Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-614-2014.pdf
PDF · 83.1 KB
Case nature
Subarea
19Co/614/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa V. A., bytom F., X. T. XXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou T. & X. s.r.o., so sídlom U. XX/C, B., IČO 47 238 615 proti odporcovi SG J., s.r.o., so sídlom K. XX, F., IČO 43 868 363, zastúpeného JUDr. A. U., advokátkou so sídlom E. B. XX, X., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. mája 2014 č. k. 3C/47/2014-18 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť umožniť navrhovateľovi prechod a prejazd motorovým vozidlom po pozemkoch parc. reg. E č. XXXX- záhrady o výmere 863 m2 a XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 111 m2 vedených liste vlastníctva č. XXXX k. ú. F. do jeho garáže stojacej na parc. reg. C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2 vedenej na liste vlastníctva č. XXX k. ú. F., vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť podať návrh vo veci samej do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Okresný súd sa oboznámil s obsahom podaného návrhu, ako aj listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, a to listom vlastníctva č. XXX a XXXX k.ú. F., katastrálnou mapou a nákresom umiestnenia garáže a priľahlých pozemkov, listom Okresného úradu F. zo dňa 13.05.1998 a Osobitnej školy F., časti rozhodnutia F. F. z 20.02.2013, fotodokumentáciou listom JUDr. A. U. z 11.02.2014, mailovou komunikáciou právnej zástupkyne navrhovateľa a odporcu a listom navrhovateľa z 25.04.2014. Na základe predložených listín okresný súd zistil, že je osvedčený právny vzťah medzi účastníkmi konania. Navrhovateľ je vlastníkom garáže a pozemku pod ňou, nachádzajúcich sa v objekte, ktorý je vo vlastníctve odporcu. Jediný možný prístup do tejto garáže je po pozemkoch vo vlastníctve odporcu. Navrhovateľ od nadobudnutia vlastníctva garáže na prechod do nej pešo aj motorovým vozidlom využíval pozemky vo vlastníctve odporcu. Objekt patriaci odporcovi vrátane priľahlých pozemkov je uzatvorený, prechod do neho možný cez bránu, ktorú využíva tak navrhovateľ, ako aj odporca. Pred navrhovateľom využívala tento prechod aj jeho právna predchodkyňa, ktorá k tomu mala aj písomný súhlas vtedajšieho vlastníka, resp. užívateľa. Do januára tohto roku umožňoval navrhovateľovi prístup do jeho garáže aj terajší vlastník objektu a priľahlých pozemkov, teda odporca. Aj keď podľa tvrdenia navrhovateľa, krátko po tom, čo sa stal vlastníkom, zamenil pôvodnú vstupnú bránu do objektu za bezpečnostnú elektrickú, rešpektoval prechod navrhovateľa po svojich pozemkoch a poskytol mu prístupový ovládač, resp. kľúče od brány. Takto umožňoval navrhovateľovi prechod až do januára 2014, kedy medzi účastníkmi začali vznikať rozpory a z ich vzájomnej korešpondencie je zrejmé, že odporca má záujem o kúpu garáže patriacej navrhovateľovi. Navrhol odporcovi dva spôsoby riešenia, k realizácii však zatiaľ nedošlo. Aj z listu zaslaného právnou zástupkyňou odporcu navrhovateľovi je zrejmé, že má záujem o získanie vlastníctva garáže, pretože mu sťažuje jeho stavebné zámery, resp. komplikuje využitie areálu. Odporca na základe dodatočného stavebného povolenia realizuje prestavbu pôvodného objektu na bytový dom. Z tohto pohľadu sa potom javí ako pravdepodobné aj tvrdenie navrhovateľa, že bránením v prístupe do objektu a tým aj k
predmetu jeho vlastníctva, chce odporca dosiahnuť predaj garáže. Podľa názoru okresného súdu sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu uvedenom vo výroku uznesenia. Navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu s navrhovateľom, ale aj potrebu okamžitej úpravy tohto vzťahu. Jediný prístup do garáže, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa, je po pozemkoch odporcu a tento niekoľko rokov navrhovateľovi v prechode ani nebránil. Predloženými listinami navrhovateľ osvedčil, že v súčasnej dobe mu odporca znemožnil prístup do garáže a tým aj užívanie garáže na parkovanie motorového vozidla, v dôsledku