Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19CoP-45-2014.pdf
PDF · 98 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/45/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky K. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D., Jána Švermu XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou v Partizánskom, Hrnčírikova 1/B, proti odporcovi A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D., C. H. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. H. XXX/XX, v konaní zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/7/2014-42 zo dňa 12. marca 2014 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode prispievať na výživu mal. G. A., nar. XX.XX.XXXX sumou 400 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom manželstvo účastníkov , uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Košiciach rozviedol. Na čas po rozvode zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi (odporcovi) uložil povinnosť počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode prispievať na výživu maloletého G. A., nar. XX.XX.XXXX, sumou 400 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Styk otca s maloletým neupravil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo veci rozhodol podľa ust. § 23, § 24, § 25, § 62 a § 75 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka dôvodne uplatnila návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Uviedol, že navrhovateľka dospela k definitívnemu rozhodnutiu o rozvod manželstva po dlhšej dobe z dôvodu opakovanej nevery odporcu. Konštatoval, že ani jeden z manželov nemá vôľu k záchrane manželstva. Pri rozhodovaní zohľadnil, že odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil a súhlasil aj so zverením maloletého do starostlivosti matky. Nič nenasvedčuje tomu, že by nebolo rešpektované právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, preto maloletého zveril do starostlivosti matky a nerozhodol o úprave styku otca s maloletým. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletého. Prihliadol na to, že maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov. Za nepochybné považoval, že životný štandard, ktorý doteraz bol štandardom spoločným, sa rozdelí medzi domácnosť navrhovateľky s maloletým a domácnosťou odporcu. Prihliadnuc na osobnú starostlivosť o dieťa je súčasťou sumy určenej na výživu dieťaťa aj zodpovedajúca časť príjmu matky. Vyslovil názor, že pokiaľ sa jeden z rodičov podieľa finančne či vecnými darmi alebo výdavkami na športové, zábavné či kultúrne podujatia s dieťaťom, tiež sa podieľa na životnej úrovni dieťaťa. Pokiaľ finančné prostriedky určené na výživu dieťaťa umožňujú pokryť všetky jeho bežné a všestranné potreby, v takom prípade k schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov a ich nadštandardnej životnej úrovni zodpovedá výživné zo strany otca v sume 400 eur. Vyslovil názor, že nie je dôvod neúčelne zvyšovať vyživovaciu povinnosť na úhradu výdavkov, ktoré sa nevzťahujú na odôvodnené potreby maloletého primerané jeho veku. Matkou vyčíslené mesačné výdavky na maloletého vo výške 1 028 eur zahŕňajú výdavky predstavujúce nadštandard - lyžovačky, aquaparky, dovolenka, letný tábor - ktorý nemožno kryť výlučne výživným zo strany otca. Súd nemal dôvod predpokladať, na základe doterajšieho správania otca, že tento nebude naďalej vynakladať svoj čas a prostriedky pre maloletého, a že pri stanovenej sume výživného tak nenastane nesúlad medzi životnou úrovňou odporcu a (potrebami!) dieťaťa. Vychádzajúc z tohto právneho názoru na rozsah vyživovacej povinnosti pre maloletého, nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie za účelom zisťovania, akú mieru luxusu a životnej úrovne dieťaťa je otec schopný poskytnúť.