Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2P-57-2014.pdf
PDF · 72.21 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BR-2P/57/2014
Uznesenie
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľa R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., XXXX F., L.ße XX, proti odporkyni E. J., rod. X., nar. X.X.XXXX, bytom L., XXXX S., D. str. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J., V., nar. X.X.XXXX a N., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Brezno v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
II. Konanie sa v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.3.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol, a aby maloleté deti pochádzajúce z manželstva na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a v súlade s § 62 ods. 6 Zákona o rodine počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčil. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou už v podstate 3 roky nežijú ako manželia, posledného pol roka bývajú oddelene, každý v inom meste. Navrhovateľ je presvedčený, že jeho manželstvo s odporkyňou je tak vážne narušené, že neplní svoje spoločenské funkcie, a ani v budúcnosti nebude tieto funkcie plniť. S prihliadnutím na vývoj vzájomných vzťahov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľ uviedol, že maloleté deti sa po zrušení spoločnej domácnosti rozhodli tak, že maloletá V. zostala žiť s ním a maloletý N. býva s odporkyňou v jej byte.
Z obsahu návrhu vyplýva, že maloleté deti J., V., nar. X.X.XXXX a N., nar. X.X.XXXX žijú na území L..
Okresný súd Brezno sa zaoberal otázkou, či je v jeho právomoci konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa týkajúceho sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p."), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). K podmienkam konania patrí okrem iného aj právomoc súdu vec prejednať.
Podľa § 104 ods. 1 prvej vety O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa Článku 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Podľa Článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania.
Podľa bodu 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len "Nariadenie"), kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené týmto Nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. Článok 8 Nariadenia ustanovuje základný princíp na určenie súdov členského štátu, ktoré majú právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností, pričom Nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný; túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. V zmysle Článku 8 Nariadenia je základným atribútom na určenie právomoci "obvyklý pobyt" maloletého dieťaťa v čase začatia konania. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa "obvyklý pobyt" má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných právnych noriem. Konanie, predmetom ktorého je aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, sa začalo podaním návrhu na tunajší súd dňa 18.3.2014. Súd má za preukázané, že sa maloleté deti dlhodobo zdržiavajú v Rakúsku (a teda aj v čase začatia konania do súčasnosti), kde navštevujú školské zariadenie. Vychádzajúc z uvedeného sa tunajší súd domnieva, že maloleté deti majú svoj obvyklý pobyt v Rakúsku, a teda podľa názoru tunajšieho súdu, súdy Slovenskej republiky (a teda ani Okresný súd Brezno) nemajú právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Pokiaľ ide o ďalšie princípy určenia právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností vyjadrené najmä v Článkoch 9, 10 a 12 Nariadenia, súd má za to, že ani jeden z týchto princípov nie je možné v danej veci aplikovať. Súd konštatuje, že k presťahovaniu maloletej V. do iného členského štátu došlo pred viac ako troma mesiacmi, maloletý N. sa v Rakúsku narodil (Článok 9 Nariadenia), pričom maloleté deti nie sú v Rakúsku držané neoprávnene (Článok 10 Nariadenia). Čo sa týka Dohody o súdnej právomoci zakotvenej v Článku 12 Nariadenia súd poukazuje na to, že obidvaja manželia výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom neprijali právomoc slovenského súdu na rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v čase začatia konania. Odhliadnuc od tejto skutočnosti je súd toho názoru, že takáto dohoda by nebola v najlepšom záujme maloletých detí s poukazom na potrebu vykonávania dokazovania vo veci, najmä na zisťovanie pomerov maloletých detí, pomerov matky a otca. Kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa je pritom jednou z obligatórnych podmienok dohody v zmysle Článku 12 Nariadenia.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode majú súdy Rakúskej republiky, kde majú maloleté deti svoj obvyklý pobyt. Preto tunajší súd vyhlásil, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a vzhľadom na to, že nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, konanie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode zastavil. Súd poznamenáva, že ďalej bude pod sp. zn. 2P/57/2014 konať o rozvode účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia podané v 3 vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutou smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.