čoho navrhovateľovi hrozí majetková ujma. Pre nariadenie predbežného opatrenia bol splnený aj ďalší predpoklad, teda že v právnych vzťahoch sa medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a predbežné opatrenie nezasiahne neprimerane do týchto právnych vzťahov. Jednou zo základných obsahových zložiek vlastníckeho práva je možnosť s vecou disponovať, avšak súčasne nie je vylúčené obmedzenie vlastníckeho práva v prípade, pokiaľ by jeho výkon bol v rozpore s inými hodnotami, ktoré sú právnym poriadkom garantované. Okresný súd preto nariadil predbežné opatrenie, ktorého účelom je udržanie právneho a skutkového stavu, ktorý existoval medzi účastníkmi v podstate do januára tohto roku a ktorý svojím konaním odporca narušil. Účelom tohto predbežného opatrenia je, aby navrhovateľ, ktorý je ohrozený konaním odporcu, mohol nielen užívať predmet svojho vlastníctva, teda využívať garáž na parkovanie motorového vozidla, ale aby aj v súdnom spore mohol nerušene uplatňovať svoj nárok. Predbežné opatrenie nariadené v uvedenom rozsahu nebude odporcu obmedzovať nad mieru nevyhnutne potrebnú, keďže z predložených listinných dôkazov vyplýva, že pozemky, po ktorých má prístup navrhovateľ do garáže, sú spevnené betónové plochy a sám odporca tieto pozemky využíva na prechod do garáže, resp. garáží, prípadne iných objektov v jeho vlastníctve. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti predbežným opatrením vydať mu kľúče alebo iný prístupový ovládač od brány, ako aj umožnenia nerušeného užívania garáže a neobmedzeného prístupu a prejazdu po pozemkoch odporcu, v tejto časti súd návrh zamietol, pretože ho vyhodnotil ako nedôvodný. Navrhovateľ predovšetkým neosvedčil, že by mu odporca nejakým spôsobom bránil v užívaní stavby garáže, je zrejmé, že odporca svojím konaním navrhovateľovi znemožnil len prístup do tejto garáže a v tejto časti bolo predbežným opatrením odporcovi uložené, aby prechod navrhovateľovi umožnil. Nebol dôvod ani na vyhovenie návrhu v časti neobmedzeného prístupu po pozemkoch odporcu, pretože odporca je povinný strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva len v rozsahu prechodu po pozemkoch do garáže. Nedôvodný bol návrh aj v časti uloženia povinnosti vydať kľúče od brány, a to jednak z toho dôvodu, že vyhovujúca časť nariadeného predbežného opatrenia dostatočne zabezpečuje ohrozené právo navrhovateľa a navrhnuté predbežné opatrenie sa v tomto rozsahu neviaže k zamýšľanému súdnemu konaniu (konanie o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 74 ods. 1, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Uviedol, že nebol splnený jeden zo zákonných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým je primeranosť zásahu účinkov predbežného opatrenia do právnych vzťahov účastníkov. Podľa jeho názoru predbežné opatrenie spôsobom ako je formulované v napadnutom výroku, neprimerane zasahuje do jeho vlastníckych práv, keď neurčuje v akom presne rozsahu má byť obmedzený vo svojom vlastníckom práve strpením prístupu k navrhovateľovej garáži. Na to aby bola preskúmateľná primeranosť takéhoto zásahu oproti zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa neumožnením prístupu odporcovi do jeho garáže, bolo potrebné konkrétne vymedziť rozsah zásahu v geometrickom pláne, ktorý by vymedzil rozsah zásahu a zohľadnil by i stav parciel registra E a registra C a ich vlastnícku štruktúru. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že mal za osvedčené, že navrhovateľovi hrozí majetková ujma, keď súd nešpecifikoval aká konkrétne škoda navrhovateľovi hrozí a na akom predmete alebo práve. Navrhovateľ nepreukázal kde konkrétne na akom mieste parkuje a aké náklady mu s tým vznikajú a pokiaľ by mu ujma skutočne hrozila, tak ako tvrdí, je potrebné zodpovedať na otázku, prečo podáva návrh na nariadenie predbežného opatrenia až päť mesiacov po zásahu do svojho vlastníckeho práva. Podľa jeho názoru je to preto, že navrhovateľ nemieni situáciu riešiť racionálne. Navrhovateľ si musel byť už v roku 1999 vedomý, že kupuje garáž bez práva k pozemku ako i k prístupovým pozemkom a situáciu sa nesnažil riešiť a spoliehal sa iba na súhlas právneho predchodcu odporcu, ktorý nemal charakter vecného práva. Od roku 2008 navrhovateľ vie o jeho zámere a bez ohľadu na jeho zámer trvá na tom, že si garáž chce ponechať. Podľa jeho názoru, navrhovateľ mohol riešiť uvedenú situáciu zriadením vecného bremena alebo odkúpením pozemku už skôr, čím chýba ďalší predpoklad nariadenia predbežného opatrenia - nutnosť dočasnej