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. V podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.). Navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že uloží otcovi povinnosť, aby počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode prispieval na výživu maloletého sumou 700 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V podanom odvolaní uviedla, že požadovala výživné na maloletého v sume 700 eur vzhľadom na vysokú životnú úroveň otca a životnú úroveň, ktorú poskytoval ich maloletému synovi. Uviedla, že príjmy oboch rodičov boli nadštandardné, rodina žila na vysokej životnej úrovni a túto úroveň zdielal aj maloletý. V odvolaní uviedla, že rodina A.ila luxusným spôsobom života a nemožno ju žiadnym spôsobom dávať do porovnania s bežnou (priemernou) rodinou žijúcou v okrese D.. Na výdavky maloletého i napriek tomu, že sú vyššie, než je bežné, je preto potrebné hľadieť ako primerané vo vzťahu k životnej úrovni rodiny A.. Po vzájomnom odlúčení s matkou maloletého otec v novej etape života pokračuje v živote na vysokej úrovni. Naďalej uskutočňuje dovolenky, výlety, lyžovačky, kupuje nákladné dary. Otcova životná úroveň ostala aj po rozhodnutí prvostupňového súdu nezmenená, avšak podľa správania sa otca, tento nemá záujem, aby sa maloletý na jeho životnej úrovni podieľal. Namietala, že súd sa nevysporaidal so zvýšenými výdavkami matky, ktorej otec ani sčasti nepomáha hradiť náklady na domácnosť, v ktorej žije aj on. Mnoho aktivít, ktoré prispievajú k vzdelaniu a zvyšovaniu jazykovej úrovni maloletého, hradí opäť iba matka, aj napriek nadštandardnej životnej úrovni otca. Poukázala na to, že vyčíslené výdavky maloletého 1028,-eur v konaní neboli spochybnené a súd ich považoval za preukázané, avšak nie za odôvodnené. V týchto výdavkoch nie sú zohľadnené jednorazové výdavky typu horský bicykel, iphone, ipad, ktoré neboli v minulosti ojedinelými darmi pre maloletého. Výživné v sume 400 eur mesačne nepochybne zníži životnú úroveň maloletého, na ktorú ho jeho otec naučil, keďže reálne schopnosti a možnosti oboch rodičov sú väčšie ako u väčšiny rodín v Partizánskom. Výživným v navrhovanej sume 700 eur, ktoré je otec schopný, ale nie ochotný naďalej poskytovať, by sa životná úroveň maloletého zachovala. Na podporu svojich argumentov v odvolaní citovala z rozhodnutí iných súdov. V podanom odvolaní tiež namietala záver súdu prvého stupňa, že nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie s odôvodnením, že „táto suma poskytuje rovnaký štandard dieťaťu, aký by malo, pokiaľ by bolo zverené do starostlivosti odporcu“ uviedla, že nemožno dávať na jednu úroveň životný štandard, ktorý poskytuje maloletému navrhovateľka ako matka, ktorá sa o maloletého osobne stará a ktorá má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a úroveň odporcu, ktorého životná úroveň ostala zjavne nezmenená, resp. možno došlo i k jej zvýšeniu.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby boli prešetrené skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní.
Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový aj právny stav, vykonal potrebné dôkazy a po ich vykonaní správne rozhodol. Uviedol, že výživné 400 eur mesačne je nadštandardné a nadštandardne pokrýva potreby maloletého. Na životných nákladoch maloletého sa otec podieľa aj tak, že mu pravidelne kupuje oblečenie, obuv, športový inventár a iné potreby. Taktiež uhrádza dovolenkové pobyty a životné náklady v čase, keď je maloletý s otcom. Vyslovil obavu, že matka bude časť výživného využívať pre vlastnú potrebu. Pokiaľ by otec platil takmer polovicu zo svojho príjmu výživné, zachovala by sa síce životná úroveň maloletého, resp. zvýšila, ale podstatným spôsobom by poklesla životná úroveň otca. Otec pravidelne prispieva na náklady na domácnosť pre matku maloletého,
a to aj napriek tomu, že v spoločnej domácnosti sa zdržuje len sporadicky. Uviedol, že za predpokladu, že by matka v súlade s § 62 ods. 2 Zákona o rodine prispievala na výživu maloletého takmer polovicou svojho príjmu (teda 400 - 500 eur mesačne), výživné maloletého by predstavovalo sumu 1.100 eur, resp. 1.200 eur mesačne, čo je suma, ktorú na pokrytie svojich životných nákladov nemá väčšina rodín na Slovensku. Týmto postupom by sa maloletý dostal vysoko nad životnú úroveň svojich rodičov, čo nie je ani v záujme maloletého. Vo vyjadrení sa zaviazal, že aj v budúcnosti sa chce podieľať na riadnej výchove maloletého a nebráni sa podieľať aj na ďalších nákladoch spojených s výchovou a zdravým vývojom maloletého za predpokladu, že bude mať istotu, že tieto jeho finančné prostriedky budú spotrebované výlučne pre potreby maloletého a nie pre potreby navrhovateľky.
V písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca matka uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní, nakoľko je zrejmé, že je v schopnostiach a možnostiach a majetkových pomeroch otca podieľať sa na výživnom pre maloletého sumou 700 eur mesačne. Zásadne nesúhlasila s vyjadrením otca, že pravidelne prispieva na náklady na domácnosť, nakoľko otec sa od rodiny odsťahoval a všetky náklady hradí výlučne matka, čo podstatným spôsobom zvýšilo jej výdavky. Nie je pravdou, že by sa otec podieľal na životných nákladoch maloletého aj tým, že mu pravidelne kupuje oblečenie, obuv, športový inventár a iné potreby, keďže za posledné obdobie sa podieľal na životných nákladoch maloletého okrem úhrady výživného iba kúpou mobilného telefónu Iphon4 S, ktorý nie je nevyhnutnou potrebou dieťaťa. Uviedla, že neobstojí ani argument otca, že uhrádza maloletému životné náklady v čase, keď je maloletý s ním, nakoľko je to jeho zákonná povinnosť. Nedôvodné je porovnanie sumy výživného na maloletého s nákladmi bežnej (priemernej) rodiny v D. tak, ako to robí otec. Je zrejmé, že otec žije nadštandardným spôsobom života. Maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a preto porovnanie výdavkov maloletého s výdavkami priemernej rodiny v D. matka nepovažuje za správne.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
V danej veci bol odvolaním napadnutý len výrok rozsudku súdu prvého stupňa o výživnom na čas po rozvode a preto rozsudok v ostatných výrokoch ostal právoplatným a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. detí, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. deti zverí do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému neboli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti prispievať na ich výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine).
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu, vzdelanie, zdravotný stav a všestranný rozvoj. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd riadne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil riadiac sa hmotným právom a zásadami pre určovanie vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi s tým, že svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia je logicky kompaktné, bez rozporov a vnútorných protirečení. Je z neho zrejmé, že súd sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený jednak s poukazom
na vykonané dokazovanie a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale aj s poukazom na ním prijaté právne závery. Odvolacie námietky obsiahnuté v odvolaní matky neboli dôvodom pre odlišné rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o vyživovacej povinnosti otca potvrdil, keďže je vecne správne.
Odvolací súd výživné na mal. G. v sume 400 eur mesačne považuje vzhľadom na zistené pomery za primerané, zodpovedajúce schopnostiam, možnostiam, či majetkovým pomerom otca. Konštatuje, že prvostupňovým súdom stanovený rozsah vyživovacej povinnosti v dostatočnej miere pokryje odôvodnené náklady mal. dieťaťa.
Mal. G. je žiakom základnej školy, ktorá sa nachádza v mieste bydliska maloletého. Maloletý nemá žiadne osobitné nároky, ktoré by vyžadovali zvýšené náklady. Z obsahu spisu nevyplýva, že sa venuje nejakým mimoriadnym, mimoškolským aktivitám. V konaní neboli preukázané žiadne školské, ani mimoškolské aktivity, ktoré by boli dôvodom pre vyšší rozsah výživného. Podľa rozpisu mesačných výdavkov, ktoré matka prvostupňovému súdu predložila, súkromné hodiny anglického jazyka sú hradené mesačne sumou 20 eur. Námietka matky v podanom odvolaní, že mnoho aktivít, ktoré prispievajú k vzdelaniu a zvyšovaniu jazykovej úrovne hradí iba matka, je preto celkom neopodstatnená. Ani zdravotný stav maloletého si nevyžaduje zvýšené náklady. Pokiaľ maloletý je alergik a matka podľa svojho mesačného rozpisu hradí lieky a probiotiká, suma 50 eur, ktorú udáva matka (správa kolízneho opatrovníka zo dňa 12.03.2014 udáva úhradu v sume 20 eur mesačne), nie je takou položkou, ktorá by nemohla byť hradená z výživného zo strany otca v sume určenej prvostupňovým súdom. Rovnako ani matkou tvrdené a ničím nepreukázané výdavky 140 eur za letný tábor (12 eur mesačne), letná dovolenka 1500 eur ( 125 eur mesačne), lyžovačky, aquaparky 400 eur mesačne, nie sú okolnosťami, pre ktoré by bol daný dôvod na iný rozsah vyživovacej povinnosti. Rodičovské výživné nie je určené len na uspokojovanie základných potrieb mal. detí, uspokojujú sa z neho všetky potreby prospešné všestrannému fyzickému, či psychickému vývoju dieťaťa a táto požiadavka zákona je v posudzovanom prípade splnená. Nie sú v danom prípade odôvodnené úvahy prezentované matkou v podanom odvolaní, že rodina A.ila luxusným spôsobom života a že maloletý bol v podstate zvyknutý na značkové oblečenie a používanie len najnovšej značkovej výpočtovej techniky. Situácia v rodine sa zmenila, túto zmenu zdieľajú obaja rodičia a rovnako aj maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva týchto rodičov. Výživné v rozsahu 400 eur na mal. G., ktorý žije bežným spôsobom života 13-ročného dieťaťa, ktorý nemá žiadne zdravotné obmedzenia s výnimkou alergie, ktorej maximálne náklady aj s probiotickou liečbou udávanou matkou predstavujú sumu 50 eur, nemá žiadne mimoškolské aktivity, študuje v mieste bydliska, nemá žiadne finančné nároky na vzdelanie, nepochybne pokryje jeho odôvodnené potreby. Vzhľadom na to, že maloletý žije v D., je nutné aj jeho odôvodnené potreby posudzovať s ohľadom na ekonomickú situáciu v mieste bydliska. Súd (prvostupňový ani odvolací) neposudzuje žiadne štandardné, neštandardné ani nadštandardné pomery „rodiny A.“, ani sa nezaoberá názorom matky, ktorá v podanom odvolaní jednoznačne prezentuje silný záujem na zachovaní svojho luxusného spôsobu života, ktorý podľa jej názoru nemožno žiadnym spôsobom dávať do porovnania s bežnou (priemernou) rodinou žijúcou v okrese D.. Pri racionálnom hospodárení výživné v rozsahu 400 eur mesačne nemôže mať podľa názoru odvolacieho súdu žiadny negatívny dopad na maloletého, nemôže vo výchove 13-ročného žiaka základnej školy vo výchove, vo výžive ani rozvoji spôsobiť žiadnu ujmu, nemôže byť v rozpore so záujmom maloletého. Rovnako ako sú limitované pomery rodičov, tak je limitovaná aj miera nákladov mal. dieťaťa. Zákon o rodine totiž jednoznačne zohľadňuje na jednej strane schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a na druhej strane odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Na základe toho je potom výživné 400 eur mesačne celkom primerané odôvodneným potrebám 13- ročného chlapca, jeho veku a výživné je stanovené v súlade s príjmom otca v sume 1425 eur mesačne.
Nakoľko okresný súd správne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému na čas po rozvode, krajský súd rozsudok okresného súdu v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, ani tieto neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgánom Slovenskej republiky. V zmysle ustálenej
rozhodovacej činnosti ústavného súdu sa v súlade s citovaným článkom ústavy zaručuje ochrana viacerých záujmov, a to najmä práva na prístup k súdu, práva na spravodlivý proces, ktorého základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť a nestrannosť súdu, pričom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi.
Pokiaľ matka v podanom odvolaní vyjadruje nesúhlas s postupom súdu, ktorý mal za to, že nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ani táto námietka nie je dôvodnou. V zmysle ust. § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samú alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia účastníkov. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Aj keď v posudzovanej veci je súd vzhľadom na ust. § 120 ods. 2 O.s.p. povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli, ani podľa názoru odvolacieho súdu nevystala potreba doplnenia dokazovania výsluchom svedkov z rodinného prostredia a priateľov rodiny A. za účelom ozrejmenia majetkových pomerov rodiny. Žiada sa však doplniť, že matka ani v podanom odvolaní výslovne neuvádza, ako by ďalšie dôkazy smerujúce k ozrejmeniu majetkových pomerov rodiny mohli ovplyvniť skutkové a právne závery predmetnej veci.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .