, za r. 2013 mal príjem asi 600 eur. Mesačné výdavky odporcu predstavuje splátka hypotekárneho úveru na základe zmluvy o pôžičke medzi odporcom a jeho bratom, podľa ktorej brat odporcu poskytol dňa 10.05.2005 odporcovi sumu 15.785 eur a tento sa ju zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach 80 eur, ktorú však spláca v sume 90 eur mesačne. Na bývanie prispieva matke sumou 80 eur mesačne. Ďalej spláca spotrebný úver na vodný vysávač 30 eur mesačne, mobil 32 eur, internet 13 eur, strava 150 eur mesačne, cestovné 140 eur, sporenie deťom 40 eur, poistka domu 7,50 eur mesačne a auta 6 eur mesačne.
Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Manželia od decembra 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, ani sa intímne nestýkajú. Vzájomná komunikácia medzi manželmi je taktiež značne narušená. Z výpovedí manželov dospel súd k názoru, že k narušeniu vzťahov medzi manželmi došlo z dôvodu citového odcudzenia spôsobeného tým, že manželia spolu dostatočne nekomunikovali, trávili spolu málo času, nakoľko odporca bol pracovne vyťažený najmä tým, že okrem zamestnania trávil veľa času prácou na rekonštrukcii domu na D.. V decembri 2013 došlo k vyvrcholeniu citového odcudzenia, ktoré navrhovateľka pociťovala v manželstve už niekoľko rokov, nakoľko vo svojej výpovedi uviedla, že už pred dvomi rokmi chcela podať návrh na rozvod manželstva, o čom odporca vedel, ale neprikladal tomu väčší význam a túto manželskú krízu neriešili. Podľa navrhovateľky je príčinou rozpadu manželstva citové odcudzenie, svojho muža už neľúbi a nechce zotrvávať v tomto zväzku. Príčinou citového odcudzenia podľa navrhovateľky je nezdravá závislosť odporcu na svojej matke spojená s jeho psychiatrickou diagnózou, ktorá sa postupne začala prejavovať v jeho správaní tým, že navrhovateľku psychicky týral, ponižoval, trpel hypochondriou a výbuchmi hnevu, pričom manželské nezhody postupne prechádzali do fyzických útokov a vyhrážania. Podľa odporcu je však príčinou rozpadu manželstva nedostatočná komunikácia medzi manželmi, poprel všetky príčiny a dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka, ľutuje, že manželka si myslela, že jeho matka je pre neho prednejšia ako ona s deťmi. Odporca priznal, že nepociťoval deficit v emocionálnej oblasti tak ako navrhovateľka, neuvedomoval si to, všetok svoj čas a energiu venoval rekonštrukcii rodinného domu na D., nakoľko v prvom rade chcel pre rodinu zabezpečiť dobré bývanie. Odporca počas celého konania prezentoval svoj postoj zachrániť manželstvo, s návrhom na rozvod nesúhlasil, tvrdil, že svoju manželku ľúbi a bol ochotný spraviť všetko pre záchranu manželstva, avšak vyjadril sa tiež, že si uvedomuje, že aktuálny stav už nejde zvrátiť a preto rozvod akceptuje.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 Zákona o rodine a vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že niet predpokladu reparácie takto narušených vzťahov do budúcnosti. Súd nezistil perspektívu obnovenia citových väzieb hlavne na strane navrhovateľky, preto nezistil ani perspektívu obnovenia manželského spolužitia. Súd má za to, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva, manželstvo nie je riadne fungujúce, manželia spolu od decembra 2013 nežijú, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd súčasne realizoval aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H.: Z. a P. na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého Z. sumou 120,- eur mesačne a na výživu mal. P. sumou 100,- eur. Rodičia sa prostredníctvom mediácie v Centre B. dohodli na úprave styku otca s maloletými deťmi a keďže tento model stretávania sa im osvedčil, tak nežiadali upravovať styk otca s maloletými deťmi súdnou cestou.
Odporca zaplatil v 1/2014 a 2/2014 na maloleté deti H. výživné v sume 300 eur a od 3/2014 až doposiaľ prispieval na výživu maloletých detí sumou 150 eur mesačne na obe deti a taktiež sa snažil každému z detí pravidelne sporiť 20 eur mesačne. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti odporcu prihliadol na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletých detí, keď práve určenú sumu výživného považoval za primeranú na krytie nielen základných životných potrieb, ale aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju maloletých detí. Pravidelný mesačný príjem otca cca 870 eur netto a príležitostný príjem z podnikateľskej činnosti mu umožňuje prispievať na výživu detí stanoveným výživným. Matka zo svojím príjmom, ktorý tvorí len rodičovský príspevok, sa môže len v minimálnej miere podieľať na nákladoch spojených so zabezpečovaním potrieb maloletých detí. Jej finančná vyživovacia povinnosť je kompenzovaná osobnou starostlivosťou o maloleté deti.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa prvej vety § 144 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 138 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len O.s.p./, na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol tak, že odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.