Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-255-2013.pdf
PDF · 84.81 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-4C/255/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa R. R., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X, H. B. proti odporkyni R. R., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa - otca R. R., nar. XX.X.XXXX proti odporkyni - dospelej dcére R. R., nar. XX.X.XXXX, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 5P/81/2012-15 zo dňa 18.10.2012 vo výške 50,- € mesačne, počnúc dňom 17.7.2014.
II. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.
III. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec žiadal návrhom zo dňa 23.8.2013 zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť voči odporkyni
- dospelej dcére. Vyživovacia povinnosť bola určená rozsudkom Okresného súdu v Čadci č.k. 5P/81/2012-15 zo dňa 18.10.2012, ktorým bol zaviazaný platiť výživné na odporkyňu, teraz už dospelú R. R., nar. XX.X.XXXX vo výške 50 € mesačne. Dcéra ukončila štúdium, je schopná sama sa živiť. Vyživovaciu povinnosť žiadal ukončiť dňom ukončenia nadstavbového štúdia.
Odporkyňa na čl. 8 spisu uviedla, že so zrušením nesúhlasí, nepracuje, je prihlásená na úrade práce.
Dospelá dcéra sa dňa 3.10.2013 na čl. 24 vyjadrila tak, že so zrušením výživného nesúhlasí. Nepracuje, je prihlásená na úrade práce. Finančná situácia v domácnosti sa zmenila a nie je schopná sama sa živiť. Brigádu mala len jednorázovú jeden týždeň. Viac si nedokázala zabezpečiť. Od 1.9.2013 je evidovaná na úrade práce, žiadnu prácu jej neponúkli. Teda aj keď ukončila štúdium, aj keď aktívne hľadá zamestnanie, nie je schopná sama sa živiť, lebo je bez zamestnania, bez akéhokoľvek príjmu. Situácia v domácnosti je veľmi zlá, matka pracuje na dohodu 2 hodiny denne a sestra na dohodu 4 hodiny denne. Taktiež poukázala a prosila otca na pojednávaní, či by nemohol jej pomôcť aspoň teraz, keď 18 rokov ju nevidel, nezaujímal sa o ňu. Otec však nemal záujem byť ústretový a pomôcť jej.
Otec argumentoval tým, že už druhý rok nemá peniaze, pretože je práceneschopný, má šrob v ruke. V spoločnosti Solar vykonával pomocné práce s priemerným mesačným čistým zárobkom 700 - 800 €. V tejto spoločnosti je zamestnaný naďalej, ale od 7.11.2011 je práceneschopný. V jednoizbovom byte býva s družkou a 5 deťmi, pričom dve deti sú navrhovateľove, tri deti má družka s iným biologickým otcom.
Družka pracuje v E. s čistým príjmom približne 400 €. Biologický otec neplatí výživné, bol aj zavretý. Požiadal si o dôchodok z titulu zdravotného stavu, nesúhlasil s obodovaním, a preto podal odvolanie. T.č. o dôchodku rozhodnuté nie je.
Rozsudkom č.k. 5P/81/2012-15 zo dňa 18.10.2012 súd znížil vyživovaciu povinnosť R. R. voči dcére R. R. zo sumy 75 € mesačne na sumu 50 € mesačne. Rozsudkom nadobudol právoplatnosť dňa 5.12.2012. Podstatnú zmenu pomerov súd videl v tom, že navrhovateľ je práceneschopný od 7.11.2011 v príčinnej súvislosti s úrazom ruky, operácii ruky, ktorú má zošrobovanú. 4.11.2012 mu malo uplynúť podporné obdobie, kedy mal ostať bez príjmu. Tieto skutočnosti boli dôvodom pre zníženie výživného zo sumy 75 € mesačne na sumu 50 € mesačne. Sudkyňa v tomto konaní dala pokyn navrhovateľovi, aby si uplynutím podpornej doby hneď vybavil invalidný dôchodok. Je zrejmé, že ihneď 23.8.2013 podal otec návrh na zrušenie výživného, kde zmenu pomerov videl v tom, že dcéra je schopná sama sa živiť a na pojednávaní ale zmenu pomerov tvrdil aj z toho dôvodu, že druhý rok nemá finančné prostriedky, pretože je práceneschopný pre úraz a operáciu ruky. Dôchodok nemá vybavený. Okolnosti týkajúce sa jeho spolužitia s družkou, bytové podmienky, príjmové podmienky ostali nezmenené.
Rozsudkom č.k. 4C/255/2013-12 zo dňa 24.10.2013 súd rozhodol tak, že návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. Mal za to, že dcéra je evidovaná na úrade práce, je bez príjmu, bez zamestnania. Bola zaevidovaná bezprostredne po ukončení štúdia. Je odkázaná na vyživovaciu povinnosť. Otec je povinný podieľať sa na výžive dieťaťa, resp. na tom, aby pomohol dcére nájsť zamestnanie, tak ako to robia aj iní rodičia, zvlášť keď dcéra otcovi na pojednávaní vytkla, že 18 rokov sa o ňu vôbec nezaujímal, nevedela, že má otca, len formálne, čo jej bolo veľmi ľúto.
V odvolacom konaní na čl. 27 spisu predložil otec potvrdenie, že je nezamestnaný, nemá dostatok finančných prostriedkov, je odkázaný na podporu v hmotnej núdzi vo výške 117,40 €. Pripojil rozhodnutie o priznaní.
Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co/142/2014 zo dňa 12.3.2014 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Právnym záverom odvolacieho súdu podľa § 226 OSP sa súd cítil byť viazaný. Odvolací súd uviedol, že z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že odporkyňa je plne zodpovedná za svoj osud okamihom schopnosti sama sa živiť, je v jej rukách, v jej aktivite aké budú jej príjmové pomery, je „strojcom svojho šťastia“. Bolo by nespravodlivé jej eventuálnu pasivitu prenášať na ťarchu rodičov, v tomto prípade otca. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, situácie na trhu práce. Súd mal dokazovanie zamerať na okolnosť, či je dospelá dcéra objektívne schopná sa sama živiť. Dôvody jej nezamestnanosti neboli zisťované. Dospelá dcéra musí preukázať, že existujú osobitné okolnosti, pre ktoré nie je schopná sa sama živiť. Ide ale o objektívnu nemožnosť sama sa živiť, nielen o subjektívnu okolnosť. Objektívnou okolnosťou nie je fakt, že odporkyňa nepracuje, ale dôvod, prečo nepracuje. Odvolací súd mal za to, že nie je povinnosťou otca hľadať dcére zamestnanie.
Otec na čl. 36 spisu uviedol, že trvá na návrhu a zrušení vyživovacej povinnosti.
Dospelá dcéra na čl. 38 spisu uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením otca, že pracuje „na čierno“ a trvá na tom, že nie je potrebné a možné zrušiť vyživovaciu povinnosť.
Na pojednávaní otec predložil dôkazy, že zrušil živnosť (pozastavil za obdobie od 1.7.2011 do 21.3.2014, predložil faktúry, z ktorých je zrejmé, že má záväzky).
Po oboznámení sporných a nesporných bodov podľa § 118 ods. 2 OSP, predbežného právneho názoru podľa § 100 ods. 1 OSP, záväzného právneho názoru odvolacieho súdu podľa § 226 OSP a po pokuse o zmier dcéra predložila na pojednávaní potvrdenie úradu práce, že je spolu s matkou posudzovaná pre účely poberania pomoci v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z.z. Predložila zároveň dohodu zo dňa 30.5.2014, podľa ktorej prijala prácu na vykonávanie menších obecných služieb organizovaných
obcou podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení zmien a doplnkov. Dohoda je uzavretá medzi obcou Raková a evidovanou uchádzačkou o zamestnanie - dospelou dcérou. Je uzavretá na čas od 1.6.2014 do 31.12.2014 na 20 hodín týždenne. Tým mal súd vylúčené tvrdenie, že je pasívna pri hľadaní zamestnania. Tým mal súd preukázané, že napriek aktivite pri hľadaní zamestnania trh práce jej neumožňuje zamestnať sa iným spôsobom, pretože za iných okolností by nebola prijala prácu na verejnoprospešných prácach.
Po pokuse o zmier aj otec prejavil ústretovosť vo vzťahu k dcére, predložil vizitku s telefónnym číslom a uviedol, že sprostredkoval pre odporkyňu pracovnú príležitosť, ktorá je mu prisľúbená a pomôže dcére túto ponúknutú pracovnú príležitosť dotiahnuť do konca, teda až k uzavretiu pracovnej zmluvy a zamestnaniu sa odporkyne tak, ako to mal pri osobnom pohovore u uvedeného zamestnávateľa prisľúbené. Túto ponuku zo strany otca dcéra na pojednávaní prijala a prejavila ochotu a vďaku.
Z uvedeného mal súd preukázané, že je naplnená zákonná podmienka podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“
Odporkyňa - dospelá dcéra je schopná sama sa živiť, preto súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca k dospelej dcére, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu v Čadci č.k. 5P/81/2012-15 zo dňa 18.10.2012 vo výške 50 € mesačne. Túto okolnosť považoval súd za zmenu pomerov na strane dospelej dcéry, v porovnaní so situáciou, kedy vyživovacia povinnosť bola určená.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Otec žiadal zrušiť výživné k dospelej dcére od ukončenia nadstavbového štúdia. Školu ukončila 31.8.2013, v príčinnej súvislosti ihneď sa zaevidovala na úrade práce a podľa názoru súdu preukázala, že až do poskytnutia verejnoprospešných prác nemala objektívnu možnosť, napriek svojej aktivite, získať pracovnú príležitosť. Súd preto rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti až odo dňa rozhodnutia súdu v tejto veci, teda od 17.7.2014, kedy na pojednávaní bolo preukázané, že odporkyňa pracuje na verejnoprospešných prácach na skrátený úväzok a kedy bolo preukázané, že otec jej zabezpečil pracovnú príležitosť. Vo zvyšnej časti návrhu, ktorým žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť od 23.8.2013 (od podania návrhu) do 17.7.2014 (do zrušenia výživného) súd návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 OSP o trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Aj keď navrhovateľ - otec bol úspešný v konaní, ale dcéra
- odporkyňa nezavinila, že výživné muselo byť určované súdnou cestou, keďže navrhovateľ neplatil výživné dobrovoľne. Preto aj v príčinnej súvislosti s postupom otca bolo potrebné podať návrh na formálne zrušenie vyživovacej povinnosti, čo súd nemohol pripísať na ťarchu dcéry.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.