úpravy pomerov účastníkov. Uviedol dve varianty ako mienil riešiť vzniknutú situáciu, pričom k dohode účastníkov nedošlo. Záverom uviedol, že údržba prístupových nehnuteľností ako aj brány si vyžaduje ročne náklady, o čom informoval navrhovateľa, tento však neprejavil ochotu podieľať sa na nákladoch, ktoré sú spojené s údržbou nehnuteľností a zariadenia, na čom bude trvať.
Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti, v ktorej bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, potvrdiť podľa § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p. ako vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..
Uznesenie okresného súdu nebolo účastníkmi napadnuté odvolaním v časti, v ktorej bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, v tejto časti preto krajský súd uznesenie okresného súdu nepreskúmaval, nakoľko v tejto časti uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa ohľadne doposiaľ osvedčených skutočností , týkajúcich sa danej veci ako i jeho právnymi závermi . Odvolacie námietky odporcu neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, keď ani v odvolacom konaní neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého uznesenia a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:
Odporca v podanom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa predovšetkým nesprávne právne posúdenie zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to primeranosť zásahu účinkov predbežného opatrenia do právnych vzťahov účastníkov, keď mal za to, že nariadené predbežné opatrenie zasahuje neprimerane do jeho vlastníckych práv, pričom nie je presne špecifikované geometrickým plánom rozsah zásahu do jeho vlastníckeho práva.
Právna úprava síce výslovne neupravuje ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového stavu pri nariadení predbežného opatrenia, avšak ustanovenie § 75 ods. 6 O.s.p. dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Medzi osvedčením a dokázaním konkrétnej nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri nariadení uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku.
Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, čo je pojmovo vylúčené. Osvedčenie právnej skutočnosti na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto prípade (konanie o nariadení predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni
osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia.
Vzhľadom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že vyhotovenie geometrického plánu na určenie rozsahu zásahu do vlastníckeho práva odporcu by v prípade rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia presahovalo rámec osvedčovania skutočných významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Naviac rozsah zásahu do vlastníckeho práva odporcu je nesporne daný v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia jeho vymedzením tak, že ide výlučne o prechod a prejazd motorovým vozidlom navrhovateľom do garáže v jeho vlastníctve. Presná špecifikácia obmedzenia vlastníckych práv odporcu by prichádzala do úvahy až v konaní vo veci samej.
Ďalšie námietky, ktoré odporca uvádza v podanom odvolaní - neosvedčená existencia škody, riešenie vzniknutej situácie zriadením vecného bremena alebo odkúpením parcely, posúdenie návrhov na riešenie celej situácie budú predmetom konania vo veci samej presahujú rámec osvedčovania skutočností významných pre rozhodovanie súdu o predbežnom opatrení v danej veci .
Z týchto dôvod krajský súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .